Obchodovanie s orgánmi a transplantácie načierno prenikajú do medicínskej praxe po celom svete. Jestvujú mnohé dôkazy o rozšírených zločineckých sieťach priekupníkov s orgánmi. Trestné stíhania v krajinách ako India, Kosovo, Turecko, Izrael, Južná Afrika či USA však na ne reagujú len v obmedzenej miere a obchodovaniu nevenujú toľko pozornosti, koľko si súčasná situácia vyžaduje.
Prvá správa o stave obchodovania s orgánmi z roku 1990 poukazuje na znepokojivý počet úmrtí bezprostredne po operáciách „turistov za orgánmi“. Tí umreli na následky sfušovaných operácií, chybne spárovaných orgánov či smrteľných infekcií HIV a hepatitídy typu C nakazených od darcov orgánov. Žijúci darcovia obličiek trpia pooperačnými infekciami, slabosťou a depresiami. Mnohí však spáchali samovraždu alebo umreli na atrofiu či zlyhanie obličiek. Na základe údajov organizácie Organs Watch, „dohľadu“ nad darcovstvom orgánov, umrelo spomedzi 38 darcov obličiek už 5 ľudí. Obeťami boli darcovia, ktorých si vyhliadli v malých moldavských obciach.
Na pozadí nemorálneho obchodovania s orgánmi sa skrývajú desivé svedectvá. Tieto praktiky sa stávajú bežnými všade na svete, v konkurenčnom prostredí viac než 50 krajín. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každý rok dochádza k 10 000 nelegálnym operáciám.
Zločinecká sieť obchodovania s orgánmi
Ako je uvedené v dokumente o žijúcich darcoch orgánov Living Donor Organ Transplants, nelegálne trasplantácie sa z Ázie presunuli i na Severozápad, do východnej Európy, Južnej Afriky, centrálnej Ázie, Latinskej Ameriky a USA. Na týchto miestach sa nachádzajú lokálne zločinecké siete, no práve celosvetové centrály zločineckých gangov sú najnebezpečnejšie, najrozšírenejšie a cezhraničná pôsobnosť patrí medzi ich najväčšie devízy. V porovnaní s ostatnými zločineckými organizáciami je im omnoho ťažšie prísť na stopu a vypátrať páchateľov.
Do obchodovania sú zapletení chirurgovia, sprostredkovatelia orgánov, pacienti a samotní predajcovia orgánov. Tých často nútia do účasti na bezohľadných obchodoch - tajných operáciách a ak si to situácia vyžaduje, aj pod hrozbou použitia násilia. Mnohí „hľadači orgánov“ sú bývalí predajcovia, ktorých najali vodcovia zločineckých sietí obchodovania s orgánmi.
Medzi predajcov patria najmä ľudia z najnižších vrstiev, prisťahovalci, lacná pracovná sila zo zahraničia a utečenci. Vyhliadli si ich na to, aby poslúžili „turistom za orgánmi" najmä v krajinách, kde tento nekalý zločin ľahko prejde a kde ho slepo ignorujú.
Ešte donedávna ostávalo obchodovanie s orgánmi úplne nepovšimnuté. Mnoho odborníkov na transplantácie nepovažuje priekupníctvo za obvyklý jav a podľa ich názoru sa obmedzuje najmä na krajiny tretieho sveta. Len s veľkou nevôľou by boli schopní priznať, že obchodovanie s orgánmi sa deje aj v USA či juhoafrických nemocniciach, už ani nehovoriac o ponuke „turistických balíčkov transplantácií“.
Bioetici vedú o darcovstve orgánov nekonečné diskusie. Len ťažko určiť deliacu čiaru medzi tým, kedy už ide o zločin a kedy o zneužitie medicínskych práv pacientov.
Situácia okolo transplantácií sa vyostruje
„Stratégia popierania“ sa v roku 2008 na sympóziu Spoločnosti pre transplantáciu (The Tranplantation Society) a Medzinárodnej nefrologickej spoločnosti zmenila. Predstavitelia uvedených organizácií priznali, že obchodovanie s orgánmi je jav, ktorý sa reálne deje. Preto sa začal vyvíjať morálny tlak na krajiny, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom zapletené do transplantácií načierno a najímajú platených žijúcich darcov.
I napriek tomu sú zločinecké zložky obchodníkov a celých sietí ešte vždy veľmi schopné, mimoriadne pružné, odolné a často o krok späť pred ostatnými. Okrem finančnej krízy im nahráva aj nespočetný príval cudzincov, ktorí naivne padli do rúk priekupníkov. Takmer v každej krajine sa nájdu ľudia odsunutí na vedľajšiu koľaj a na pokraji zúfalstva, čo ich vedie k tomu, aby sa nechali zlákať na predaj obličky.
Kto ťaží najviac?
Obchodovanie s ľudskými orgánmi sa i dnes vníma ako beztrestný pokus o záchranu chorých. Deje sa však na úkor ďalších ľudí, ťažko skúšaných osudom, ktorým sa však v porovnaní s pacientmi venuje omnoho menej pozornosti. Mnohí prokurátori či sudovia k nim pristupujú ako k neviditeľným prípadom.
Federálni agenti z New Jersey zatkli v roku 2009 obchodníka s orgánmi Levyho Izhaka Rosenbauma v rámci veľkej policajnej akcie proti skorumpovaným politikom. Tohto samozvaného „sprostredkovateľa", ktorý sa takto otituloval v nahratých rozhovoroch, chytili počas pokusu dohodiť prestrojenému agentovi FBI obličku od darcu z Izraela v prepočte takmer za 120 000 eur.
