Keď v roku 2009 právnička Jill McElyaová a jej manžel žili v Indii, založili organizáciu Invisible Girl Project, „ktorá upriamuje pozornosť sveta na veľký počet nenarodených dievčat v Indii, snaží sa o spravodlivosť pre nenarodené dievčatá a pomáha indickým organizáciám zachraňovať a starať sa o dievčatá v Indii.“
Počas rokovania, ktoré sa nedávno konalo pred americkým Podvýborom pre Afriku, svetové zdravie a svetové ľudské práva a ktorého za zúčastnili aj iné medzinárodné organizácie, Jill bola vyzvaná, aby poskytla svedectvo a uviedla príklady z reálneho života žien v Indii. Jej príbehy vyvolávajú u poslucháčov otázku, či sa také zverstvá môžu diať vo svete, v ktorom práve žijeme.
Jill uviedla príbeh dievčaťa, ktoré malo byť už 12. dcérou v poradí, ale len ona jediná dostala možnosť žiť. Jej jedenásť sestier totiž rodičia zabili po narodení, dúfajúc, že ďalšie dieťa bude chlapec. V tejto dedine na jedno dievča pripadá osem chlapcov.
Hoci niektoré ženy zabíjajú svoje dcéry dobrovoľne, iné sú do toho nútené. Jill hovorila aj o žene, ktorú stretla v Južnej Indii:
Asha čakala svoje druhé dieťa a keďže prvé bolo dievča, veľmi dúfala, že porodí chlapca. Jej muž s jeho rodinou sa vyhrážali, že ak „neposkytne“ syna, bude musieť zabiť vlastnú dcéru. Keď porodila dievčatko, celú rodinu to sklamalo, avšak Asha ho odmietla zabiť. Raz v noci, keď bábätku bolo týždeň, Asha spala na špinavej dlážke v dome spolu s dcérou po jej boku. Keď sa o niekoľko hodín prebudila, všimla si, že dcérka tam nebola. V diaľke počula plakať dieťa. Na druhý deň sa Asha dozvedela, že jej manžel s jeho rodičmi bábätko vzali a utopili v rybníku pri dome.
Ďalšia žena sa po dvoch dcérach rozhodla, že tretiu dcéru zabije, pretože sa bála, že ju manžel opustí. Keď čakala tretiu dcéru, manžel ju bil a naliehal, aby porodila chlapca.
Jej svokra jej neustále pripomínala, že svojmu mužovi nedala veno, takže mu musí dať syna. Tlak bol až tak veľký, že svoje novorodené bábätko zabila.
Iná žena sa cítila zle, tak ju poslali na ultrazvuk. Keď ultrazvuk ukázal, že čaká dvojičky-dievčatká, jej muž s jeho rodinou jej prikázali, aby išla na potrat. Keď s tým nesúhlasila, začali vyvíjať násilie a zhodili ju zo schodov. Hoci ona aj jej nenarodené dvojičky prežili, teraz žije so svojimi dcérami osamote.
Hoci niektoré dievčatá dostanú šancu narodiť sa, iné také šťastie nemajú. Správa, ktorú Jill odovzdala Podvýboru, uvádza:
Potraty kvôli pohlaviu bábätka sú v Indii rozšírené. OSN odhaduje, že ide o 2 000 potratov denne. Iný odhad naznačuje, že ročne prichádza o život takmer milión dievčat, keď ultrazvuk určí ich pohlavie. Každý rok sa rodí o dva milióny menej žien, čo prehlbuje už aj tak obrovskú priepasť v pomere mužov a žien.
Táto rodová nerovnováha spôsobuje nárast využívania dievčat na sex a výskyt znásilnení. Jill v správe uvádza, že v apríli tohto roka došlo k znásilneniu päťročného dievčatka, ktoré na následky zranení zomrelo. Dievčatá odchádzajú z domovov za vidinou zamestnania, avšak to zamestnanie spočíva v otročení v sexuálnom priemysle. Jill uvádza:
Moja skúsenosť s osvetou v USA o masovom zabíjaní dievčat je taká, že veľa ľudí si nie je vedomých, že takéto zabíjanie v Indii je koreňom väčšiny prípadov obchodovania s dievčatami.
Hoci zabíjanie na základe pohlavia je v Indii problémom, ani z ďaleka nejde o jedinú formu násilia na ženách. Približne jedna žena denne zomrie kvôli problémom s venom, ktoré má nevestina rodina poskytnúť tej ženíchovej. Ak sú ženích, alebo jeho rodina, presvedčení, že veno nie je postačujúce, život nevesty môže byť v ohrození.
Jill tvrdí, že ak má India dostávať finančnú pomoc od USA, oni by mali za to vyzývať k aktívnej ochrane najzraniteľnejších obyvateľov v krajine:
A preto musíme požadovať, aby národy, ktoré túto pomoc prijímajú, vykazovali snahu v zabraňovaní zabíjania tých najzraniteľnejších spomedzi nich a ochraňovali životy dievčat. Politická vôľa v Indii sa musí zaktivizovať a spoločnosť sa musí učiť, že dcéry, či už narodené alebo nenarodené, sú rovnako dôležité ako synovia, a práva žien sú ľudské práva.
Heidi Millerová je právnička, špecializujúca sa na súdne spory. Miluje zahraničné cesty a varenie. Rada trávi čas v kruhu rodiny a priateľov a miluje, keď môže každodenný život premeniť na dobrodružstvo.