Čo sú potom pre austrálskych biskupov základné hodnoty a ciele, ktoré je potrebné zvážiť pri hodnotení politických programov vo svetle verejného dobra? Po prvé, „zodpovednosť za chudobných a zraniteľných“. Potom je to obrana manželstva medzi mužom a ženou a rodiny ako „základnej jednotky spoločnosti; právne uznanie jedinečného charakteru manželstva medzi mužom a ženou a náležitá ochrana práv detí vzťahujúcich sa k ich biologickej matke a otcovi“. Cirkev uznáva, že existuje mnoho situácií, v ktorých pre oboch rodičov nie je možné byť prítomný v živote svojich detí. Tiež uznáva, že rodiča, ktorý vychováva dieťa sám, by mali podporovať v zodpovednosti, ale „deťom by nemali byť zámerne rodičia odnímaní, pokiaľ neexistujú obavy o bezpečnosť detí.“ Ochrana maloletých je skutočne jedným z primárnych politických záväzkov z hľadiska verejného dobra a Cirkev aktívne pracuje na tom, aby „odstránila okolnosti, ktoré umožňujú zneužívanie a snaží sa zabezpečiť pastoračnú starostlivosť a podporu obetiam takéhoto zneužívania.“ Cirkev má „dlhú históriu obrany dôstojnosti ženy“ a ľudského života, čo je ďalšou nepopierateľnou hodnotu v hľadaní verejného dobra. „Každý ľudský život treba rešpektovať, najmä ten najzraniteľnejší vrátane života nenarodených, chorých, starších, ľudí, ktorí žijú s postihnutím a komunít postihnutých chudobou, zneužívaním, hladom alebo vojnami.“ Politici musia chrániť pôvodných obyvateľov Austrálie a v rámci „živej, prosperujúcej demokracie“ prijať „milióny našich bratov a sestier, ktorí sú nútení utiecť zo svojej vlasti zo strachu z prenasledovania, kvôli vysídleniu, vojne alebo hladu“. Politický záväzok k verejnému dobru tým pádom podporuje vzdelávanie a vyučovanie, zdravotnú starostlivosť, mier a rozvoj ako aj ekológiu a udržateľnosť.
V pastierskom liste pripomína Konferencia biskupov Austrálie „10 princípov sociálnej náuky katolíckej cirkvi“: dôstojnosť každej ľudskej bytosti, stvorenej na obraz Boha; úctu k životu v každej fáze jeho vývoja, od počatia po prirodzenú smrť; dôležitosť spoločenstiev a sociálnych inštitúcií akou je rodina; účasť všetkých pri budovaní verejného dobra; uprednostnenie chudobných a zraniteľných; solidaritu s členmi „jednej ľudskej rodiny“; starostlivosť o stvorenstvo; zásadu subsidiarity, ktorá zahŕňa zásadu „blízkosti“; rovnosť všetkých ľudí pred Bohom a odmietnutie akejkoľvek formy diskriminácie.