Koptský biskup: Občianska vojna v Egypte nehrozí; nikto spoza hraníc by nemal zasahovať

1,481
Kultúra smrti

KÁHIRA – Koptský katolícky biskup a člen zboru, ktorý v Egypte v roku 2012 zostavoval ústavu, povedal, že v jeho krajine občianska vojna nehrozí. Biskup je presvedčený, že žiadna mocnosť, vrátane Spojených národov, nemá právo zasahovať do vývoja v krajine.

V rozsiahlom rozhovore pre online magazín Arab West Report biskup Youhanna Golta z Alexandrie taktiež uviedol, že ľudia sa musia na Egypt pozerať ako na celok a nemali by sa zameriavať len na koptských kresťanov. Hovoril aj o dejinách islamu. Golta sa vyjadril, že si egyptská demokracia vyžaduje čas, pripomínajúc, že vývoj európskej demokracie trval štyri storočia, zatiaľ čo Egypt mal na to zatiaľ len dva či tri roky.

„Občianska vojna vzniká, keď sa jedna časť obyvateľstva postaví proti druhej. Toto sa však v Egypte nedeje,“ uviedol biskup 15. augusta, deň po tvrdom zákroku polície proti demonštrantom kvôli vyhnaniu bývalého prezidenta Mohameda Morsiho, kedy zomrelo 600 ľudí a tisícky ďalších bolo zranených.

„V Egypte sa národ zjednocuje proti určitej skupine, v ktorej je zastúpených ani nie 2 % obyvateľov,“ uviedol na margo extrémistov z Moslimského bratstva, do ktorého patrí aj Morsi. „Tu nejde o občiansku vojnu, ale o boj proti prejavom terorizmu.“

„So všetkou úctou, dnes som pre Akhbarské noviny povedal, že vypaľovanie kostolov nás robí hrdými kresťanmi, pretože prispievame k oslobodeniu Egypta,“ povedal biskup, ktorý pôsobí ako pomocník koptského katolíckeho patriarchu.

Niektoré egyptské médiá uverejnili zoznam všetkých kresťanských budov a rezidencií, ktoré boli v priebehu posledných mesiacov vypálené. Cirkevní predstavitelia odsúdili tieto útoky a po útokoch z 14. augusta zrušili bohoslužby z 15. augusta sviatku Nanebovzatia Panny Márie.

Online magazín Arab West Report sa snaží o pochopenie a toleranciu medzi arabskou a západnou kultúrou. Rozhovor s biskupom Goltom bol taktiež uverejnený na stránke európskej nadácie Oasis Center, ktorú založil milánsky kardinál Angelo Scola, aby podporoval dialóg medzi kresťanmi a moslimami.

Väčšina rozhovoru s biskupom vznikla 13. augusta. Biskup v ňom diskrimináciu kresťanov označil za „ideologickú a strategickú chybu extrémistických skupín.“

„V Egypte neexistuje žiadna ulica alebo miesto , kde by žili čisto iba moslimovia alebo kresťania,“ hovorí. „Je nepredstaviteľné, aby sa Egypt rozdelil. Egyptský národ nemožno rozdeliť.“

Povedal, že z historického hľadiska islam bol „jediným náboženstvom, ktoré sa nesnažilo o odstraňovanie iných ľudí.“

„Okupanti zvyčajne požadovali, aby ľudia prestúpili na ich náboženstvo,“ uvádza biskup. „Moslimovia toto nerobili. Extrémisti však túto črtu islamskej histórie odstraňujú.“

Biskup odmieta frázu „problémy koptskej cirkvi“, ktorou sa označuje problematika kresťanov v Egypte.

„To nie sú koptské problémy, ale egyptské,“ uviedol biskup. „Ak by sa práva koptských kresťanov rešpektovali, zatiaľ čo by sa moslimom odopierali, bolo by to pre mňa neprijateľné a nereálne. Ak by sa vývoj v spoločnosti týkal len koptských kresťanov, zatiaľ čo by moslimovia žili v biede, bolo by to vylúčené a nereálne.“

„Vývoj a rast sa týka obidvoch skupín. Ja som kresťan a dúfam, že aj zomriem ako kresťan, ale moslimovia zažívajú oveľa väčšiu nespravodlivosť než kresťania. Úroveň chudoby a nezamestnanosti medzi moslimami je vyššia, než je priemer v krajine. Takže sa na Egypt treba pozerať ako na celok, nie len ako na koptských kresťanov,“ povedal biskup.

Biskup ďalej vyzval na „oddeľovanie náboženstva od štátu, avšak nie od spoločnosti.“

„Je v tom rozdiel. Som za to, aby sme mali štát, v ktorom platia občianske práva, ale musíme sa taktiež starať o spoločnosť v duchu náboženstva a etiky.“

Na otázku či by mal do dialógu v Egypte zasiahnuť niekto tretí, biskup Golta odpovedal: „Nikdy! Európska únia a USA by nemali vôbec zasahovať,“ uviedol a neskôr doplnil aj OSN.

„Síce majú peniaze, ale nie sú racionálne či emočne zaangažovaní,“ povedal. „EÚ a USA sa zaujímajú len o vlastné záujmy. V ich očiach sme len žobráci či potupný, ľahostajný, nedôležitý a surový národ.“

„Nikto spoza hraníc by nemal zasahovať,“ zdôraznil biskup. „Ak by sme nevedeli, ako riešiť svoje vlastné problémy, potom si ani nezasluhujeme žiť.“