O Číne som napísala už niekoľko článkov. Naposledy to bol príspevok na tému cestovanie za pôrodom, či reportáž k dokumentu Je to dievča. Práca organizácie Práva žien bez hraníc zachraňuje malé dievčatká.
Čína je komunistická krajina. Bohatí žijú na vysokej nohe, chudobní ako v dobe kamennej. Množstvo aspektov čínskeho života je tvrdo kontrolovaných, najviac reprodukcia. Vládna povinnosť kontrolovať populáciu vedie k núteným potratom a sterilizácii, potratom podľa výberu pohlavia alebo gendercíde či neskrotným vraždám novorodencov, ktorého terčom sú dievčatá.
Je pre nás ťažké čo i len si to predstaviť, ide však o každodennú realitu pre viac ako miliardu ľudí.
Ako je možné, že takýto desivý orwellovský štát existuje v roku 2013, keď sa každý deň pýšime tým, že napredujeme a stávame sa čoraz viac osvietenými?
Odpoveď je jednoduchá: Príčinou je komunizmus.
V súčasnosti komunizmus predstavuje skôr dôsledok než hrozbu. Možno máte na Facebooku strýka, ktorý stále vykrikuje, že Obama je komunista, a píše veľkými písmenami, čím uvádza vašu rodinu do rozpakov.
Alebo ste sa možno v škole učili, že „Červené nebezpečenstvo“ v polovici 20. storočia bolo v našej národnej histórii hanebným obdobím. Pravdepodobne ste čítali knihu Arthura Millera Skúška ohňom a počuli o mccarthizme či salemských čarodejníckych súdoch.
Na vysokej škole vám možno bradatý profesor vysvetľoval, že komunizmus má zlú reputáciu. Možno vám aj dal prečítať niekoľko starostlivo vybraných častí Marxa a pomysleli ste si: „Toto predsa neznie až tak zle. Znie to férovo a rozumne!“
A potom ste možno videli filmy ako Dobrú noc a veľa šťastia a cítili ste sa pobúrení nespravodlivosťou čiernych listín v Hollywoode - všetci títo nevinní ľudia boli obvinení z komunizmu a ich kariéra bola v troskách!
Pravda, nanešťastie, znie akoby ju napísal konšpiračný teoretik v staniolovom klobúku. V skutočnosti komunizmus infiltroval vládu a inštitúcie vyššieho vzdelávania. Mnoho zabávačov bolo komunistickými špiónmi a sympatizantami. Rozsah infiltrácie je rozsiahly a zložitý.
Venonské dokumenty vydané v roku 1995 odhalili detailné správy medzi Moskvou a jej špiónmi v našej vláde. O týchto dokumentoch ste pravdepodobne nikdy nepočuli.
Pravdou je, že ste boli komunizmom osobne ovplyvnení práve preto, že to chceli komunisti.
Koľko ľudí zomrelo pri holokauste? Ako sa volal nacistický lekár z Auschwitzu? Povedzte názvy dvoch koncentračných táborov.
Myslím, že zodpoviete na všetky tri otázky bez väčšej námahy. Skúste však tieto:
Koľko ľudí zomrelo počas Veľkého teroru? Kto bol zakladateľom a prvým vodcom Červenej armády? Približne koľko gulagov bolo v ZSSR?
Tipujem, že nepoznáte odpoveď na viac ako jednu z týchto otázok. (Správne odpovede: od 13 do 20 miliónov, Leon Trotsky, okolo 30 000.)
Na strednej škole som čítala román o ruských gulagoch: Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna. Okrem tohto si nespomínam na iné zdroje, ktoré by hovorili o hororoch v sovietskom Rusku.
Videla som množstvo dokumentov o Hitlerovi, Tretej ríši a koncentračných táboroch. Zaplavila ma literatúra o holokauste, o tom, aké to bolo zlo. Od Denníka Anny Frankovej cez Elieho Wieselovu Noc až po dielo Tadeusza Borowskeho Tadiaľto do plynu, dámy a páni. Všetky tieto veci som sa mala naučiť. A som rada, že sa tak stalo.
