„Vyzývame celý národ a medzinárodné spoločenstvo k tomu, aby trvali na serióznej diskusii a hľadali riešenia na záchranu životov znamenajúce koniec konfliktom. Apelujeme na to, aby sa účinnejšie poskytovala humanitárna pomoc a aby sme sa vyhýbali podnecovaniu násilia, vojenským útokom i vývozu zbraní."
Konferencia katolíckych biskupov USA poskytla uvedené stanovisko ako reakciu na krízu v Sýrii.
* * *
Tohtoročné septembrové stretnutie správneho výboru Konferencie katolíckych biskupov USA sa konalo v meste Washington D.C., len 5 kilometrov od Kapitolu. V tomto sídle amerického Kongresu prebiehajú rokovania o rezolúcii, ktorá má povoliť útok na Sýriu. Všetky modlitby teraz smerujú k ľuďom v Sýrii, Cirkvi a tým, čo stoja na čele našej krajiny. Dňa 7. septembra, ktorý pápež František vyhlásil za deň pôstu a modlitby za pokoj v Sýrii, na Strednom východe a vo svete, sme sa zapojili do neprestajnej modlitby a úsilia o nastolenie mieru v nadchádzajúcich dňoch.
Keďže naša krajina zvažuje vojenský zásah v Sýrii, spolucítime s obyvateľmi Sýrie, Cirkvou, Svätým otcom i biskupmi na Strednom východe. Stotožňujeme sa s činmi aj posolstvami vyslanými predsedom našej Konferencie, kardinálom Timothym Dolanom či predsedom Komisie pre medzinárodnú spravodlivosť a pokoj USCCB, biskupom Richardom Patesom. Pripájame sa k ich hlasom v tejto medzinárodnej diskusii.
Chemické zbrane by nemali mať miesto v arzenáli rodín a národov. Použitie chemických zbraní v Sýrii patrí bezpochyby medzi nehanebné zločiny proti ľudskosti. Pápež František vyhlásil: „Tvrdo odsudzujem použitie chemických zbraní. Priznávam, že desivé obrazy z posledných dní sa mi hlboko vryli do mysle i srdca. Budeme stáť pred Božím súdom a nikto sa nevyhne tomu, aby sa napokon zodpovedal za svoje skutky."
Strata životov po zásahu chemickými zbraňami je, žiaľ, len zlomok tragických udalostí, ktoré sa v týchto dňoch odohrávajú v Sýrii. Umrelo už viac ako 100 000 obyvateľov Sýrie. Viac ako 2 milióny utečencov opustili krajinu. Štyri milióny ľudí museli pod hrozbou použitia násilia opustiť príbytky. Sýria sa ocitla v hrozivej humanitárnej kríze. „Vyzývame celý národ a medzinárodné spoločenstvo k tomu, aby trvali na serióznej diskusii a hľadali riešenia na záchranu životov znamenajúce koniec konfliktom. Apelujeme na to, aby sa účinnejšie poskytovala humanitárna pomoc a aby sme sa vyhýbali podnecovaniu násilia, vojenským útokom i vývozu zbraní."
Vypočuli sme si výzvy Svätého otca Františka a našich trpiacich bratov, biskupov uznávaných starobylých kesťanských spoločenstiev Stredného východu. Tvoria jednotu a medzinárodné spoločenstvo vyzývajú k tomu, aby sa k vojenskému zásahu v Sýrii uchýlilo len ako k poslednému možnému riešeniu. Hlásajú, že vojenský útok nevyvolá zamýšľaný účinok. Naopak, bude mať neželané negatívne následky a zhorší situáciu, ktorá sa už dnes zdá byť bez východiska. Znepokojenie biskupov vyvolalo veľký ohlas v medzinárodnom spoločenstve, keďže jednoltivé krajiny nevyjadrili presvedčivý súhlas s útokom. Zároveň reakcia biskupov rezonuje v mysliach americkej verejnosti, ktorá spochybňuje význam vojenskej intervencie v Sýrii.
Pamätáme si, keď Svätá stolica a Cirkev na Strednom východe približne pred desiatimi rokmi zdvíhala varovný prst pred nevyspytateľnými a obzvlášť znepokojivými následkami invázie do Iraku, vedenej Spojenými štátmi americkými. Znepokojovali nás kroky americkej vlády. Uvedomujeme si, že Sýria nie je Irak a že sa neplánuje invázia, ale vojenská operácia v obmedzenom rozsahu i trvaní, ktorú schvaľuje Kongres. Nemôžeme však zatvárať oči pred varovnými hlasmi z radu tamojších biskupov i Svätej stolice. Zdieľajú rovnaký názor a kladú otázku, do akej miery by prípadný úspešný zásah napomohol pri ukončení konfliktu a záchrane životov. Sme si vedomí obrovského bremena na pleciach členov armády a ich rodín.
Preto sa plne stotožňujeme s naliehavou výzvou pápeža Františka: „Vyzývam medzinárodné spoločenstvo k tomu, aby sa mu čo najskôr podarilo nájsť spôsob, ako zaručiť mier pre dobro všetkých Sýrčanov, postavený na základoch dialógu a vzájomnom rokovaní. Spojme všetky dostupné sily a podieľajme sa na pomoci obetiam tohto desivého konfliktu, najmä utečencom v susedných krajinách a tým, ktorí museli utiecť do ďalekej cudziny.“
Z rezolúcie Kongresu vyplýva, že „k riešeniu situácie v Sýrii možno dospieť len prostredníctvom zmieru a vzájomných dohôd medzi oboma politickými stranami." Namiesto toho, aby sme sa spoliehali na ozbrojené zložky, by sme mali spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom a zapojiť diplomatickú činnosť do aktívneho vyjednávania a diskusií. Použitie zbraní je vždy krajné riešenie, a preto by sa k nemu malo uchýliť len v zhode s medzinárodnými pravidlami a pod vedením oprávnených orgánov. Nesmierne nás znepokojujú nejednotné stanoviská voči sýrskej kríze doma i v zahraničí. Spôsoby, ako zničiť arzenál chemických zbraní a odzbrojiť Sýriu, navrhnuté medzinárodným spoločenstvom len nedávno, si vyžadujú starostlivé zváženie a prehodnotenie celej situácie.
Ľudia v Sýrii potrebujú okamžité zásahy politikov. Potvrdzujeme, že Konferencia biskupov dlhodobo zdieľa tento postoj. Apelujeme na americkú vládu, aby spolupracovala s vládami ostatných krajín a snažila sa uzavrieť prímerie. Zároveň sa na Spojené štáty americké obraciame s výzvou o poskytnutie nestrannej humanitárnej pomoci. Žiadame, aby podporovala práva obyvateľov Sýrie, vrátane kresťanov i ďalších menšín a aktivizovala proces budovania Sýrie do podoby spoločnosti, ktorá bude otvorená pre všetkých.
Kongres zápasí s humanitárnou krízou a ťažkosťami pohlcujúcimi Sýriu. Preto sa celá Cirkev spája v modlitbe za mier a chce svoj hlas využiť proti sýrskej kríze.