Prečo Filipíny, Malta, Kostarika a teraz aj Írsko podliehajú mentalite kontroly populácie a protináboženskému cíteniu?
V porovnaní s toľkými inými katolíckymi národmi, tieto vydržali dlho. Práve dar živej viery bol tým, čo tak dlho udržalo na uzde anti-life programy. Viera sa odrážala v každej časti života a vplývala na každodenný život rodín, spoločnosti, dokonca vlád. Keď viera prestala zohrávať takú dôležitú úlohu, radikálne profánne prúdy priniesli materializmus, ľahostajnosť a to, čo pápež Benedikt zvykol nazývať „tyraniou relativizmu.“
Tento proces bol pomalý, no úspešný. Ešte pred pár rokmi bolo nemysliteľné, že by krajina ako Írsko zanechala svoj rázny postoj k ochrane života, aby mohla ísť „novou cestou“, že by Mexiko pod všímavým pohľadom Panny Márie Guadalupskej legalizovalo potraty do 12. týždňa gravidity, že by Kostarika legalizovala oplodnenie in vitro.
Prežívame to, čo sa pred časom zdalo byť paradoxným záväzkom k nádeji, dokonca aj počas úpadku spoločnosti. Božia odpoveď na otázku, čo môžeme urobiť, je stará a zároveň relevantná aj v dnešnej dobe.
Potrebujeme svätcov.
V každej dobe bola odpoveďou Cirkvi na nástrahy zla výzva k svätosti. Pápež František je už od začiatku svojho pontifikátu verný tejto tradícii.
Vo svojej prvej encyklike Lumen Fidei (Svetlo viery) nám pápež František pripomína, že viera v Krista je pravým svetlom, ktoré presvecuje existenciu človeka. Toto svetlo nám umožňuje rozlišovať dobro od zla, povzbudzuje nás, pretvára a prináša autentickú slobodu. Každý človek hľadá odpovede, a tieto odpovede nájde v Ježišovi, ktorý je Svetlom sveta.
V súčasnosti je „in“ ignorovať svetlo viery a pravé šťastie, blahobyt a pokoj hľadať v odmietnutí náboženstva a Boha. Tieto tendencie sú, žiaľ, čoraz viac rozšírené a prispieva k tomu aj zmätok a ignorancia spoločnosti. Škandálom dneška je skutočnosť, že človek odmieta vieru ako nutný prvok pri udržaní pravého pokoja. Čím viac sa viera vytráca z povedomia ľudí, tým častejšie ju nahrádzajú pojmy ako „spravodlivosť“ či „sloboda“, pričom skutočná spravodlivosť a sloboda akosi v dnešnej spoločnosti nemajú miesto.
Náš Svätý Otec, rovnako ako jeho predchodcovia Benedikt XVI. a blahoslavený Ján Pavol II., zdôrazňuje nevyhnutnosť nápravy. Cirkev si musí poradiť s klamstvami a polopravdami modernej doby. Každý z týchto troch pápežov na vlastnej koži zažil deštruktívnu moc ideológií, ktoré ničia a korumpujú, ako aj nespočetné hrdinské svedectvá svätých mužov a žien.
Pápež František nám pripomína, že viera nie je pre zbabelcov. Viera vyžaduje odvahu.
Keď je oslabená viera, slabnú aj základné piliere života. Ak z našich miest odstránime vieru v Boha, oslabíme vzájomnú dôveru, bude nás spájať jedine strach a ohrozíme vlastnú stabilitu. Cieľom je povedať, že Boh prostredníctvom konkrétnych skutkov potvrdzuje svoju prítomnosť medzi nami a chce spevniť každý jeden medziľudský vzťah. Nie je to však skôr o tom, že sme to my, kto sa hanbí Boha nazývať Bohom? Zlyhávame v ohlasovaní Jeho božstva a nedarí sa nám prežívať život v takej veľkosti, akú umožňuje On. Viera osvetľuje život a spoločnosť. Tvorivé svetlo viery v každom okamihu histórie je dôsledkom toho, že viera každú udalosť vníma v súlade s pôvodom všetkých vecí v Otcovi. (LF55)
Ak chceme kultúru života, ak chceme zastaviť zlo ohrozujúce život, ak chceme zastaviť potraty, tak potom...
Potrebujeme svätcov!