Nemocnice, v ktorých sa konali operácie na základe Rosenbaumových obchodov, mali zvučné meno. Hoci je už od roku 1984 obchodovanie s orgánmi protizákonné, je potrebné v prípadoch transplantácií položiť ešte veľmi veľa otázok. Rosenbaum potvrdil, že nebolo ťažké manipulovať pravdu. Podnikanie mu dobre vynášalo.
Štátni zástupcovia neboli ochotní uveriť tomu, že darcov orgánov zaplietli do obchodovania násilnou cestou. Rosenbaum priznal, že v „brandži“ sa pohyboval viac ako desaťročie. I napriek tomu ho o dva roky neskôr obvinili len z troch prípadov sprostredkovaného predaja orgánov. Tohto priekupníka prišli na súdne pojednávanie podporiť pacienti, ktorí absolvovali transplantáciu. Preukázali mu nesmiernu vďaku a súd žiadali o jeho omilostenie.
Na pojednávaní vypovedala len jedna obeť obchodovania s orgánmi - mladý Izraelčan afroamerickej rasy Elahn Quick, ktorého priekupníci najali a zariadili, aby cestoval až do amerického štátu Minnesota a predal svoju obličku 70-ročnému mužovi. Quick objasnil, že ho v komunite odstrkovali. S predajom súhlasil najmä preto, aby si ako nezamestnaný zlepšil svoju sociálnu situáciu. Predtým, ako ho uviedli do anestézie, sa však pýtal, či môze z obchodu vycúvať. Operácia sa i napriek tomu konala.
Sudkyňa, ktorú pacienti a zároveň podporovatelia Rosenbauma nenechali chladnou, prípad uzavrela so slovami, že Rosenbaum je vo svojej podstate dobrý človek. Dodala, ze Quicka nikto nepodviedol a len dostal zaplatené za to, čo prisľúbil. „Každý z tejto dohody vyťažil svoje“ - uzavrela.
Boj proti zločineckým sieťam
Protizákonné a tajné transplantácie orgánov závisia od práce obchodníkov, ťažiacich na nešťastí chorých a chudobných. Stíhanie obchodníkov s orgánmi a ich „kumpánov“ od priekupníkov, „dohadzovačov“ obličiek a vymáhačov, nemá veľký účinok. Hoci sú priekupníci spomedzi nich najviditeľnejší, je pomerne ľahké ich nahradiť. To, že ich zopár podobne ako Rosenbauma obvninili či dokonca zatkli, neslúži ich kolegom ako odstrašujúci príklad.
Vinníkmi a zároveň obeťami nie sú len samotní predajcovia obličiek, ale aj príjímatelia, tzv. turisti za orgánmi, ktorých zmanipulovali a rôznymi prostriedkami donútili sa na operáciách zúčastniť. Môžu poskytovať informácie k prípadom, no malo by sa k nim pristupovať ako k obetiam až pokiaľ sa nedokáže opak. V niektorých prípadoch sa totiž stalo, že priamo iniciovali predaj.
Zákonodarcovia i sudcovia by mali venovať väčšiu pozornosť najmä odborníkom na transplantácie - chirurgom, nemocniciam i zdravotným poisťovniam. Práve tieto články transplantačného retazca sa často odvolávajú na neznalosť toho, čo sa deje v zákulísí jednotlivých dohôd medzi pacientami i darcami. Tvrdia, že sa rovnako stali obeťami podvodu. Podľa ich slov neleží ťarcha zodpovednosti na ich pleciach a je v kompetencii polície monitrovať prípady.
Odborníkov na transplantácie obvinili z účasti na škandále zdravotníckej spoločnosti Netcare v Južnej Afrike po tom, čo prijali dohodu o priznaní viny a nenamietali voči pokute vo výške 820 000 eur. Obvinenia sa týkali 109 transplantácií obličiek vykonaných v období rokov 2001 až 2003. Na základe falošných vyhlásení vydávali darcov za príbuzných pacientov. Spoločnosť porušila svoje interné pravidlá i v piatich prípadoch, kedy sa darcami stali neplnoletí. Odborník na transplantáciu obličiek, nefrológ Jeffrey Kallmeyer, prijal na účet priame platby. Neskôr však pristal na dohodu o priznaní, aby sa vyhol opatreniu vydať stíhanú osobu, v jeho prípade z Kanady.
Organizácia pre dohľad nad transplantáciami Organs Watch disponuje mnohými dôkazmi o vysokej utajenosti i dobrej organizovanosti priekupníkov. Patria k nim i zistenia o tom, ako vychovávajú predajcov obličiek a prevádzajú pochybné finančné transakcie. Profesijné sankcie uvalené na chirurgov, ktorí transplantovali orgány v spolupráci s priekupníkmi, zatiaľ nie sú v praxi bežné. Mohli by však byť veľmi užitočné. Lekári by mali prísť o lekársku licenciu, dostať zákaz vykonávať medicínsku prax a zúčastňovať sa na odborných konferenciách z oblasti transplantovania orgánov.
Dohľad nad transplantačnými operáciami však nemôže fungovať len v rámci lekárskej profesie. Trestné stíhanie priekupníkov s orgánmi zvlášť sťažujú hranice jednotlivých krajín, ktoré majú rozdielne zákony a systém súdnictva. Globálna iniciatíva OSN pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi musí obchodovaniu s orgánmi venovať omnoho viac pozornosti. Rovnako sa musí znásobiť i úsilie ďalších iniciatív, napríklad Európskej únie, aby sa zabránilo protizákonnému obchodovaniu s orgánmi už raz a navždy.