ODHALENÉ: Rozjímanie pre kardinálov počas konkláve bolo zverejnené!

2,376
Kultúra života

Oficiálny bulletin Svätej stolice zverejnil rozjímanie pre kardinálov na poslednom konkláve, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami. Tu sú dôležité pasáže.


RÍM– Svätá stolica vydáva oficiálny bulletin Acta Apostolicae Sedis. Je písaný v latinčine, zatiaľ čo reprodukované dokumenty ostávajú v pôvodnom jazyku. Jednotlivé vydania, až po rok 1909, sa dajú nájsť na stránke Vatikánu:

> Acta Apostolicae Sedis

Od roku 2003 bulletin vychádza ako mesačník s očíslovanými stranami. Posledné číslo je taktiež prvým číslom, ktoré vyšlo počas pontifikátu Františka:

> Acta Apostolicae Sedis, 5. apríl – 3. máj 2013

Okrem iného obsahuje priebeh konkláve z 13. marca, kedy bol zvolený Jorge Mario Bergoglio za pápeža. S jednou novinkou, ktorá doposiaľ nebola známa.

Tou novinkou – ktorá bola predtým predmetom tajomstva – je kompletný text rozjímania diktovaného biskupom dňa 12. marca tesne pred začiatkom voľby.

Rozjímanie mal na starosti maltský kardinál Prosper Grech, 87-ročný augustinián, ktorý nemal nárok voliť. Po jeho meditácii opustil Sixtínsku kaplnku.

Úplné znenie rozjímania sa nachádza na stranách 352-357 v bulletine Acta Apostolicae Sedis.

Desať pasáží z neho sú uverejnené nižšie a zodpovedajú čo najviac požiadavkám, „ktoré Kristus chce od svojej cirkvi“ , ako to zdôrazňuje kardinál Grech.

Keď ich dnes spätne čítame, objavuje sa úloha: identifikovať ktoré a ako z týchto bodov pápež František sám uplatňuje najviac, od začiatku svojho pontifikátu, a ktoré menej.

_________
 

„Skutok, ktorý idete vykonať v tejto Sixtínskej kaplnke...“

napísal Prosper Grech


[…] Nemám v úmysle načrtnúť portrét nového pápeža, a o to menej predložiť akčný plán pre budúceho pápeža. Ide o veľmi delikátnu úlohu, ktorá patrí Duchu Svätému, ktorý nás v posledných desaťročiach obdarúva radom vynikajúcich svätých pápežov. Mojím zámerom je to, čo som vybral z úvah Písma, ktoré nám pomáhajú pochopiť to, čo chce Kristus od svojej cirkvi.  […]

EVANJELIUM BEZ KOMPROMISU

Pán Ježiš, skôr ako vystúpil na nebesia, prikázal svojim učeníkom, aby hlásali evanjelium celému svetu a aby krstili všetky národy(Mk 16, 15). Cirkev to robí tak, že predstavuje evanjelium bez kompromisov, bez toho, aby zľavovala z významu tohto slova. [...] Keď sa človek skláňa ku kompromisom s evanjeliom, tak ho vyprázdňuje od jeho „dynamiky“. To je ako keby chcel odstrániť výbušninu z ručného granátu. Taktiež by nemal podľahnúť pokušeniu myslieť si že, Druhý vatikánsky koncil sprístupňuje spásu aj pre tých, ktorí sú mimo cirkvi, a teda relativizuje potrebu krstu. Nepridáva tomu ani neduh mnohých ľahostajných katolíkov, ktorí zanedbávajú, alebo odmietajú pokrstiť svoje deti.

POHORŠENIE KRÍŽA

Posolstvo evanjelia o Božom kráľovstve je konkretizované vo vyhlásení „Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného“ (1Kor 2, 2). [...] Je to práve tento škandál kríža, ktorý ponižuje pýchu ľudskej mysle a povznáša ju prijať múdrosť, ktorá prichádza zhora. Ak je v tomto prípade osoba Krista relativizovaná tým, že ho dávame na rovnakú úroveň spolu s ďalšími „spasiteľmi“, taktiež to vyprázdňuje kresťanstvo od jeho samotnej podstaty. Práve hlásanie absurdity kríža minimalizovalo počas necelých troch storočí náboženské vyznania rímskeho cisárstva a otvorilo myseľ ľudí novej nádeji a vzkrieseniu. Po tejto nádeji žízni aj dnešný svet, trpiaci existenčnou krízou.


