Peachtree City – Už je tomu tridsaťpäť rokov. Písal sa rok 1978 a Kim sa zdalo, že všetko ide najlepším možným smerom.
Dvadsaťtriročná plavovláska práve dokončila štúdium vysielania a dostala ponuku na prácu snov. Znamenalo to, že časom bude mať svoj vlastný program vo veľkom meste. Zároveň mala po svojom boku muža a spolu plánovali tešiť sa zo všetkých dobrých vecí, ktoré život prináša.
Tri mesiace po nástupe do práce však otehotnela. Jej partner nechcel o bábätku ani počuť, vraj nie je pripravený stať sa otcom. Najlepší priatelia jej poradili, že bez jeho podpory sa o to musí „postarať sama“. Takže potrat.
Kim Ketolaová v nedávnom interview pre LifeSiteNews.com uviedla, že tehotenstvo vnímala ako hrozbu pre svoju budúcnosť.
„Nevedela som si predstaviť ako [by som mohla mať bábätko a zároveň ako] slobodná matka čeliť hanbe, že som milovala muža, ktorý sa ku mne takto zachoval,“ uviedla.
Netrápili ju morálne otázky spojené s potratom. Jednoducho predpokladala, že keď je legálny, musí byť aj morálny.
Potratové dozvuky
Kim spomína, že samotný zákrok nebol traumatizujúci ani fyzicky bolestivý. Bol však „traumatizujúci duchovne“. Keď už bolo potom, kdesi hlboko vo svojom vnútri cítila vinu za „vzatie života“.
„Bola som presvedčená, že pôjdem priamo do pekla. Myslela som si, že Boh ma nenávidí.“
Žiaľ a smútok sa pre ňu stali vernými, ale nevďačnými spoločníkmi. Snažila sa pochovať svoju duchovne devastujúcu skúsenosť s potratom rozvojom náročnej kariéry. Zrada muža, ktorý jej sľuboval podporu v čase núdze, zničila rozvíjajúci sa vzťah mladého páru.
Manželstvo, do ktorého vstúpila päť rokov po potrate, skončilo rozvodom ani nie po desiatich rokoch. Neskôr sa znovu vydala. Jej druhý manžel sa zaujímal o Boha a spoločne sa pridali k cirkvi zasvätenej Svätému Písmu a pro-life prístupu.
„Kázne, ktoré som si vypočula, mnou silne otriasli. To, čo som vedela a cítila vo svojom srdci... teraz potvrdzovalo Písmo,“ rozhovorila sa.
„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa“ (Jeremiáš 1,5), vypočula si pri jednej príležitosti. Inokedy: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote matky“ (Žalm 139,13).
Slová Svätého Písma pre ňu síce znamenali začiatok cesty vnútorného uzdravenia, Kim však mala pred sebou ešte dlhú cestu.
„Dovtedy to pre mňa nebolo ,dieťaʻ. Bolo príliš strašné myslieť na bábätko alebo snažiť sa predstaviť si ho,“ priznala.
Po jedenástich rokoch v cirkvi sa Kim zúčastnila duchovnej obnovy, kde si vypočula otvorenú spoveď ženy o potrate. V tej chvíli pochopila, že prišiel čas priznať to, čo tak dlho popierala a držala vo svojom vnútri.
„Ktosi sa priznal k potratu a pre mňa už bolo bezpečné prezradiť svoje tajomstvo,“ spomína.
Kim sa naučila, že Ježiš zomrel za ňu a za všetky jej chyby, vrátane potratu. Že nič z toho, čo urobila, nie je natoľko strašné, aby jej to Boh – taký veľký, taký milosrdný a milujúci – neodpustil.
„Boh ma oslobodil. Ako pocit hanby ustupoval, stalo sa niečo naozaj nádherné: Kristus ma ubezpečil, že moje dieťa je s ním v nebi a v bezpečí.“
Pomenovala ho Emmanuel, čo znamená „Boh s nami“.
Po prvýkrát bola Kim schopná verejne smútiť nad stratou svojho dieťaťa. Aj svoju kariéru, realizovanú na úkor Bohom daného dieťaťa, videla v novom svetle. Zrazu pre ňu už nič neznamenala.
Pomoc v rozhlasovom vysielaní
V roku 2007 sa rozhodla spolupracovať s Ruth Grahamovou pri organizovaní seminárov na pomoc ženám po potrate. S vydavateľstvom Kregel publikovala knihu s názvom Cradle My Heart: Finding God’s Love after Abortion (v preklade: Kolísanie môjho srdca: Hľadanie Božej lásky po potrate), v ktorej vyrozprávala svoj príbeh a spolu s ňou aj ďalších desať žien.
