Londýn – Predseda vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska David Cameron slávnostne prisľúbil, že prostredníctvom novoprijatého zákona o „manželstvách“ osôb rovnakých pohlaví sa doktrínu o homosexuálnych „manželstvách“ bude snažiť rozšíriť do celého sveta.
Počas recepcie vo svojom sídle na Downing Street 10, ktorú zorganizoval pre stopäťdesiatich lídrov britskej homosexuálnej loby vyhlásil, že spolu ukázali „ako prijať dobrý zákon v dobrom čase. Mnoho iných krajín bude chcieť náš príklad nasledovať“.
„Plánujem vyslať špeciálny tím pre vypracovanie návrhu zákona,“ žartoval. „Podľa môjho názoru sa môže stať súčasťou globálnej súťaže a rozšíriť [novú definíciu manželstva] do celého sveta.“
Pozvaným hosťom tiež povedal, že „ako pravdepodobne jediný konzervatívny premiér, ktorý sa k takémuto kroku odhodlal, je na to osobne hrdý“.
Zvlášť vyzdvihol vplyv, ktorý bude mať prijatý zákon - ako učebný nástroj - na mladých ľudí. „Mladí vyrastajúci v školách, neistí ohľadom vlastnej sexuality teraz vedia, že na najvyššej úrovni v krajine, v parlamente, sme prijali zákon, ktorý hovorí, že manželstvo je pre všetkých, či ste gay alebo nie,“ uviedol.
Na zozname hostí boli predstavitelia skupín organizujúcich homosexuálne kampane a usporiadatelia „Gay Pride“ pochodov z celej krajiny, vrátane Stonewall, hlavnej britskej homosexuálnej lobistickej skupiny, kampane Out4Marriage a organizácií Lobby A Lord a Coalition for Equal Marriage.
Cameron, vodca Konzervatívnej strany, ktorý sám seba kedysi označil za „Blairovho dediča,“ poďakoval prítomným aktivistom „za tlak, ktorý ste udržiavali“ a prispeli tak k schváleniu návrhu zákona.
„Najúžasnejšie na tom je, že sme nielenže vyhrali hlasovanie, ale v skutočnosti sme vyhrali spor,“ dodal Cameron.
Aktivisti za pôvodné manželstvo však nesúhlasia. Tvrdia, že vláda „vyhrala spor“ len preto, že ignorovala a zastrašovala druhú stranu.
Organizácia Coalition for Marriage (C4M) uviedla, že vláda od začiatku, keď prišla s návrhom zákona bez mandátu od voličov, ignorovala námietky viac ako pol milióna Britov. Nebrali do úvahy ani hlasy náboženských predstaviteľov a zástancov občianskych slobôd, ktorí spoločne žiadali stiahnutie návrhu na základe náboženskej slobody, ani varovania veriacich v Konzervatívnej strane, ktorí tvrdili, že tento krok fatálne poškodí šance strany v budúcich voľbách.
C4M na brífingu pre členov Snemovne lordov poznamenala, že v roku 2010, tri dni pred poslednými všeobecnými voľbami, Cameron v rozhovore s Adamom Boultonom pre Sky News uviedol, že nemá „žiadne plány“ meniť zákon definujúci manželstvo.
Pozíciu vodcu v strane prevzal po víťazstve nad konzervatívnymi členmi po prednesení niekoľkých prejavov, v ktorých lamentoval nad úpadkom rodiny v živote Britov.
Následne Konzervatívna strana vytvorila koalíciu s krajne ľavicovými Liberálnymi demokratmi a zverejnili svoj vládny program ustanovujúci legislatívnu agendu. Program neobsahoval ani zmienku o „manželstvách“ osôb rovnakých pohlaví.
Keď sa plán predefinovať manželstvo náhle stal súčasťou legislatívneho scenára, verejné diskusia umožňovala len otázky typu „ako sa to bude realizovať,“ nie „či vôbec“.
Organizácia C4M a ďalšie skupiny podporujúce tradičné manželstvo odsúdili diskusiu ako „podvod“. Vláda, podľa ich vyjadrení, povolila niekoľko anonymných reakcií zo zahraničia, ale zamietla 500 000 mien a adries obyvateľov Veľkej Británie, ktorí sa postavili proti ňou presadzovanej politike.