CIRKEV MUČENÍKOV

Kristus ukrižovaný je úzko spojený s ukrižovaním cirkvi. Je to Cirkev mučeníkov- od tých z prvých storočí až po mnohých veriacich, ktorí sa v ​​určitých krajinách vystavujú smrti len tým, že idú na nedeľnú omšu. [...] Ježiš predpovedá: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás" (Jn 15,20).  Prenasledovanie je preto quid constitutivum cirkvi. ... Je krížom, ktorý má cirkev objať. Prenasledovanie však nie je len fyzické. Existuje aj prenasledovanie, ktoré je vyjadrené lžou: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nespravodlivo hovoriť“ (Mt 5,11). Zakúsili ste to nedávno prostredníctvom niektorých médií, ktoré nemilujú cirkev. Ak sú obvinenia falošné, nie je potrebné im venovať pozornosť, hoci vyvolávajú veľkú bolesť.

KEĎ SU OBVINENIA PRAVDIVÉ

Iná vec je, ak sa nám niečo vytýka právom, ako sa to stalo v mnohých prípadoch sexuálneho zneužívania. Potom je potrebné pokoriť sa pred Bohom aj ľuďmi a snažiť sa vykoreniť zlo za každú cenu, ako to s veľkou ľútosťou učinil Benedikt XVI. Iba vtedy sa obnovuje vierohodnosť pred svetom a dáva sa príklad úprimnosti. Mnohí ľudia dnes nedokážu uveriť v Krista, pretože Jeho tvár zatemňuje, alebo skrýva inštitúcia, ktorej chýba transparentnosť. Nedávno nás zarmútili rôzne poľutovaniahodné činy, ktorých sa dopustili kňazi či laici, dokonca v pápežskom dome, ale musíme si taktiež uvedomiť, že tieto zlá, nech sú akokoľvek závažné, nie sú – v porovnaní s minulými zlami z dejín cirkvi – ničím iným, než akýmsi nachladnutím. A rovnako ako to bolo s pomocou Božou prekonané, bude prekonaná aj súčasná kríza. Avšak aj nachladnutie treba liečiť správne, aby neprepukol zápal pľúc.


DYM SATANA V CIRKVI

Zlý duch tohto sveta, mysterium iniquitatis (2 Sol 2,7), sa neustále snaží infiltrovať cirkev. Nezabúdajme na varovanie prorokov starozákonného Izraela, nehľadajme spojenectvo ani s Babylonom, ani s Egyptom, ale sledujme rýdzu politiku ex fide, dôverujme jedine Bohu (porov. Iz 30,1; 31,1-3; Oz 12,2) a Jeho zmluve. Odvahu! Kristus nás povzbudzuje zvolaním: „Dúfajte, ja som premohol svet“(Jn 16,33).

ČÍHAJÚCA SCHIZMA

Nemenej náročná bude pre budúceho pápeža úloha uchovávať jednotu samotnej katolíckej cirkvi. Medzi príliš tradicionalistickými a príliš pokrokovými extrémistami, medzi kňazmi búriacimi sa proti poslušnosti a tými, ktorí nevnímajú znamenia doby, bude vždy existovať nebezpečenstvo menších schiziem, ktoré nielen poškodzujú cirkev, ale tiež odporujú vôli Božej. Jednota za každú cenu. Jednota však neznamená uniformitu. Je zrejmé, že to nemá znamenať koniec diskusie vo vnútri cirkvi, ktorá sa vinie celými dejinami. Všetci majú slobodu vysloviť svoj ​​názor o poslaní cirkvi, ale musí byť vyjadrovaný v línii onoho depositum fidei, ktorý má pápež spolu so všetkými biskupmi chrániť.

SEXUÁLNA SLOBODA A POKROK

Teológia dnes, žiaľ, trpí slabým myslením, ktoré ovládlo filozofický priestor. Potrebujeme dobré filozofické základy, aby sme mohli dogmy rozvíjať s podloženou hermeneutikou, ktorá hovorí jazykom, ktorý je zrozumiteľný dnešnému svetu. Často však dochádza k tomu, že sa návrhy mnohých veriacich usilujúcich o pokrok cirkvi týkajú stupňa slobody uplatňovanej v oblasti sexuality. Zákony a tradície, ktoré sú iba cirkevné, sa zaiste dajú zmeniť, ale nie každá zmena znamená pokrok. Je potrebné rozlišovať, či tieto zmeny môžu spôsobovať rast svätosti Cirkvi alebo ju zatemniť.


