Počas 1175. stretnutia Výboru ministrov Rady Európy, ktorý sa konal 3. júla, Výbor oficiálne priznal, že nie je schopný odpovedať na dve nasledujúce otázky:
Môže Výbor ministrov potvrdiť, že Rada Európy nie je zaviazaná podporovať prístup k potratom? Môže Výbor ministrov, keďže sa skladá zo zástupcov štátov- zmluvných strán Európskeho dohovoru o ľudských právach a Európskej sociálnej charty, potvrdiť, že nikdy nebolo zámerom vytvoriť dohovor, ktorý by sa zakladal na práve na potrat?
Výbor ministrov 23. apríla 2013 písomne dostal otázku „Stanovuje Európsky dohovor o ľudských právach právo na potrat?“ (č. 633, Dok. 13181) od prezidenta Európskej ľudovej strany Lucu Volontého. Výbor sa skladá zo zástupcov 47. členských štátov Rady Európy a je najvyšším orgánom Rady Európy.
Účelom písomných otázok je umožniť členom Parlamentného zhromaždenia upozorniť Výbor ministrov na konkrétnu situáciu, a / alebo požiadať Výbor, aby objasnil svoj postoj ku konkrétnej otázke. Písomné odpovede, ktoré Výbor poskytne, majú politickú váhu. Keď sa zaoberajú verejnou záležitosťou, ako to je v tomto prípade, písomná odpoveď môže mať obdobnú funkciu ako zákon, pretože predstavuje konsenzus členských štátov.
Odpoveď na otázku Lucu Volontého vypracováva Sekretariát. Pred prijatím konsenzu je na programe diskusia a pripomienky delegátov členských štátov. Po prvej výmene názorov 7. mája Výbor nariadil Sekretariátu, aby pripravil návrh odpovede, a súhlasil s obnovením rokovaní o tejto otázke na jednom zo svojich nadchádzajúcich zasadnutí.
Predbežná odpoveď bola predložená Poslaneckej snemovni na pripomienkovanie a doplnenie. Po rokovaniach, ktoré sa konali 3. júla, sa delegáti členských štátov stále nedohodli na spoločnej odpovedi. Preto väčšina hlasovala, aby Poslanecká snemovňa poverila predsedníctvo, aby informovalo predsedu Parlamentného zhromaždenia, že „vzhľadom na nedostatok konsenzu nebolo možné prijať odpoveď na písomnú otázku“. Neschopnosť nájsť spoločné stanovisko sa vyskytuje len zriedkavo.
Rokovania v rámci Výboru sú dôverné, ale vieme si predstaviť, že návrh odpovede, ktorý pripravil sekretariát, značný počet štátov kritizuje, pretože sa príliš „orientuje na potraty“.
Takéto zlyhanie dohodnúť sa znamená, že napriek tomu, že vo väčšine európskych krajín je potrat povolený, v rámci Rady Európy na tému potratov nepanuje zhoda. Toto je dôležité najmä preto, že Európsky súd pre ľudské práva vychádza z konsenzu vyvíjať a vytvárať nové práva prostredníctvom precedenčných rozhodnutí.
V úvode písomnej otázky sa uvádza: „Rada Európy je stále viac obviňovaná z liberalizácie potratov v krajinách, ako sú Írsko a Poľsko. To je vážne obvinenie, ktoré si vyžaduje objasnenie zo strany Výboru ministrov. Odpoveď Výboru ministrov je potrebná, pretože tento výbor rozhoduje o politike Rady Európy, skladá sa zo zástupcov zmluvných strán Európskeho dohovoru o ľudských právach a Európskej sociálnej charty, a určuje požadovanú pôsobnosť rozsudkov Súdneho dvora, keď kontroluje ich zavádzanie.“
A naozaj, v posledných rokoch organizácie podporujúce potraty opakovane iniciovali európske zmluvy s cieľom poukazovať na „ľudské právo na potrat“ a degradovať právo na výhradu vo svedomí lekárov. Aj keď je jasné, že zmluvy si nemožno vykladať tak, že by obsahovali autonómne právo na potrat, väčšina hlasov v rámci Súdneho dvora a Výboru so súhlasom súčasnej írskej vlády dosiahla presadiťv Írsku potraty. Táto právna a politická hra vytvára právnu neistotu.
Viac informácií o tejto záležitosti poskytuje 50-stranová štúdia Írskeho žurnálu pre právne štúdiá o Potratoch a Európskom dohovore o ľudských právach. Táto štúdia si kladie za cieľ zistiť, objektívnym a systematickým spôsobom, súdržnosť judikatúry Súdneho dvora, a tak predložiť odôvodnené právne úvahy o potratoch v rámci dohovoru.