Fakty a postavy zo škandalóznej minulosti muža, ktorého nič netušiaci František vymenoval za preláta, aby ho reprezentoval na Inštitúte náboženských diel (IOR). Tieto intrigy vo Vatikáne škodia pápežovi.
RÍM, 18.7.2013 – „V kúrii sa hovorí o homosexuálnej lobby. A je to pravda, skutočne jestvuje. Poďme sa pozrieť, čo sa s tým dá robiť,“ povedal František počas audiencie, ktorá sa uskutočnila 6. júna.
Pápež tento fakt potvrdil aj pred pár dňami v rozhovore so svojím argentínskym priateľom a bývalým študentom Jorgem Millom: „Nie je to ľahké. Je tu veľa pápežských „šéfov“ s vysokým hodnostným zaradením v službe.“
Niektorí títo „šéfovia“ kujú proti Františkovi kruté plány už od začiatku jeho pontifikátu.
Pred Františkom držali v tajnosti dôležité fakty. Ak by ich bol mal k dispozícii, nebol by vymenoval Mons. Battistu Riccu za preláta Inštitútu náboženských diel.
František chcel týmto vymenovaním dosadiť na toto dôležité miesto v rámci IOR spoľahlivú osobu, ktorá bude mať prístup ku všetkým dokumentom a bude sa zúčastňovať stretnutí Dozornej rady a Komisie kardinálov tzv. vatikánskej banky. Skrátka, osoba, ktorá v týchto kruhoch trochu „poupratuje“.
57-ročný Ricca, pôvodom z diecézy Brescia, predtým pôsobil ako diplomat. 15 rokov slúžil ako nuncius v rôznych krajinách, potom sa vrátil do Vatikánu a pôsobil na Štátnom sekretariáte. Bergogliovu dôveru však získal, keď bol riaditeľom rezidencie na Via della Scrofa, kde sa počas svojej návštevy Ríma zdržiaval arcibiskup z Buenos Aires. Neskôr bol aj riaditeľom Domu sv. Marty, v ktorom teraz žije František.
Pred vymenovaním, ako je to zvykom, si František pozrel osobnú zložku Riccu, v ktorej nenašiel nič nevhodné. Rozprával sa tiež s viacerými členmi kúrie, a ani jeden nemal proti Riccovmu vymenovaniu žiadne námietky.
Asi týždeň po vymenovaní preláta a zároveň počas dní, kedy sa malo uskutočniť stretnutie apoštolských nunciov z celého sveta, sa pápež z viacerých zdrojov dopočul smutné správy. Týkali sa Riccovej minulosti, ktorá vážne poškodzovala pápeža aj jeho úsilie o reformu.
Ako sa neskôr František vyjadril, cítil smútok zo snahy ostatných udržať ho čo najdlhšie v nevedomosti a túžbu zmeniť vymenovanie, zatiaľ ešte nie definitívne.
*
Čiernou dierou v Riccovej minulosti je čas, ktorý strávil v Uruguaji, Montevideu, na severnom pobreží Rio de la Plata, oproti Buenos Aires.
Ricca sa stal nunciom v roku 1999, kedy sa mandát nuncia Francesca De Nittis blížil ku koncu. Predtým slúžil na diplomatickej misii v Kongu, Alžírsku, Kolumbii a napokon Švajčiarsku.
V Berne sa stretol a spriatelil s kapitánom švajčiarskej armády, Patrickom Haarim. Spolu prišli do Uruguaja a Ricca sa opýtal, či by sa pre jeho priateľa na nunciatúre nenašlo miesto a ubytovanie.
Nuncius jeho žiadosť zamietol. O niekoľko mesiacov však odišiel do dôchodku a Ricca sa stal dočasným diplomatickým zástupcom, kým nebude vymenovaný nový nuncius. Zaistil Haarimu pobyt na nunciatúre, spolu s pracovným miestom a platom.
Vo Vatikáne to nechali tak. Zástupcom na štátnom sekretariáte bol v tom čase Giovanni Battista Re, budúci kardinál a rovnako aj rodák z diecézy Brescia.
Blízke vzťahy medzi Riccom a Haarim boli také otvorené, že pohoršovali mnohých kňazov, biskupov, rehoľné sestry aj laikov.
Novým nunciom sa stal Poliak Janusz Bolonek, ktorý do Montevidea prišiel začiatkom roku 2000. Situácia sa mu nepáčila a hneď o tom aj informoval Vatikán. Nástojil na tom, aby Haari odišiel, no neúspešne.
