Austrálski lekári, ktorí sú proti zavedeniu eutanázie a asistovanej samovraždy, napísali všetkým poslancom dolnej komory parlamentu správu, ktorou odsudzujú tohtoročný návrh zákona o dôstojnom ukončení života, ktorého autorom je ctihodný Bob Such.
Bývalý juhoaustrálsky neurológ Timohty Kleinig, predseda združenia Lekári proti eutanázii (Doctors Opposed Euthanasia – DOE), vyhlásil, že návrh zákona si zamieňa úmyselné zabitie pacienta prostredníctvom eutanázie s pozastavením liečby na pacientovu žiadosť.
„Ako poukázala Austrálska medická asociácia (Australian Medical Association – AMA), tu nejde o eutanáziu,“ skonštatoval doktor Kleinig, „ale o odmietnutie liečby, a tu sa už legálnosť či etika nedajú spochybniť.“
Zástupcovia juhoaustrálskej pobočky AMA tvrdia, že tento návrh zákona je „zásadne a neodčiniteľne chybný.“ Podobné obavy má štátna Rada pre paliatívnu starostlivosť (Palliative Care Council) a Spoločnosť zákona (Law Society).
Tohtoročným návrhom zákona o dôstojnom ukončení života sa doktor Such už po deviatykrát pokúša zlegalizovať eutanáziu a/alebo asistovanú samovraždu. Ide tiež o šestnásty pokus v Južnej Austrálii za posledných desať rokov. Rok 2011 napríklad priniesol tri nezávislé návrhy zákonov o eutanázii.
Doktor Such chcel svojím druhým návrhom zákona najmä pozmeniť terajší akt týkajúci sa súhlasu k liečbe a paliatívnej starostlivosti. Podľa AMA je tento návrh zákona dôkazom o základom nepochopení úlohy a cieľa paliatívnej starostlivosti. Doktorka Patricia Montanarová, prezidentka AMA, sa o oboch návrhoch vyjadrila:
...základné prvky týchto návrhov zákonov sú zle navrhnuté a sú dôkazom nedostatočného pochopenia súčasného konceptu starostlivosti o umierajúcich. Dostatočne nerozlišujú podstatný rozdiel medzi paliatívnou starostlivosťou a eutanáziou. Môžu skompromitovať kvalitnú starostlivosť o umierajúcich, ktorá je užitočná pre pacientov aj ich rodiny.
Kleining okrem iného ostro vystúpil proti tomu, čo Lekári proti eutanázii nazývajú „nútené poskytnutie odporúčania“. Tento koncept je súčasťou Suchovho návrhu zákona. Jeho podstatou je to, že lekár síce môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o eutanáziu, no musí pacientovi poskytnúť informácie o lekároch, ktorí budú ochotní jeho žiadosti vyhovieť. Tento návrh zákona nestanovuje žiadnu pokutu lekárom, ktorí pacienta neodkážu na tých, ktorí eutanáziu podporujú. DOE však tvrdí, že „z lekárov, ktorí sú proti eutanázii, by sa takto mohli stať spolupáchatelia trestného činu.“
Návrh zákona nedefinuje ani dôležité pojmy ako „nevyliečiteľne chorý“ či „neznesiteľné utrpenie“. Kleinig tvrdí, že bez týchto definícií „každá choroba spojená so zníženou predpokladanou dĺžkou života (napr. skleróza multiplex) bude môcť byť klasifikovaná ako smrteľná a utrpenie akejkoľvek podoby (napr. úzkosť spojená s diagnózou) bude môcť byť dôvodom pre eutanáziu.“ Such tvrdí, že ide o „najprísnejší“ navrhovaný zákon v zmysle legislatívneho zabezpečenia.
Suchov návrh zákona tiež požaduje, aby bola ako príčina smrti uvádzaná choroba, nie eutanázia, čo je podľa mnohých kritikov to isté ako žiadať lekárov, aby klamali. Táto situácia by mala výrazný dopad na poistný priemysel.
Paul Russel, riaditeľ organizácie NÁDEJ: Ochrana pred eutanáziou a asistovanou samovraždou (HOPE: Preventing Euthanasia & Assisted Suicide), na to reagoval: „Zákony týkajúce sa eutanázie a asistovanej samovraždy sú nástrojom, ktorý nebude nikdy dbať na všetky riziká a nikdy nebude chrániť práva a záujmy zraniteľných ľudí. Presne toto potvrdil Such svojím návrhom zákona.“
„Jediným spôsobom, ktorý skutočne ochráni bezbranných ľudí pred zneužívaním, je udržať terajší zákaz eutanázie v našom trestnom zákonníku. Čokoľvek iné by bolo neakceptovateľne vysokým rizikom.“
Suchov návrh zákona z roku 2011 neprešiel kvôli dvom chýbajúcim hlasom. Debata o tomto návrhu bude v nasledujúcich týždňoch pokračovať.