LONDÝN – Organizátor kampane 40 Days for Life (40 dní za život) vkladá veľké nádeje do kampane, ktorá sa bude konať dvakrát ročne, že urobí významné zmeny v sociálnej a politickej sfére v Spojenom kráľovstve. Robert Colquhoun pre LifeSiteNews.com povedal, že hoci zákaz potratov v ranom štádiu tehotenstva na pôrodníckej klinike British Pregnancy Advisory Services (ďalej ako „BPAS“) nepripisuje priamo modlitbovým stretnutiam, myslí si však „že modlitby tu bez pochýb zohrali významnú rolu .“
V júni tohto roka BPAS oznámilo, že ich zariadenie už nebude vykonávať potraty v ranom štádiu tehotenstva a poskytovať abortíva. Toto oznámenie prišlo po tom, čo sa tam od roku 2005 pravidelne konali modlitbové stretnutia za život.
Hovorkyňa kliniky uvádza, že „presúvajú niektoré služby“ do inej kliniky v Stradforde. Pro-life modlitbové stretnutia tam však budú prebiehať aj naďalej, a to počnúc 25. septembrom.
Modlitby kampane 40 Days for Life majú účinok, tvrdí Colquhoun. Dôkaz tohto tvrdenia možno nájsť v náraste opozície k ich činnosti. Na jednom minuloročnom modlitbovom stretnutí sa zúčastnil aj biskup Alan Hopes, vtedajší pomocný biskup Westminsteru. Na toto stretnutie prišlo aj 300 demonštrantov, ktorí na ľudí modliacich sa za nenarodené deti pokrikovali vulgarizmy.
Colquhoun povedal, že hoci potratovú kliniku zatiaľ úplne nezatvorili, súhlasí, že kampaň znepokojuje tých správnych ľudí. „Rôzne príhody dokazujú, že tento projekt vo veľkej miere ovplyvňuje myslenie ľudí, zamestnancov či žien, ktorí zastávajú potraty.“
V nejednom prípade, uvádza, prišli zamestnanci kliniky k modliacim a povedali: „Vaše modlitby očividne zaberajú, pretože dievčatá nedodržiavajú svoje dohodnuté termíny.“
„Abigail Fitzgibbonová, zamestnankyňa a hovorkyňa kliniky nám povedala, že to vo veľkej miere vplýva na personál a vyvádza ich to z miery,“ uviedol Colquhoun. „Tá kampaň má očividne duchovný rozmer.“ V reakcii na účasť biskupa Hopesa, Fitzgibbonová sa londýnskym novinám Evening Standard posťažovala: „Ak sa za toto stavajú biskupi, nechápem, ako to má pomôcť k zmene myslenia, najmä, ak sa ženy už rozhodli. “
Kampane 40 Days sa v Británii konajú tretí rok a doposiaľ ich bolo sedem. Napriek krátkemu času svojho pôsobenia média na ne často reagujú a hlavne tie ľavicovo-liberálne ich často napádajú. Avšak podľa Colquhouna im každý kúsok publicity pomáha.
Na jeseň sú pripravené dve kampane, jedna pred klinikou BPAS v Stradforde a druhá v luxusnej štvrti Twickenham. „Chceme tu prebrať ľudí k životu,“ uviedol Colquhoun. „Spájanie kresťanov v modlitbe na verejnosti je niečo, čo Briti zvyčajne nerobia.“
Hoci kampaň 40 Days dostala v médiách negatívne ohlasy, zmienili sa o nej aj katolícke média ako Catholic Herald, online portál Catholic Voices či evanjelické hnutie Christian Concern for Our Nation. „Všetky z nich uvádzajú, že modlitbové stretnutia menia atmosféru.“
„Vplýva to na svedomie ľudí a núti ich o potratoch premýšľať v širšom kontexte. Ľudia tvrdia, že Británia je veľmi sekulárna krajina, ale Boh cez ľudí v tejto komunite naozaj koná,“ povedal.
Podľa Colquhouna kampaň 40 Days prispela k zviditeľneniu problematiky potratov a ovplyvnila parlamentnú štúdiu a nezávislý prieskum pod vedením členky parlamentu Fiony Bruceovej, ktorá „veľakrát počula, že by parlament mal zmeniť zákon o potratoch postihnutých detí“. Po novelách zákona z roku 1967 môžu byť deti s podozrením na postihnutie potratené v ľubovoľnom štádiu tehotenstva, a to až do konca tehotenstva.
V marci 2013 Sarah Ditumová napísala do denníka Guardian, ktorý podporuje potraty, že tomu „malému zlomku“ ľudí, ktorí sa zasadzujú za zákaz potratov sa „nezvyčajne darí viesť verejné a politické diskusie,“ a dala to za vinu ich zviditeľneniu sa vďaka modlitbovým stretnutiam kampane 40 Days, ktoré označila za „agresívnu taktiku.“
Colquhoun označil zviditeľnenie problematiky potratov vďaka kampani za „duchovný prevod vlastníctva“ britskej kultúry smrti na kultúru života.
„Jednou z najväčších výziev v Spojenom kráľovstve je spolupráca rôznych skupín podporujúcich pro-life hnutie. Dúfam, že kampaň 40 Days for Life vytvorí v rámci hnutia pro-life jednotu.“
„V Británii bez pochýb vládne kultúra smrti,“ uviedol, „ale to, čo chceme vidieť, je kultúra života spolu s najšpičkovejšou zdravotnou starostlivosťou bez presadzovania ideologických záujmov o potratoch.“
Narážajúc na nedostatočnú dostupnosť pro-life pôrodníctva a lekárskej starostlivosti, Colquhoun povedal: „Nemôžete zaujať objektívne stanovisko v poradenstve, keď za každý potrat dostávate 600 libier navyše. Dokonca aj keď ste dobročinná organizácia, nemôžete poskytnúť nestrannú radu v otázke, či ísť na potrat. Myslím, že ľudia to už začínajú chápať.“
Podľa neho je problém, že „sa nehovorí o iných možnostiach.“
Ďalej uviedol, že obyvatelia Británie čelia výzvam, keďže nie sú zvyknutí na priamu konfrontáciu. „Dostávame celé spektrum reakcií od pozitívnych až po jedovaté.“
„Dostávame veľa kritických a karhavých ohlasov. Britskou národnou črtou je slušnosť, ale môžete vidieť jej odvrátenú tvár, keď sa do toho primieša hnev. Tento hnev však môže byť aj dobrý, ak vynára na povrch niečo, čo potrebuje prevetrať.“
Hnutie pocítilo aj „organizovanú opozíciu“, hlavne zo strany študentov, ale Colquhoun dodáva, že to „kampani pomohlo.“
Keď na modlitbové stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj biskup Hopes, prišli bubnujúci a kričiaci demonštranti, otvorilo to „fascinujúce debaty a dialógy.“
„A keď sme prechádzali zastavenia krížovej cesty, modliaci pocítili jej krutú realitu, pretože tam bol prítomný aj posmešný dav, ktorý krížovej ceste dodával autenticitu,“ uzatvára Colquhoun.