TEN MALÝ ZVYŠOK, KTORÝ NEKĽAKNE PRED BAALOM

Na Západe, aspoň v Európe, sa kresťanstvo ocitá v kríze ... Vládne nevedomosť a nedbalosť týkajúce sa nielen katolíckeho učenia, ale samotného základu kresťanstva. Naliehavo cítiť potrebu novej evanjelizácie, ktorá začína rýdzou a dôležitou kerygmou, ktorá je hlásaná neveriacim a po ktorej nasleduje neustála katechéza oživovaná modlitbou. Pán však nie je nikdy porazený ľudskou nedbalosťou a zdá sa, že zatiaľ čo v Európe mu zatvárajú dvere, inde, najmä v Ázii, ich otvárajú. Ani na Západe si však Boh nezabudne uchovať onen zvyšok Izraela, ktorý sa nemá skloniť pred Baalom (Božstvom), ten zvyšok, ktorý nachádzame hlavne v početných laických združeniach obdarených rôznymi charizmami, ktoré mocne prispievajú k novej evanjelizácii ... Je však potrebné bdieť nad tým, aby si jednotlivé hnutia nemysleli, že sa cirkev vyjadruje len skrze ne. Boha naša nedbalosť predsa nemôže poraziť. Cirkev je Jeho, mocnosti pekelné môžu zraniť jej pätu, ale premôcť ju nemôžu.

JEDNODUCHÁ VIERA

Ďalším faktorom nádeje, ktorý nesmieme prehliadať, je sensus fidelium (zmysel veriacich pre vieru). Augustín ho nazýva „vnútorným učiteľom“ každého veriaceho ... Ten vytvára v srdci kritérium rozlišovania pravdy od lži a umožňuje nám spontánne rozlišovať to, čo je „podľa Boha“, od toho, čo prichádza zo sveta a zo zlého. Uhlíky zbožnej viery sa uchovávajú v miliónoch obyčajných veriacich, ktorí sú ďaleko od teologického vzdelania, ale ktorí z dôvery svojich modlitieb, reflexiou a svojou zbožnou úctou môžu svojim pastierom dávať hlboké rady. Sú to tí, vďaka ktorým platí, že „múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem“ (1 Kor 1,19). To znamená, že keď svet s celou svojou vedou a inteligenciou opustí logos ľudského rozumu, bude Boží Logos žiariť v prostých srdciach, ktoré vytvárajú dreň, z ktorej sa chrbtica cirkvi môže živiť.

POD RUKAMI KRISTA, SUDCU

Hoci je Duch Svätý dušou Cirkvi, nie vždy ho berieme vo svojich plánoch s cirkvou do úvahy. On presahuje každú sociologickú analýzu i dejinnú prognózu. Presahuje škandály, vnútornú politiku, karierizmus aj sociálne problémy, ktoré svojou zložitosťou zastierajú Kristovu tvár, ktorá žiari aj cez husté mračná. Počúvajme Augustína: „Apoštoli videli Krista a verili v cirkev, ktorú nevideli; my vidíme cirkev a musíme veriť v Krista, ktorého nevidíme. Zdravým priľnutím k tomu, čo vidíme, dostane sa nám videnie Toho, ktorého teraz nevidíme“ (Sermo 328,3). Ján XXIII. prijal v roku 1961 členov diplomatického zboru pri Svätej stolici v tejto Sixtínskej kaplnke. Ukázal na dominantnú postavu Michelangelovej fresky Posledného súdu a povedal im, že Kristus bude taktiež posudzovať konanie jednotlivých národov v priebehu dejín. Vy sa nachádzate v tej istej kaplnke pred postavou Krista, ktorého zdvihnutá ruka nechce zmariť, ale osvietiť vašu voľbu, ktorá bude secundum Spiritum a nie secundum carne. Ten, koho zvolíte, potom nebude len váš, ale predovšetkým Jeho ....