Singapur – Lee Kuan Yew, premiér považovaný za zakladateľa Singapuru, sa vo svojej monografii venoval aj otázke nízkej pôrodnosti. Odsúdil názor, že snaha jeho vlády v 70. rokoch 20. storočia znížiť počet narodení pomocou kampane „Zostaňte pri dvoch“ viedla k dnešnej demografickej kríze. V súčasnosti tu pôrodnosť predstavuje len asi polovicu úhrnnej pôrodnosti (replacement level), čo je úroveň, pri ktorej dosiahnutí je zabezpečená jednoduchá reprodukcia populácie.
V 70. rokoch Leeho vláda legalizovala potraty, ponúkala peňažné stimuly v prípade sterilizácií a spustila kampaň inštitucionálnej diskriminácie väčších rodín. Zamestnankyne vo verejnom sektore nemohli nastúpiť na materskú dovolenku pri treťom dieťati a nemocnice museli zvýšiť poplatky za tretie a každé ďalšie dieťa. Odpočty dane z príjmov sa týkali len prvých dvoch detí a veľkým rodinám sa prideľovali menej žiadané verejné byty.
Tento systém trestal dokonca aj deti. Ak mal pár tretie, štvrté alebo ďalšie dieťa, v školách malo nižšiu prioritu. Najlepšie miesta boli rezervované pre prvé alebo druhé deti tých rodičov, ktorí sa dali sterilizovať pred dosiahnutím veku 40 rokov.
Gynekológ Paul Tan singapurskej novinárke Mavis Tohovej povedal, že stratégia umiestnenia na školách znamenala zmenu. „To bol ten moment, keď sa reprodukcia zastavila,“ uviedol. Pripomenul, že počet sterilizácií dosahoval „závratné čísla,“ v nemocnici, kde pracoval, sa vykonávalo aj deväť zákrokov denne.
Fungovalo to. Pôrodnosť klesla z 4,3 detí na rodinu v roku 1973 na 1,44 v roku 1987. Vtedy si vláda uvedomila, že spôsobili demografickú katastrofu.
Plagáty vyzývajúce občanov „Zostaňte pri dvoch“ skončili a nahradili ich tabule „Majte tri alebo aj viac (ak si ich môžete dovoliť)“.
Pôrodnosť sa však už nespamätala. Jej pokles bol, napriek vládnym stimulom v prospech viacerých detí, stabilný.
Dnes má priemerná singapurská rodina len 1,2 deti.
Lee, hodnotiac súčasnú situáciu v krajine, popiera svoje zlyhanie. Tvrdí, že modernizácia viedla k demografickej zmene, ženy sú viac zamerané na kariéru a rodiny viac pozerajú na luxus. Pracujú, aby si vychutnali životný štýl, ktorý je ťažké udržať si popri viacerých deťoch.
„Tento problém nevyriešim a už som to vzdal,“ napísal vo svojej knihe. „Prácu som odovzdal ďalšej generácii lídrov. Dúfam, že oni, alebo ich nástupcovia, to nakoniec vyriešia.“
Lee tiež uviedol, že zatiaľ čo peňažné stimuly mohli v chudobných 70. rokoch predstavovať silný vplyv na zmenu správania, v bohatom 21. storočí je ťažšie ovplyvňovať ľudí výplatami a sankciami.
Ako napísal, ak by bol teraz premiérom, ponúkol by bonus na dieťa vo výške dvojročného priemerného singapurského platu, len aby dokázal, že to zmenu aj tak neprinesie.
„Super vysoké peňažné stimuly by mali na pôrodnosť len okrajový efekt,“ predpovedal, „čo by odstránilo akékoľvek pochybnosti o tom, že nízka pôrodnosť v našej krajine sa nespája s hospodárskymi alebo finančnými faktormi, ako napríklad s vysokými nákladmi na bývanie alebo nedostatkom vládnej pomoci rodičom“.
Namiesto toho si myslí, že dnešná demografická kríza je dôsledkom veľkej zmeny v kultúre a hodnotách. Tu sa však vláda na veľa nezmôže.
Pri otázke, či jeho vláda zohrala úlohu v tejto zmene, Lee odmietol myšlienku ako „absurdnú“.