Minulý rok po presťahovaní sa do Georgie jej priatelia poradili, aby využila svoje tridsaťročné skúsenosti s vysielaním na oslovenie žien zranených po potrate prostredníctvom éteru. Bez akéhokoľvek finančného základu či ručiteľov oslovila Kim riaditeľa rozhlasovej stanice. Požiadala ho o hodinu vysielacieho času za týždeň. Jeho súhlas ju prekvapil.
Program Cradle My Heart Radio with Kim Ketola sa prvýkrát vysielal minulý rok v septembri. Počas uplynulých ôsmich mesiacov Kim z prvej ruky priblížila príbehy žien spamätávajúcich sa z potratov. Na relácii sa ako experti podieľajú aj popredné kresťanské osobnosti, vrátane Cecila Stokesa, producenta pro-life filmu October Baby, Ryana Bombergera z Radiance Foundation, pro-life zdravotnej sestry a bloggerky Jill Stanekovej, Pat Laytonovej, zakladateľky organizácie Life Impact Network, Reggie Littlejohnovej, ktorá stojí za organizáciou Women’s Rights Without Frontiers, bývalej zamestnankyne organizácie vykonávajúcej potraty Abby Johnsonovej a Dr. Theresy Burkeovej, zriaďovateľky Rachel’s Vineyard, programu ponúkajúcemu terapiu po potrate.
Relácia Cradle My Heart Radio sa vysiela naživo na jedenástich staniciach a tiež prostredníctvom internetu každú nedeľu večer o 21.00 východoamerického času. Kim každý svoj program začína typickou frázou: „Tu sa môžete bezpečne spojiť s ostatnými. Hľadanie Božej lásky po potrate. Počúvate Cradle My Heart Radio.“
Počas vysielania Kim povzbudzuje poslucháčov, aby zavolali a podelili sa o svoje príbehy spojené s potratom, aby sa pýtali a vyjadrovali. „Ideme naživo a diskutujeme tu, takže ľudia vedia, že toto je bezpečné miesto, kam ísť a zavolať,“ vysvetlila.
Svoju rozhlasovú show vníma ako „krásnu službu“ ženám zraneným potratmi. Tu môžu počuť slová potrebné na to, aby videli úsvit novej nádeje vo svojich potratom narušených životoch. Odhaduje sa, že asi tretina Američaniek počas svojho reproduktívneho života podstúpila potrat. Kim si je preto istá, že jej program nie je márnou snahou.
„Viem, že je tam veľa ľudí, ktorí majú svoj príbeh. Niektoré z nich sa veľmi líšia od toho môjho,“ uviedla.
Podľa jej slov to nie je show jednej ženy. Spolieha sa na pro-life hnutie, že pomôžu zraneným a zlomeným volajúcim ženám. Tým, ktoré zvažujú potrat hovorí, že miestne tehotenské centrá pomoci sú najlepším miestom získania dôležitých informácií. Vždy má poruke ich zoznam a telefónne čísla. „Hnutie na pomoc v tehotenstve, to sú,“ podľa jej názoru, „ruky a nohy pro-life spoločenstva“.
Poslucháči, ktorí si ju v nedeľné večery naladia, si vypočujú, že potrat nikdy žiadny problém nevyrieši, vytvára v skutočnosti ešte väčšie. Kim hovorí, že ak by vedela, že ju počúva mladá žena nachádzajúca sa v rovnakej situácii ako ona pred tridsiatimi piatimi rokmi – na prahu veľkej kariéry, v nezáväznom vzťahu a tehotná – presne vie, čo by jej poradila.
„Tehotenstvo je deväť mesiacov vášho života,“ povedala by. „Keď otehotniete, neexistuje nič, čo by mohlo ručičky času posunúť späť: ste rodičom. V tej situácii máte jedinú voľbu: či urobíte milujúce rozhodnutie pre dobro svojho dieťaťa alebo či budete konať sebecky, zo strachu alebo či budete chrániť samu seba.“
„Ak sa rozhodnete pre milujúce rozhodnutie v prospech svojho dieťaťa, môže to znamenať aj vzdanie sa ho pre adopciu, čo je náročná a bolestivá voľba. Alebo to môže znamenať, že sa vydáte, aj keď ste to neplánovali. Alebo môžete byť slobodnou matkou.“
„Všetky tieto možnosti nesú so sebou určité ťažkosti, ale ani jedna z nich nezahŕňa zabitie inej ľudskej bytosti. Nebudete musieť po celý zvyšok svojho života žiť s pocitom viny a žiaľu, že ste vzali to, čo patrí Bohu do vlastných rúk.“
„Áno, veľmi dobre rozumiem strachu vo vašom srdci. Dokonalá láska však vyháňa strach. Ak to dieťa milujete, urobíte milujúce rozhodnutie, s ktorým budete môcť žiť po celý svoj život.“
Peter Baklinski