V USA sa za posledných desať rokov zvýšil počet sobášov medzi ľuďmi odlišného vierovyznania až na 45%.
Kniha Naomi Schaefer Rileyovej „Kým nás viera nerozdelí: Ako manželstvá ľudí s odlišným vierovyznaním menia Ameriku.“ (Oxford University Press) sa pozerá na dôsledky, ktoré s tým súvisia, či už v manželstve alebo náboženstve.
Naomi je naozaj dostatočne kvalifikovaná, aby napísala takúto štúdiu. Vychádzala aj zo svojho osobného života, keďže sama je židovka, ktorá sa vydala za Američana tmavej pleti, ktorý bol vychovávaný ako svedok Jehovov, hoci počas univerzity vystúpil z tejto cirkvi.
Na základe rôznych výskumov a vyšetrovaní Rileyová poukazuje, že pozitívnou stránkou zväzkov ľudí odlišného vierovyznania je, že rozličné náboženské skupiny a imigranti sa postupne stali súčasťou americkej spoločnosti. Veľkým negatívom však zostáva fakt, že takéto zväzky sú vo všeobecnosti nešťastnejšie a často menej stabilné.
Jeden z hlavných problémov, o ktorých hovorí, je fakt, že „páry s odlišným vierovyznaním majú tendenciu brať sa bez toho, aby mysleli na praktické dôsledky takéhoto zväzku.“
Rileyová hovorí, že podľa výskumu z roku 2001, bolo percento sobášov, kde mali partneri iné vierovyznanie, nasledovné: u židov 27%, u katolíkov 23%, u budhistov 39%, u baptistov 18%, u moslimov 21% a u mormónov 12%.
Ďalším zaujímavým trendom, ktorý postrehla je, že k takýmto zväzkom dochádza zväčša u starších ľudí. Podľa jej výskumu sa do takéhoto manželstva púšťa 58% ľudí vo veku od 26 do 35 rokov, čo je asi o 10% viac ako u mladších párov.
Obdobie, kedy dieťa opúšťa domov a hľadá si partnera, je známe ako čas, kedy „ochabujeme vo viere," vysvetľuje Rileyová. Manželstvo je často podnetom na to, aby sa ľudia k viere vrátili.
Hodnoty
Poznamenáva tiež, že pre mnohé páry je dôležitejšie, aby mali rovnaké hodnoty bez ohľadu na náboženstvo.
Idea spoločných hodnôt je však podľa Rileyovej veľmi všeobecná. Uvažuje, či to postačuje ako základ, na ktorom sa má budovať šťastné manželstvo.
Podstata a špecifické hodnoty vychádzajú z náboženstva, ale aby partneri spolu dobre vychádzali, veľmi často „jednoducho prestanú dodržiavať osobitosti svojho náboženstva,“ dodáva.
„Navyše, ľudia, ktorí si vezmú partnera iného vierovyznania majú veľmi často tendenciu podceňovať náboženstvo ako také, niektorí dokonca svoju vieru úplne stratia," spozorovala Rileyová.
Jedným dychom však dodáva: „ viera je komplikovaná". Udalosti ako narodenie dieťaťa, smrť milovaného alebo strata zamestnania môžu u ľudí vyvolať túžbu vrátiť sa späť k viere, v ktorej vyrastali.
Napriek tomu, že viera je dôležitým faktorom v osobnom živote, podľa Rileyovej výskumu je problémom medzi snúbencami skôr nedostatočná komunikácia ohľadom náboženstva. Zistila, že viac ako polovica párov s odlišným vierovyznaním sa nikdy pred svadbou nerozprávala o tom, aké vierovyznanie bude mať ich dieťa.
Pýtala sa, ako je to možné. Je to kvôli súčasnej tendencii uprednostniť toleranciu pred diskrimináciou? Je to kvôli tomu, že ľudia nepovažujú náboženstvo za podstatnú súčasť vzťahu?
Má to dôsledky aj na deti. Prieskum z roku 2006 ukázal, že bohoslužby pravidelne navštevuje 37% detí zo zmiešaných manželstiev a 42% detí z manželstiev, kde majú obaja rodičia rovnaké vierovyznanie.
Dôležité je, či sa rodičia dohodli, v akej viere budú dieťa vychovávať. Ak sa už raz rozhodnú, a ak je rodič skutočne veriaci je pravdepodobnejšie, že dieťa bude praktizovať túto vieru.
Rozvod
Čo sa týka rozvodov, Rileyová konštatuje, že manželstvá partnerov s odlišným vierovyznaním sú viac ohrozené. Prieskum z roku 2001, ktorého sa zúčastnilo 35 tisíc respondentov ukazuje, že rozvody manželov s odlišným vierovyznaním boli až trikrát častejšie ako rozvody manželov s rovnakým vierovyznaním.
Rileyová tiež hovorí, že väčšina náboženských vodcov, s ktorými hovorila, odporúča uzatvárať manželstvo s partnerom rovnakého vierovyznania, kvôli udržaniu viery a stabilite manželstva.
V záverečnej kapitole Rileyová podotýka, že manželstvo ľudí s odlišným vierovyznaním „je často príbehom protichodných názorov.“
Ľudia môžu náboženstvo odsunúť na okraj na niekoľko rokov, ale napokon sa oddanosť k pôvodnému náboženstvu sama potvrdí.
Rileyová priznáva, že v súčasnosti nemá tento narastajúci trend manželstiev ľudí s odlišným vierovyznaním žiadnu klesajúcu tendenciu.
Odhliadnuc od dôsledkov na samotné manželstvá, tento trend vo veľkej miere ovplyvňuje aj cirkev. Veľa cirkví zaznamená pokles veriacich, hlavne také, ktoré ťažko akceptujú takéto manželstvá, tvrdí Rileyová.
Snúbencom navrhuje, aby s podporou svojej cirkvi spoločne a do hĺbky prediskutovali otázky týkajúce sa rozdielov medzi náboženstvami. Táto užitočná rada by mohla predísť problémom, o ktorých Rileyová hovorí vo svojej štúdii.