Rím, Taliansko, 22.3.2011 (LifeSiteNews.com (LSN)) Lord Nicholas Windsor, najmladší syn Vojvodu z Kentu a bratanec kráľovnej Alžbety II. si osvojil pro-life názory po svojom obrátení na katolícku vieru. Pre LifeSiteNews povedal, že si je istý súvisloslosťou medzi vierou a hodnotou počatého života.
Lord Windsor sa zúčastnil plenárneho zasadnutia pápežskej akadémie pre život v Ríme 25.2.2011, kde pre LSN poskytol rozohovor.
Lord Windsor sa narodil v roku 1970 a vraví, že toto pokolenie, narodené generácii “baby boomerov” sa s hrôzou pozerá na katastrofálne následky sociálneho a morálneho chaosu posledných 40-tich rokov.
Otázky života, povedal “sú z určitého hľadiska tou najdôležitejšou vecou. Pretože u nás, v spoločnosti vyspelých krajín, je to našou najväčšou hanbou; je to najväčšia morálna záťaž, ktorú si so sebou nesieme. Pretože z určitého hľadiska celá spoločnosť dala tichý súhlas.”
“Ako kresťania a členovia spoločnosti musíme konať každý podľa svojich možností. Cirkev nám poskytuje ohromné bohatstvo náuky, o ktoré sa môžme oprieť. Máme pred sebou pozvanie, ale aj výzvu, a to každý jeden z nás.”
“Je ťažké zistit, ako sa hneď zapojiť. Môžete cítiť silnú vôľu urobiť niečo správne, úctyhodné. Ja som napríklad cítil potrebu zastať sa nenarodených.”
Tí, čo prežili potrat, nemajú v centre spoločenského diania nikoho, kto by sa ich zastal. “A pretože sa nikto za nich nepostaví, postupne sú odstraňovaní. Nie je dosť ľudí, ktorí by s nimi súcitili, chránili ich, hovorili za nich, jednoducho boli ich hlasom. Títo maličkí sú doslova utláčaní.”
Lord Windsor upútal pozornosť minulý rok svojím článkom, ktorý bol uverejnený v americkom žurnále First Things kde povedal, že legálne potraty sú väčšou hrozbou pre Európu ako moslimský terorizmus.
Na otázku, čo asi zmení verejnú mienku odpovedal, že je nutná podstatná zmena. Niekto vo významnej pozícii musí začať hovoriť o veciach, o ktorých “briti stále neradi hovoria … sám som sa už niekoľko krát vo svojom vlastnom živote dostal do problémov, pretože som sa chcel vyjadriť o náboženstve.”
“Verím, že ešte uvidíme ľudí hovoriť o viere. A budú to ľudia, ktorí svojím spôsobom môžu dať potvrdenie ostatným, abz tiež začali sa vyjadrovať.” Títo ľudia, ako podotkol, “za svoju otvorenosť však zaplatia. Verím, že sa nájde niekto odvážny.”
“Ľudia musia pochopiť, že ‘nemusíme byť ticho len preto, že médiá o tom odmietajú hovoriť.’ Citujúc nedávne mediálne ohlasy na pro-life komentáre mladej popovej hviezdy Justina Beibera, Lord Windsor povedal: “Toto je jednou výhodou našej kultúry celebrít.”
“Myslím, že napriek snahe médií presvedčiť nás, že neexistujú známe osobnosti, ktoré by mali takéto názory, skôr či neskôr sa pravda ukáže. Mladí ľudia sa pýtajú, “prečo by som mal súhlasiť, že je to v poriadku?”
“A vďaka Bohu za internet. Myslím, že na internete cenzúra bude veľmi ťažká. Veľa aktivít pro-life hnutí by asi nikdy neuzrelo svetlo sveta, a nikdy by neboli schopné sa postaviť na nohy bez webu; takže je to naozaj požehnanie.”
Problematika života je kľúčovou v spleti spoločenských otázok týkajúcich sa nových mravov, ktoré držia spoločnosť v hrsti od čias sociálnej revolúcie v 60-tych rokoch. Tento nový životný štýl, vraví, zničil mladých ľudí, a to hlavne tých z chudobnejších a z pracujúcich vrstiev. Prekonať ho a nájsť cestu späť k odvrhnutým normám bude úlohou vodcov novej generácie.
“Všetkým nám, ktorým na tom záleží, je zrejmé, že vzoprieť sa nie je ľahké. Je tu silné nutkanie mlčať. Je to nielen trauma pre aktívne zapojených jednotlivcov, je to trauma, ktorej musí čeliť celá spoločnosť.”
Lord Windsor sa ďalej pýtal, “Ako to, že si vieme predstaviť po-potratovú spoločnosť ktorá by odstránila víťazstvo progresívneho hnutia? Je veľmi zriedkavé, aby sa zrušili práva, ktoré už boli schválené. A tu je reč o práve, ktoré je na postavené na prvé miesto.
Právo na potrat “má neskutočne symbolický význam a aj praktickú dôležitosť pre ženy, ktoré veria, že je to v ich prospech takéto právo mať. Viete si predstaviť po-potratovú spoločnosť, kde nie len tí, čo boli aktívne zapojení, ale my všetci budeme musieť čeliť skutočnosti, že sme nezastavili túto ohavnú vec?
“Všetci sme ‘pokrokoví’ v tom zmysle, že sme radi, že žijeme v demokracii, kde máme našu slobodu prejavu, kde máme všetky naše práva. A je správne, že máme priznané ľudské práva. Ale je to ako spoločnosť, ktorá musela prejsť cez traumu toho, že sa zapojila do niečoho zlého, a musí znášať veľké problémy a zápasiť s obrovskými ťažkosťami. A neviem si predstaviť horšiu vec ako sú potraty.”
“Je to globálna záležitosť. Každý štát, až na pár veľmi malých krajín, dal aspoň tichý súhlas.
Je jasné, vraví, že prvým krokom je uvedomenie si rozsiahlosti tohto prehrešku takmer globálnej legalizácie potratov. Zatiaľ to však stále popierame.
“Teraz sa nachádzame vo fáze, kde tí, čo chcú pokračovať v bránení a prehlbovaní práva na potrat majú obavy, že to už nie je také bezpečné, pretože nová generácia pre to už nie je taká zapálená. Viac sa prikláňa k diskusiám ako predošlá generácia, ktorá si myslela, že celá vec je už uzavretá.”
Vraví, že verí v možnosť duchovného vodcovstva, ktoré nás vyvedie z tohto bahna. Citoval ohlasy britov na návštevu pápeža Benedikta XVI v septembri. Verejnosť bola prekvapená pápežovým “dojemným prejavom, tak jemným, ale predsa mocným.”
“Myslím, že Briti si neboli istí, čo si o pápežovi myslieť, okrem toho, čím ich kŕmili médiá – že je to len starý muž mimo reality a s chorobnou nenávisťou k ženám, ako aj mnoho ďalších vecí. Ale už len pohľad na tohto jemného, pokorného človeka, stále s úsmevom na tvári… niečo z neho vyžaruje, o tom niet pochýb. A to na ľudí zapôsobilo.”
“Nedá sa to zmerať, ale ovplyvnilo ich to; niečo sa zmenilo.”