Začiatkom roku 2001 sa Ricca dostal do problémov kvôli svojmu nedisciplinovanému správaniu. Zvykol sa zúčastňovať rôznych nevhodných podujatí a na upozornenia nereagoval. Jedného dňa išiel na Bulevar Artigas, kde sa zvyknú stretávať homosexuáli. Keď ho tam zbili, zavolal pár kňazov, aby ho s opuchnutou tvárou odviedli na nunciatúru.
Ďalšia katastrofa sa odohrala v auguste 2001. Uprostred noci sa na nunciatúre zasekol výťah a skoro ráno museli prísť hasiči. V aute našli uväzneného Monsignora Riccu spolu s mladým mužom, ktorého identifikovala polícia.
Nuncius Bolonek požiadal, aby Riccu poslali preč z nunciatúry a Haariho okamžite vyhodili. Dosiahol súhlas štátneho sekretára, kardinála Angela Sodana.
Ricca chodil okolo horúcej kaše. Bol presunutý na nunciatúru v štáte Trinidad a Tobago, kde zostal až do roku 2004, no aj tam mal konflikty s nunciom. Napokon ho zavolali do Vatikánu, kde ho odvolali z diplomatickej služby.
Čo sa týka Haariho, požiadal, aby časť jeho batožiny poslali do Vatikánu ako diplomatickú batožinu na adresu Mons. Riccu. Nuncius Bolonek to odmietol, a tak jeho batožina skončila v budove mimo nunciatúry. Tam ostala niekoľko rokov, kým Ricca nevyhlásil, že s tým už nechce mať nič spoločné.
Na základe rozhodnutia nuncia Bolonka jeho kufre otvorili, aby sa zbavili ich obsahu. Našli tam pištoľ, ktorú odovzdali uruguajským úradom. Okrem nej tam bolo obrovské množstvo kondómov a pornografického materiálu.
*
V Uruguaji sú vyššie uvedené fakty známe viacerým ľuďom: biskupom, kňazom, rehoľným sestrám a podobne – nerátajúc civilných občanov, od bezpečnostných zložiek po požiarnikov. Veľa týchto ľudí malo v rôznom čase priamy prístup k týmto faktom.
Vo Vatikáne aj Uruguaji však boli ľudia, ktorí o nich vedeli. Vtedajší nuncius Bolonek sa vo svojich správach o Riccovi vždy vyjadroval chladne.
Napriek tomu všetkému sa však až donedávna o týchto veciach verejne mlčalo.
V Uruguaji boli ľudia, ktorí toto mlčanie rešpektovali – niektorí kvôli povinnosti vyplývajúcej zo služby, niektorí preto, lebo nechceli vrhnúť Cirkev a pápeža do zlého svetla.
Aj vo Vatikáne však boli takí, ktorí bránili odhaľovaniu faktov tak, že blokovali vyšetrovanie, zatajovali správy od nuncia, zastávali Riccovu bezúhonnosť. Takýmto spôsobom pomohli Riccovi vybudovať si novú prestížnu kariéru.
Po návrate do Ríma sa monsignor stal jedným z členov diplomatického personálu štátneho sekretariátu – od roku 2005 v prvej sekcii, od roku 2008 v druhej sekcii a od roku 2012 opäť v tej prvej, kde zastával dôležitú pozíciu poradcu.
Medzi Riccove úlohy patril aj dozor nad výdavkami nunciatúr. Práve táto úloha mu priniesla reputáciu neskorumpovateľného moralistu. Keď bol vymenovaný za preláta IOR, túto jeho povesť rozširovali médiá po celom svete.
Okrem toho bol Ricca začiatkom roku 2006 poverený riadením jedného, neskôr dvoch a napokon troch sídiel kardinálov, biskupov a kňazov, vrátane Domu sv. Marty. Vďaka tomu začal tkať spletitú sieť vzťahov s najvyššími predstaviteľmi Katolíckej cirkvi z celého sveta.
Vymenovanie za preláta bolo pre Riccu korunováciou jeho druhej kariéry.
Okrem toho to preňho však bolo aj začiatkom konca. Keďže o Riccovej minulosti vedelo veľa čestných osôb, táto správa bola príčinou trpkého pocitu sklamania. Tento incident bol vnímaný ako predzvesť marenia Františkovho úsilia o očistu Cirkvi a reformu Rímskej kúrie.
Toto všetko prinútilo pár ľudí odhaliť Františkovi pravdu. Je isté, že z toho vyvodí patričné dôsledky.