Konferencia OSN tlačí na Latinskú Ameriku a Karibik, aby povolili potraty

1,538
Kultúra smrti

Radikálni extrémisti opäť prezentovali svoju agendu potratov na rokovaní OSN. Tá sa však na väčšine konferencií OSN stretáva s odporom, pretože počet krajín s pro-life zákonmi a opatreniami rastie.

V Uruguaji sa skončilo „Prvé zasadnutie Regionálnej konferencie o populácii a rozvoji v Latinskej Amerike a Karibiku s témou: Úplná integrácia dynamiky populácie do právne udržateľného rozvoja s rovnosťou: kľúč k Akčnému programu z konferencie v Káhire od roku 2014“.

Vyhlásenie rokovania vyzýva k zrušeniu pro-life zákonov, ako aj k zavedeniu prístupu k potratom a abortívnym tabletkám pre adolescentné dievčatá bez súhlasu rodiča, v kontexte nových rozvojových cieľov pre Program od roku 2014.

Konferenciu zorganizovala Hospodárska komisia OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC), uruguajská vláda - ktorá nedávno schválila potraty - a Populačný fond OSN (UNFPA). Na zhromaždenie prišlo viac ako 800 účastníkov, vrátane hlavných zástupcov z 38 členských krajín a pridružených členov, 24 regionálnych a medzinárodných agentúr a 260 mimovládnych organizácií (z ktorých niektoré zastávajú potraty).

Toto stretnutie bolo jedným z niekoľkých regionálnych stretnutí, ktoré sa konali v auguste a pokračujú v septembri, aby si stanovili ciele a priority pre ďalší blok rozvoja.

Konsenzus o populácii a rozvoji z Montevidea podporuje potraty a obsahuje nasledovné ciele:

Dať na prvé miesto prevenciu tehotenstva u dospievajúcich dievčat a zamedziť nebezpečné potraty prostredníctvom komplexného vzdelávania o emočnom vývoji a sexualite a včasnému a spoľahlivému prístupu ku kvalitným informáciám, poradenstvu, technológiám a službám, vrátane núdzovej hormonálnej antikoncepcie bez lekárskeho predpisu.

V prípadoch, kedy je potrat legálny, alebo nie je trestným činom podľa príslušných zákonov krajiny, zabezpečiť dostupnosť bezpečných a kvalitných potratov pre ženy s nechceným tehotenstvom.

Naliehať na to, aby štáty zvážili zmenu svojich právnych predpisov, koncepcií a verejnej politiky, ktoré sa týkajú dobrovoľného ukončenia tehotenstva.

Správa konsenzu obsahuje aj tvrdenie, že legalizácia potratov znižuje úmrtnosť matiek, ignorujúc údaje z Čile, pro-life krajiny, kde je najnižšia úmrtnosti matiek a kde sa zároveň chránia životy nenarodených detí:

Vysoká miera úmrtnosti matiek je znepokojivá, najmä kvôli ťažkostiam pri získavaní prístupu k riadnemu sexuálnemu zdraviu a reprodukčným zdravotníckym službám, alebo kvôli nebezpečným potratom. Niektoré prípady v tejto oblasti preukázali, že penalizácia potratov vedie k vyššej miere úmrtnosti matiek a ich ochoreniam a vôbec neznižuje počet potratov. Navyše to bráni úsiliu krajín o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia.

Komisia pre populáciu a rozvoj taktiež vydala správu, v ktorej sa spomínajú predbežné rokovania a vyhlásenia vládnych predstaviteľov a úradníkov OSN. Bolo vydané uznesenie, že len dve krajiny v regióne prijali legislatívu umožňujúcu potraty a že „náboženská komunita“ doposiaľ nepreukázala žiadnu podporu pre legalizáciu potratov . Uznávajú, že bez tejto podpory „bude ťažké napredovať“ v ich súčasných snahách o zmenu legislatívy o potratoch.

Niektorí účastníci vyjadrili znepokojenie nad „neúspechom“ v súvislosti s Akčným programom z Káhiry, ktorý by pre nich predstavoval regionálne obmedzenia v prístupe k „terapeutickému potratu“ a núdzovej antikoncepcii. Iní hovorili o úsilí napredovať v programe.

José Alberto Blanco, zástupca ministerstva mládeže Dominikánskej republiky, vyjadril podporu „zaisteniu rešpektovania sexuálnych a reprodukčných práv“ ako jednu z hlavných priorít, a vysvetlil, že v Dominikánskej republike sa vytvára spolupráca „pre dekriminalizáciu terapeutických potratov ... a prepracovanie právnych rámcov týkajúcich sa sexuálnych a reprodukčných práv.“

Hoci témou stretnutia bola pôvodne integrácia ľudských práv spolu s rozvojom a populáciou, výzva pre krajiny Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti k legalizácii potratov je v rozpore s regionálnym americkým Dohovorom o ľudských právach, ktorý uznáva, že „každý človek má právo na to, aby bol jeho život rešpektovaný. Toto právo je chránené zákonom, a vo všeobecnosti, od okamihu počatia.“

Je potrebné bojovať proti upusteniu od ozajstných ľudských práv v prospech radikálneho programu, ktorý sa usiluje o smrť nenarodených detí. To by sa malo diať najmä zo strany zákonodarcov na všetkých úrovniach a najmä v diskusiách o počte obyvateľov, rozvoji a reprodukčnom zdraví.

Konsenzus z Montevidea privítali mimovládne organizácie, ktoré podporujú potraty. Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF) ho nazvala „historickým konsenzom“ a nezisková organizácia Ipas schválila vyhlásenia, ktoré vyzývajú krajiny, aby „legalizovali potraty a poskytovali komplexné sexuálne a reprodukčné zdravotné služby.“

Ešte pred zasadnutím sa 250 členov mimovládnych organizácií zúčastnilo na celodennom fóre a vydalo vyhlásenie pre delegátov s názvom „Teraz je čas,“ ktoré „zdôrazňuje potrebu zaistiť, že sexuálne a reprodukčné práva sa budú dodržiavať prostredníctvom rôznych krokov, vrátane dekriminalizácie potratov či podpory komplexnej sexuálnej výchovy.“

Oficiálna správa Hospodárskej komisie OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik je s veľkou pravdepodobnosťou navrhnutá tak, aby odklonila pozornosť od nedávnych neúspechov v OSN:

Na konci konferencie delegáti schválili program pre populáciu a rozvoj Latinskej Ameriky a Karibiku, nadväzujúc na káhirský Akčný program po roku 2014 ... Krajiny uviedli, že ich dohody sa týkajú zapojenia Latinskej Ameriky a Karibiku do zasadnutí Komisie OSN pre populáciu a rozvoj a do Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa bude konať v New Yorku v apríli a septembri v roku 2014.

Vytvorenie ďalšej série rozvojových cieľov si vyžaduje dôkladné preskúmanie, a to kvôli neustálym pokusom porušovať ľudské práva a kvôli tomu, že vývoj naberá smer podľa diskusií, ktoré sú manipulované zástancami potratov tak, aby napredovali vo svojom stagnujúcom, nepopulárnom a smrtiacom programe, ktorý sa zameriava na nedefinované pojmy ako „sexuálne a reprodukčné práva a zdravie“, a na ktorom sa v rámci OSN nedokážu dohodnúť.