Mjanmarsko je odľahlá krajina, ktorá má takmer 60 miliónov obyvateľov, nachádza sa v rohu juhovýchodnej Ázie medzi Indiou a Čínou. V krajine známej ako Barma je v súčasnosti pomer plodnosti 2,21 detí na jednu ženu. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že netrpí výberom pohlavia. Budhisti tvoria asi 95% populácie, no zároveň tu žije malá moslimská menšina, ktorá sa nachádza v severnom štáte Rakhine.
Moslimovia známi ako Rohingya sú „najviac utláčanými ľuďmi na svete“. V roku 1982 mjanmarská vláda schválila zákon o občianstve, ktorý odstránil skupinu Rohingya zo zoznamu menšín. Nakoľko sa menšiny radia medzi občanov krajiny, moslimovia stratili štátnu príslušnosť. Majú status nelegálnych prisťahovalcov. Bez právneho východiska v tejto vysoko skorumpovanej krajine Rohingya žije pod tlakom z vydierania a úplatkárstva od miestnych vládnych úradníkov.
To možno bolestivo vidieť v mnohých prípadoch vykorisťovania a prekážok pri získavaní súhlasu na manželstvo a deti. Spolužitie bez úradného sobáša sa trestá odňatím slobody. V súčasnosti viac ako 500 ľudí sedí vo väzení za porušenie tohto zákona.
Spomenutý konflikt sa rozrástol do úplných etnických čistiek. Podľa zákona je pre skupinu Rohingya ťažké získať povolenie mať dieťa. Súčasný zákon trestá ženy nesúce „nelegálne deti“ pokutami a odňatím slobody. Miestni úradníci otvárajú svoje vrecká pre úplatky od zúfalých párov, ktoré sa snažia mať deti.
Avšak je to ešte horšie. Skupina Arakan, ktorá tvorí väčšinu, sa aktívne snaží zabrániť reprodukcii skupiny Rohingya. V septembri minulého roku miestni Arakan lídri opätovne potvrdili limit dvoch detí pre moslimských obyvateľov v štáte Rakhine. Tvrdili, že zákon bude pre moslimov prospešný, argumentujúc, že „rýchlym rastom populácie“ podnecujú etnické násilie. Zníženie moslimskej populácie by malo upokojiť etnické napätie. Zákon sa samozrejme vôbec nevzťahuje na budhistov.
Aký druh násilia teda spôsobil populačný rast moslimov? Davy Arakanese, ktoré sú často vedené budhistickými mníchmi, plienia moslimské obchody, pália mešity a vypaľujú celé moslimské štvrte. Mimovládne organizácie a novinári zdokumentovali desivé scény, kedy boli moslimovia zaživa upálení na uliciach Mjanmarska. Deti utekajúce pred plameňmi boli bité na smrť, zatiaľčo polícia všetko sledovala, no nič neurobila.
Predseda strany národnej demokratickej sily, Khin Maung Swe, tvrdí, že hranica dvoch detí je určená na pomoc skupine Rohingya. Svoj postoj obhajuje nasledovne: „Nemali by sme sa pozerať na antikoncepciu len z hľadiska ľudských práv. Mali by sme rozmýšľať aj o poskytovaní dostatočného množstva potravy pre celú populáciu... Táto politika je súčasťou plánu poskytnúť viac rozvoja pre každého. Tiež by sme sa na to mali pozrieť z politického hľadiska – ako budú iné národnosti ovplyvnené, ak štát Rakhine povolí skupine Rohingyas mať toľko detí, koľko chcú?“
Touto cestou štát Mjanmarsko racionalizuje očividné etnické čistky ako program na distribúciu potravy, ktorý je nevyhnutný pre spravodlivý hospodársky rozvoj. Malá etnická menšina čelí hroznému prenasledovaniu, vrátane donucovacej kontroly populácie. Akási maska rozvoja naozaj neoklame nikoho. Obzvlášť v krajine, kde štvrtina všetkých detí do 5 rokov má podváhu a menšiny sú upaľované zaživa.
Mjanmarsko nepotrebuje politiku dvoch detí. Etnické násilie sa nevyrieši odstránením menšiny, rovnako ako chudobu nemožno riešiť odstránením chudobných ľudí. Najefektívnejšia politika na riešenie týchto problémov je a vždy bola – vykoreniť nenávisť a chudobu prostredníctvom rozvoja človeka.
Ako uviedol mjanmarský držiteľ Nobelovej ceny za mier, Aung San Suu Kyi: „Potrebujeme v Mjanmarsku zmenu. Vďaka prírodným zdrojom sme bohatou krajinou, no naším najdôležitejším zdrojom sú naše ľudské prostriedky, ktoré boli zanedbané. Naši ľudia nemajú dostatočné vzdelanie ani adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Chceme vybudovať spoločnosť ľudí, ktorým bude povolená starostlivosť o seba a ktorí budú môcť formovať svoj vlastný osud.“
Anne Roback Morse