„Tesnú väčšinu, ktorú si vláda zabezpečila na schválenie novej definície manželstva (53 percent proti 46 percentám), dosiahli len kvôli ignorovaniu pol milióna podpisov, ktoré boli predložené do diskusie. Podpisov ľudí, ktorí veľmi jasne povedali NIE tomuto zámeru vlády,“ vyjadrila sa skupina.
Ak by toho pol milióna obyvateľov zarátali, opozícia by vzrástla na približne 80 percent.
Prieskum verejnej mienky ComRes uskutočnený v novembri 2012 ukázal, že 63 percent respondentov „sa bojí povedať, že sú proti homosexuálnym manželstvám“.
Vláda najprv vyhlásila, že zmeny by sa týkali len civilných manželstiev. Po výzvach vybranej skupiny „náboženských vodcov“ rozšírili návrh zákona a umožnili tak aj náboženské homosexuálne „sobáše“.
Výnimku dostala len anglikánska - štátom oficiálne uznaná – cirkev, ktorá si môže vybrať, či bude alebo nebude sobášiť homosexuálne páry. Duchovenstva ostatných kresťanských spoločenstiev a iných veriacich skupín sa to však netýka.
Počas celého procesu prijímania zákona konzervatívni členovia a vidiecki predstavitelia Konzervatívnej strany opakovane vyzývali premiéra, aby zákon nepresadzoval, s tým, že spôsobí volebnú katastrofu.
Vláda pokračovala v ignorovaní obáv predstaviteľov strany na miestnych úrovniach aj pri náraste počtu novinami zverejnených príbehov o konzervatívnych voličoch, ktorí stratili ilúzie a prešli k Strane nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).
58 poslancov, z nich 43 konzervatívni, vyhlásili v otvorenom liste denníku Daily Telegraph: „Sme presvedčení, že vláda nemá mandát na zmenu definície manželstva“ a vzhľadom na absenciu homosexuálneho manželstva v hlavných politických manifestoch, „samotné tieto fakty by mali viesť k veľkej opatrnosti tých, ktorí vyzývajú na túto zmenu“.
Dokonca aj podpredseda Liberálnych demokratov Simon Hughes, podporovateľ zmeny tradičnej definície manželstva, pred poslancami pripustil, že „toto nebolo v žiadnom volebnom programe“.
Napriek prisľúbenému slobodnému hlasovaniu počas druhého čítania v poslaneckej snemovni, objavili sa spoľahlivé správy, že poslanci boli vystavení „tichému biču“ zastrašovania a vyhrážok z vedenia strany, vrátane vydierania. Uviedli to noviny Daily Mail v apríli 2013.
Bývalý poslanec parlamentu Paul Godman napísal, že pokiaľ išlo o konzervatívcov, „o žiadnej slobode hlasovania nemôže byť ani reči, aspoň nie v prípade členov vlády. Ministrom bolo veľmi jasne povedané, v súlade s ktorou loby skupinou majú hlasovať“.
Dôveryhodný prieskum medzi poslancami ukázal, že 27 percent má pocit, že hlasovanie nebolo vôbec slobodné.
V apríli 2012 právny expert na náboženskú diskrimináciu Neil Addison označil vládne uistenia, že duchovenstvo sa bude môcť slobodne rozhodnúť vo veci homosexuálnych sobášov za „bezcenné“.
Addison poznamenal, že väčšina výhier politickej agendy homosexuálneho oslobodeneckého hnutia sa dosiahla prostredníctvom súdov, ktoré v Británii podliehajú rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR). Zdôraznil, že ECHR má právomoc zvrátiť akýkoľvek aspekt britského zákona, ak ho považuje za porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Spomenul aj nedávne rozhodnutie ECHR v prípade dvoch francúzskych lesbičiek. Súd stanovil, že štáty síce nemajú povinnosť uzákoniť „homosexuálne manželstvá,“ ale keď ich už raz schválili, zákon musí platiť pre všetkých občanov rovnako.
Hilary Whiteová