Pamätáte sa na príbeh o Pandorinej skrinke? Podľa gréckeho básnika Hesioda bola Pandora prvou ženou na zemi. Krásu dostala od Afrodity, reč od Hermésa a od boha Dia dostala skrinku, ktorú jej zakázal otvoriť. Ako dobre vieme, Pandora neodolala zvedavosti, otvorila skrinku a vypustila z nej všetko zlo a strasti života, ktoré trápia ľudí až do dnešného dňa. V skrinke ostala len nádej.
Tento príbeh odráža v podstate to, čo sa stalo s Adamom a Evou podľa knihy Genezis. Had naviedol Evu, aby neuposlúchla Boha a s Adamom si vzala zo zakázaného ovocia, čím ľudstvo uvrhli do nemilosti. Ich túžba po zakázanom poznaní – poznaní dobra a zla – dokazuje, že nie každé poznanie je pre ľudí prospešné.
Avšak vo vede často panuje presvedčenie, že všetko poznanie je dobré a užitočné, hlavne v rozširujúcej sa oblasti genetického inžinierstva. Hoci nám Boh dal schopnosť poznávať Jeho dobrý svet pomocou prostriedkov, ako je veda a matematika, nevyplýva z toho, že ak niečo máme schopnosť robiť, tak to aj hneď urobiť musíme.
Začiatkom tohto mesiaca nám Eric Metaxas na kresťanskom portáli BreakPoint hovoril o molekulárnom biológovi z Kjotskej univerzity, ktorý využíva bunky kože myši na vytvorenie „primordiálnych zárodočných buniek“. Vedec nechal tieto bunky vyzrieť až do vajíčok, oplodnil ich a implantoval ich do samice myši, ktorá následne porodila živé mláďa. Inými slovami bol vedec schopný vytvoriť nový život obídením prirodzených reprodukčných zákonov. Na základe toho sa mnohé neplodné ako aj homosexuálne páry začali pýtať, či by im táto technika umožnila mať deti.
Eric správne poznamenal, že to, čo nás v prvom rade odlišuje od hlodavcov z japonského laboratória, nie je naša technika či moc manipulovať s prírodou. Je to naša schopnosť povedať „nie“ veciam, ktoré chceme, ale nemali by sme robiť.
Uvidíme, či kalifornská genomická spoločnosť 23andMe bude vedieť povedať „nie“. Spoločnosť nedávno ohlásila patent na techniku, ktorá umožní rodičom zvoliť, alebo potlačiť genetické vlastnosti svojich detí. Ide o črty ako „výška, farba očí, svalová stavba, osobnostné črty, náchylnosť na vekom podmienenú makulárnu deformáciu či niektoré typy rakoviny“. Patentová prihláška dokonca uvádza nasledujúce možnosti: „Chcel/a by som, aby moje dieťa:“ „žilo čo najdlhšie“ alebo „predstavovalo čo najmenšie náklady na zdravotnú starostlivosť.“ Hoci metóda nefunguje stopercentne, bolo by to obrovským krokom k tzv. „deťom na mieru“.
Otázka teda znie, či spoločnosť 23andMe odolá pokušeniu otvoriť Pandorinu skrinku.
Hovorkyňa spoločnosti uviedla: „Keď sme pôvodne predstavili túto metódu a podali patent, nasledovalo zopár úvah, či by sa táto metóda dala uplatniť aj v klinikách asistovanej reprodukcie. Avšak toto vôbec nebol náš úmysel a ani to nemáme v pláne.“
Samozrejme, keď príde na rad biotechnológia, plány sa zvyknú meniť. Čo je možné v predstavách, sa neskôr stane reálnym, reálne sa stane výnosným, a to, čo prináša zisk sa stane dostupným. Naša kultúra už prijala selektívne odstraňovanie nenarodených detí, s neželanými črtami. Vďaka nášmu narcizmu a arogancii vedy sme len malý krok od prijatia selektívneho rodenia detí s požadovanými vlastnosťami.
Ale hocičo, čo robí z detí produkty, vedie k nalepení cenovky na niečo s nevyčísliteľnou hodnotou, a tým sa len uberá na cene človeka.