Talianski poslanci rozhodujú, či umlčia kresťanov v otázke homosexuality

1,908
Kultúra smrti

Zasadnutie poslaneckej komory talianskeho parlamentu 5. augusta 2013 bolo pre volených zástupcov ľudu poslednou príležitosťou na diskusiu o vysoko spornom „antihomofóbnom“ zákone. Tento, podľa názoru jeho odporcov, zastaví a bude kriminalizovať akékoľvek verejné prejavy nesúhlasu s „homosexuálnym manželstvom“, civilným zväzkom alebo s adopciami detí homosexuálmi.

Oficiálne noviny Konferencie biskupov Talianska Avvenire napísali, že, podobne ako v Británii, by tento zákon znamenal začiatok stíhania náboženských združení alebo duchovenstva, ktorí homosexuálne správanie verejne odsudzujú ako hriech.

Objavili sa aj názory, podľa ktorých Taliansko - zavedením zákona idúceho proti slobode myslenia, prejavu a náboženského presvedčenia a proti všetkým právam, ktoré sú vyslovene definované ústavou - pôjde rovnakou cestou ako Británia.

Kritici návrhu zákona, vrátane ústavných expertov a talianskych katolíckych biskupov upozorňujú, že verejné recitovanie biblických pasáží  proti homosexuálnym činom alebo opakovanie katolíckeho učenia, v zmysle ktorého je homosexualita svojou „vnútornou povahou nezriadená“ alebo v protiklade prirodzenému zákonu, bude trestným činom.

Napriek maratónu pozmeňujúcich návrhov na zasadnutí 22. júla, kritici návrhu trvajú na tom, že „dokonca aj po zmenách zostáva z právneho hľadiska nebezpečným“. Gianfranco Amato, riaditeľ organizácie Giuristi per la Vita, v liste poslancom z 28. júla uviedol, že návrh v tomto znení predstavuje riziko „vytvorenia akéhosi ,justičného zločinuʻ,“ pretože do existujúceho zákona vkladá nedefinované výrazy.

Všetko sa nás to hlboko dotýka,“ napísal, „pretože, zvlášť vo svetle udalostí v iných európskych krajinách, novonavrhované pravidlá budú za ,homofóbne správanieʻ považovať napríklad aj verejné vyjadrenie nesúhlasu s homosexuálnymi a transexuálnymi ,manželstvamiʻ a možnosťou adoptovania si detí. Alebo aj tvrdenie, že homosexualita je ,závažná zvrátenosťʻ, citujúc Bibliu kresťanského náboženstva“.

Silné medzinárodné záujmy v zákulisí pracujú na tom, aby zákon prešiel. Talianska Amnesty International nedávno napísala všetkým poslancom list, v ktorom ich žiadala, aby „zabezpečili, že sexuálna orientácia a rodová identita bude na zozname diskriminačných dôvodov“.

V deň zasadania v Ríme poslanci oznámili, že diskusia k návrhu zákona bude prebiehať až do neskorej noci. Ak ju schvália, návrh bude prerokovávať Senát.

Legislatívci, ktorí návrh podporujú sa sťažovali, že bolo podaných viac ako 400 pozmeňujúcich návrhov rušiacich hlavné ustanovenia zákona. Michela Marzanová, poslankyňa za Partito Democratico a podporovateľka návrhu, pre denník La Repubblica uviedla: „Po prvé, text je neúplný. Chýbajú mu všetky priťažujúce okolnosti pre homofóbiu a transfóbiu, ktoré sme navrhli prijať prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Neviem, či to bude v poriadku. Nie, bude to len prázdny zákon a dokonca ani ja by som zaňho nezahlasovala.

Návrh zákona síce predložila skupina pracujúca s homosexuálnymi lobistickými organizáciami, niektorí z nich však svoju podporu už teraz sťahujú. Tvrdia, že pozmeňujúce dodatky z neho spravili bezzubý zákon. Hlavná homosexuálna nátlaková skupina v krajine, Arcigay, vyhlásila, že návrh bol „premárnenou príležitosťou“. Pritom ide už o tretí pokus ľavice prijať takýto zákon. Posledný z nich neprešiel v roku 2009, keď väčšina v parlamente hlasovala proti jeho prijatiu z dôvodu jeho „neústavnosti“.

Predložený návrh by mal zmeniť existujúci antidiskriminačný zákon, ktorého cieľom je chrániť pred násilnými útokmi motivovaných etnickou, rasovou, národnostnou alebo náboženskou nenávisťou. Novela mala vniesť do obsahu zákona koncept sexuálnej orientácie ako osobitne chránenej kategórie. Jeho odporcov zvlášť znepokojoval článok 4, v zmysle ktorého sa ľudia odsúdení za „homofóbny alebo transfóbny“ trestný čin mali po odpykaní si trestu odňatia slobody podrobiť aj „prevýchove“. Toto znenie malo odporcov donútiť, aby sa priamo zapojili do podpory cieľov homosexuálneho hnutia.

Odstránené znenie umožnilo súdom „udeliť nútene alebo nepovinne ... náhradný trest výkonu prác v prospech spoločnosti bez nároku na odmenu“.     

Takéto práce sa môžu vykonávať v združeniach, ktoré sa zaoberajú ochranou homosexuálov a transsexuálov. Samostatná činnosť v prospech komunity by mala prebiehať na konci výkonu trestu odňatia slobody v období šesť mesiacov až jeden rok.

Novela zákona v aktuálnom znení navrhuje uložiť trest odňatia slobody od šesť mesiacov do štyroch rokov pre každého, „kto akýmkoľvek spôsobom navádza ľudí k páchaniu násilia alebo podnecuje násilie motivované ,homofóbiou alebo transfóbiouʻ“.

Zakazuje tiež všetky „organizácie, združenia, hnutia alebo skupiny, ktoré vo svojich cieľoch majú podnecovanie k diskriminácii alebo násiliu na rasovom, etnickom, národnostnom alebo náboženskom [základe]alebo homofóbiu či transfóbiu“. Za členstvo v združení kritizujúcom homosexualitu ukladá trest odňatia slobody od šesť mesiacov do štyroch rokov a trest od jedného do šiestich rokov za založenie alebo riadenie takýchto združení.

Giancarlo Cerelli, právnik a viceprezident Národného zväzu talianskych katolíckych právnikov v rámci diskusie pri okrúhlom stole vysielanej rádiom Maria uviedol, že „bez ohľadu na dodatky,“ text návrhu „naďalej vážne ohrozuje slobodu myslenia, názoru a náboženstva“. Revidované znenie už neobsahuje definície „sexuálnej orientácie“ alebo „rodovej identity,“ ale zostáva pri nevyjasnených pojmoch „homofóbia“ a „transfóbia“. Tieto pojmy označil za „úplne cudzie nášmu trestnému právu, priebežne ich bude musieť objasňovať súdnictvo, čiže výsledky sú nepredvídateľné“.

Tento zákon má preto ďaleko od ,zákona civilizácie,ʻ ako ho definujú jeho podporovatelia. Ide skôr o ,poruchuʻ v našom právnom systéme, ktorý už teraz, vďaka presným pravidlám, dostatočne chráni pred akýmkoľvek zlým zaobchádzaním okrem ostatných ľudí aj homosexuálov,“ dodal Cerelli.

Hilary Whiteová