RIO DE JANIEIRO – Blahoslavený Ján Pavol II. mal nadanie na herectvo a pápež Benedikt XVI. na učené a ľahko zrozumiteľné písanie. Pápež František sa zas počas svojho prvého medzinárodného výletu ukázal ako človek so zmyslom pre úprimné skutky, ktoré sú v kontexte rôznych situácií silnými gestami.
Počas svojej návštevy Brazílie od 22. do 28. júla pápež František nepovedal veľa toho, čo by už počas svojho pontifikátu nebol vyslovil. Dôrazne opakoval svoje výzvy k sociálnej spravodlivosti, k pokornejšiemu a empatickejšiemu prístupu cirkevných predstaviteľov a aktívnejšiemu postoju laikov.
Ak však vezmeme do úvahy skutočnosť, že prvý latinskoamerický pápež sa vracia na svoj rodný kontinent, František vedel, že všetko, čo povie a urobí, nadobudne špeciálny význam. Túto skutočnosť naplno využil.
Začalo to ešte pred Františkovým odchodom z Ríma, kedy ho odfotografovali, ako do lietadla nesie svoju aktovku. Svedčil tak o pokore: manuálna práca, teda nosenie tašky, bola úloha, ktorej sa zhostil sám.
Pápežov tichý príchod autom do Ria v skromnej spoločnosti bol iný, než by to možno niekto očakával, a bol neverbálnou výzvou k jednoduchosti u cirkevných predstaviteľov. Toto gesto bolo v súlade s pápežovými slovami o tom, ako sa míňajú peniaze na zbytočne luxusné veci, pričom množstvo detí vo svete hladuje.
Práve počas tejto jazdy autom pápež František opäť využil svoj dar spontánnosti. Zachránil situáciu, ktorá mohla skončiť fiaskom. Dav obklopujúci pápežovo auto a dopravná špička prispeli k tomu, že auto sa nemohlo pohnúť a vznikol dočasný chaos.
Namiesto chaosu však pápež túto situáciu premenil na krásne stretnutie s ľuďmi. Otvoril okno, aby pozdravil tých istých ľudí, ktorých členovia ochranky tak vehementne odtláčali čo najďalej.
Obraz pápeža Františka, ako navštevuje favelu (chatrčové mesto, pozn.prekl.) v Riu, ako kráča ulicami lemovanými chatrčami, ako má slzy v očiach za oltárom malej kaplnky v slume, to všetko zanechalo trvalejší dojem než slová, ktoré vyslovil.
Pápežov príhovor pre tých, ktorých Vatikán nazval „vládnucou triedou Brazílie“, bol jemnou výzvou k dialógu a „sociálnej skromnosti“ v krajine otrasenej masívnymi protivládnymi protestami. Jeho slová boli jasné a hlboké, no ešte výrečnejším prejavom bolo to, že František na pódiu pred hodnostármi objal muža, ktorý sa uzdravil z drogovej závislosti a býval vo favele.
Pápež František počas svojho pobytu v Brazílii nepovedal nič o liberalizácii brazílskeho zákona o potratoch, lebo, ako povedal novinárom počas spiatočného letu do Ríma, „mladí ľudia úplne rozumejú tomu, aké stanovisko zastáva Cirkev v tejto otázke.“ Symbolicky sa však zastal obrany nenarodených detí na svätej omši počas Medzinárodného svetového dňa mládeže, kedy privítal istý manželský pár s malou dcérkou, ktorá sa narodila bez časti mozgu. Jej rodičia sa nerozhodli pre potrat, hoci brazílsky zákon im ho umožňoval.
Prekvapenie počas tlačovej konferencie bolo posledným pápežovým symbolickým gestom počas jeho pobytu v Brazílii. Pozoruhodný bol aj samotný priebeh jeho realizácie. Kým bol František ešte kardinálom, bol známy tým, že odmietal robiť rozhovory. Teraz dokázal, že hoci na novinárov nemá vždy čas, rozhodne sa ich nebojí.
Reportérov očaril už počas letu z Ríma, kedy každého z nich osobne pozdravil a strávil 80 minút odpovedaním na ich otázky. Novinári mali čo robiť aj počas nasledujúcich siedmich dní. 76-ročný pápež takto ukázal, že aj s tlačou vie zaobchádzať s ľahkosťou sebe vlastnou.