Bola som pozorná študentka, chcela som sa učiť. Keď som však mala 30, po 13 rokoch štátnej školy a 2 rokoch strednej školy, som nevedela takmer nič o hrôzach komunizmu v ZSSR a mimo neho. Všetko, čo som „vedela“, bolo, že sme zlí ľudia vo Vietname a naša nehanebná minulosť by mala slúžiť ako výstraha. Nevedela som, ako či kedy sa Čína stala komunistickou krajinou. Nevedela som, čo sa stalo vo Venezuele, v Čile či na Kube. Nevedela som, čo bolo GRU alebo kto boli Whittaker Chambers a Alger Hiss. Alebo aké boli vzťahy medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom.
Viem vám povedať meno Hitlerovej ženy, nemeckú legendu visiacu nad bránami Auschwitzu a druh plynu používaný v „sprchách“, nevedela som však, kto bol Vladimir Lenin.
Potom som stretla muža, môjho terajšieho manžela, ktorý je tasmánsky diabol vojenských a svetových dejín. Je to ten najsčítanejší človek, akého poznám. V porovnaní s ním som na intelektuálnej úrovni asi ako mama medvedíka Boo Boo.
Bol to on, od koho som sa dozvedela desivú minulosť Sovietskho zväzu a zistila som sa ako myšlienky, ktoré viedli k zavraždeniu desiatok miliónov, začali prenikať do našej kultúry. Čím viac som sa dozvedela, tým viac som rozmýšľala, prečo som sa to všetko nenaučila už skôr.
Čiernu knihu komunizmu napísala skupina významných európskych historikov a je v nej starostlivo zostavený počet obetí režimu: ohromujúce množstvo medzi 85 a 100 miliónov ľudí zomrelo rukami komunistického režimu v 20. storočí.
Bývalé oficiálne štátne noviny Sovietskej komunistickej strany Pravda dnes vyzývajú Američanov, aby sa odvrátili od cesty, na ktorej sú, aby odmietali socialistickú politiku, ktorú začali obhajovať. Varujú nás, pretože tvrdo okúsili, čo je komunizmus a čo robí s ľuďmi. Varujú, že komunizmus preniká do našej kultúry, ako to bolo po celú dobu.
Čo má toto všetko spoločné s potratom? Úplne všetko. Čína sa môže pochváliť oboma - komunistickou vládou a 7,9 miliónmi potratov ročne, čo je viac, než v ktorejkoľvek inej krajine. Východná Európa, ktorej väčšina si ponecháva komunistické vplyvy vo vláde aj v kultúre, má najväčší stupeň potratov na svete. V komunisticko-ateistickej kolektivistickej filozofii je sloboda jednotlivca vystriedaná „spoločným dobrom“ a ľudský život sa stáva odstrániteľným.
Ak neexistuje žiaden Boh, úloha postaviť raj na zemi ostáva na človeku. Toto sa volá utopizmus. Neexistuje žiadna nesmrteľná duša, je preto v poriadku zlikvidovať niektorých ľudí a zlepšiť tak život ostatným. Tento rušivý pohľad sveta priviedol ľudstvo ku ohavnostiam ako hladomor, tábory smrti a neskrotný, niekedy násilný potrat.
Je nebezpečné, že hrozbu komunizmu dnes považujeme za smiešnu. V televízii FX Network bude čoskoro premiéra programu „Američania“, v ktorom sú hrdinovia komunistickí špióni v Spojených štátoch.
Hrôzy komunizmu neskončili a ľudia v Číne, najmä nenarodení, sú aj naďalej jeho obeťami. Narastá počet mŕtvych, ktorý prevýši 65 miliónov zavraždených za vlády Mao Ce-tunga.
Nastal čas, kedy poznávame, že sme boli oklamaní pohľadom na komunizmus ako na pochabú, zastaralú, neškodnú kuriozitu. Pravdou je, že je to vážna hrozba pre život a slobodu, ktorá oboje všade ničí.
Ak chcete ľahko a lacno pomôcť ženám a nenarodeným v Číne, pripojte sa ku kampani Zachráňme dievča pod záštitou Práv žien bez hraníc.
Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii a následkoch komunizmu, prečítajte si nasledujúce knihy: Timothy Snyder: Bloodlands: Europe Between Hitler and Stalin, Martin Amis: Koba the Dread: Laughter and the Twenty Million, Robert Conquest: The Harvest of Sorrow: Soviet Collectivization and the Terror-Famine, M. Stanton Evans: Blacklisted by History: The Untold Story of Senator Joe McCarthy and His Fight Against America’s Enemies a najmä Witness od Whittakera Chambersa.
Kristen Hatten