BRISBANE - Keď austrálska pro-life líderka Teresa Martinová šla autom okolo zariadenia Marie Stopes v Bowen Hills v meste Brisbane, zbadala niečo, čo skutočne nečakala. „Ten billboard nás ohromil.“
Billboard, ktorý propagoval vysávače značky Miele Australia, hlásal: „Nasávanie také silné, že to až desí.“
Neúmyselné umiestnenie reklamy na vysávače na rohu potratovej kliniky bolo súčasťou celoštátnej reklamnej kampane pre Miele Australia. Spoločnosť Miele sa pre LifeSiteNews.com vyjadrila, že požiadali o odstránenie svojej reklamy z billboardu hneď ako si uvedomili, kde je umiestnená.
LifeSiteNews kontaktovali zariadenie Marie Stopes Australia, aby sa k záležitosti vyjadrilo. Nezastihli sme nikoho zo zamestnancov pre kontakt s médiami a takisto nikto nezavolal naspäť.
Umiestnenie tejto reklamy možno poškodilo viac než len tržby spoločnosti. Mohlo to spôsobiť traumu ženám, ktoré absolvovali potrat satím.
Podľa poradkyne traumatizovaných žien Anne Lastmanovej „vyvolá zvuk podobný vysávaču traumatické spomienky takmer vždy.“
„Klientky tiež spomínajú, že to tiež spôsobuje hluk, ktorý vydáva kuchynský mixér,“povedala. „Zvyčajne je to následok potratov v ranom štádiu tehotenstva, kedy sú klientky len pod vplyvom miernych sedatív a nie sú v úplnej narkóze.“
Dodala, že druhým najčastejším spúšťačom traumy z potratu je vôňa. „Čuch je jedným z našich najintenzívnejších zmyslov, takže dáva zmysel, že sa nám pachy do pamäti odtlačia tak dobre. Jedná sa napríklad o vôňu alkoholových tampónov alebo iných látok používaných pri operácii.“
Anne poznamenáva, že bez výnimky každej klientke ostávajú navždy v pamäti mdlé a smutne vyzerajúce tváre iných klientiek v čakárni. „Stalo sa to takou spoločnou spomienkou, že sa na to nových klientiek v poradenstve pýtame už štandardne. Na rozdiel od feministiek, ktoré hovoria, že potrat ženám dáva silu, za 17 rokov som nikdy nepočula ani jednu klientku, že by pri čakaní na potrat videla čo len jednu šťastnú tvár.“
Pre ženy po potrate môže byť spúšťačom čokoľvek. K niektorým patrí pieseň (možno tá, ktorá hrala v rádiu cestou na potratovú kliniku), alebo zvuk mena člena personálu či lekára z toho zariadenia. Spúšťač sa môže objaviť takmer okamžite alebo kedykoľvek neskôr v budúcnosti.
Potratári sa to pokúšajú postaviť na hlavu, keď namiesto toho tvrdia, že je to prítomnosť pro-life aktivistov pred klinikami, ktorá traumatizuje ženy, ktoré tam prišli na potrat.
V článku Brisbane Times povedala Jill Michelsonová, riaditeľka klinických služieb Marie Stopes Australia: „Rozhodnutie ženy ukončiť svoje tehotenstvo je jej záležitosťou a záležitosťou jej lekára. Nemala by byť objektom osobného zastrašovania či nevyžiadaných stanovísk a názorov tretej strany.“
Pokračovala tým, že vykreslila účastníkov nočnej hliadky 40 Days For Life (40 dní za život) ako „nábožensky pridruženú hlasitú menšinu, ktorá nereprezentuje názor väčšiny Austrálie.“
Podľa Lastmanovej nie sú tieto tvrdenia o spôsobovaní traumy pravdivé.
„Keď klientky prijímajú takúto literatúru, je to zlé pre biznis,“povedala. „Keď sa žena otočí a rozhodne sa nechať si dieťa a neísť na potrat, potratár prichádza o šancu zarobiť tisíce dolárov na dotovaných poplatkoch v rámci Medicare. V Melbourne má najväčšia potratová klinika nepretržitú ochranku. Má zabrániť tomu, aby sa tam dostali ľudia, ktorí chcú pomôcť.“