RÍM – Taliansky štatistický úrad Istat vo svojej minulotýždňovej správe o pôrodnosti poukázal na fakt, že v prvom štvrťroku 2013 sa v Taliansku narodilo o 8000 detí menej ako minulý rok. Celková pôrodnosť sa pohybuje okolo 1,41 detí na jednu ženu, čo v rebríčku pôrodnosti predstavuje 203. miesto z 224 krajín sveta.
Tento rok bol počet úmrtí vyšší ako počet narodených detí – na 1000 obyvateľov pripadá 10,01 úmrtí a 8,94 pôrodov. A tento rozdiel sa stále zväčšuje. Čísla z roku 2012 hovoria o poklese počtu narodených detí o asi 12 000 a o náraste počtu úmrtí o 19 000 oproti predošlému roku.
Taliani navyše čoraz častejšie tvrdia, že napriek všeobecne známemu postoju k prirodzenej kráse, zdravému jedlu a bezstarostnému životu, nie sú šťastní. Podľa výskumu OECD Index lepšieho života, v ktorom ľudia hodnotia celkovú spokojnosť so životom na škále od 0 do 10, Taliani zhodnotili úroveň šťastia číslom 5,8, čo je pod priemerom OECD 6,6.
Niektorí laici tvrdia, že za všetko môže ekonomická kríza. Kresťanskí odborníci však varujú, že pokles pôrodnosti a s ním spojený spoločenský aj psychologický nepokoj nemajú nič spoločné s povojnovým ekonomickým rozmachom alebo so súčasným hospodárskym poklesom. V skutočnosti po povojnovej populačnej a ekonomickej explózii nastalo v Taliansku asi štyridsaťročné obdobie, počas ktorého došlo k poklesu pôrodnosti. V sedemdesiatych rokoch sa v krajine veľmi rýchlo uzákonilo vykonávanie potratov, rozvody a užívanie antikoncepcie.
Riccardo Cascioli na talianskom kresťanskom webovom portáli La Nuova Bussola Quotidiana píše, že menej pôrodov súvisí so stratou náboženskej totožnosti v Taliansku.
„V skutočnosti pokles pôrodnosti nesúvisí s nedostatkom finančných prostriedkov, ale so strachom o budúcnosť detí. Nie je náhoda, že pokles pôrodnosti v Taliansku súvisí aj so sekularizáciou, ktorá zo spoločenského a právneho hľadiska vyústila do propagovania antikoncepcie. Viedla tiež k vyššej rozvodovosti a potratom.“
Hoci sa krajina považuje za silne katolícku (asi 80% obyvateľstva je formálne katolíckeho vierovyznania), v súčasnosti pravidelne navštevuje bohoslužby tak málo veriacich, ako nikdy predtým. Prieskum v milánskej arcidiecéze z roku 2007 potvrdil, že všeobecne známe odhady o 30% praktizujúcich katolíkov boli veľmi optimistické. Prieskum dokázal, že iba 15% opýtaných bolo v priebehu mesiaca na každej nedeľnej bohoslužbe.
Po 2. svetovej vojne a následnom ekonomickom a populačnom boome sa počet obyvateľov v Taliansku ustálil a počas 20 rokov (1981-2001) sa takmer nemenil. S narastajúcim počtom imigrantov na začiatku nového tisícročia počet obyvateľov znovu začal narastať.
V januári 2011 bol počet obyvateľov Talianska 60 626 442. Za posledný rok došlo k nárastu o pol percenta. Tak ako vo väčšine rozvinutých krajín, jediný demografický faktor, ktorý udržuje pozitívny prirodzený prírastok, je imigrácia. Podľa štatistiky za rok 2012 sa imigrantom narodilo asi 4,3 milióna detí, čo prestavuje 7,4% obyvateľstva v porovnaní s 6,8% z predchádzajúceho roka.
S nízkou pôrodnosťou súvisí aj nárast priemerného veku. Viac ako pätina Talianov je staršia ako 65 rokov. Taliansky demograf Giancarlo Baliga minulý rok vyhlásil, že do roku 2041 „najpočetnejšou vekovou kategóriou v Taliansku budú ľudia nad 70 rokov.“
Nízke percento pôrodnosti môže byť spôsobené aj priemerným vekom žien 45,3 rokov. V tejto situácii je nemožné, aby bola talianska populácia obnovená. Taliansko môžeme porovnať s krajinou, ktorá má podobný počet obyvateľov - Demokratická republika Kongo. Priemerný vek u žien sa tu pohybuje okolo 17,9 rokov a na jednu ženu pripadá 4,95 detí.
Pokles populácie nespomaľuje ani veľmi kvalitná zdravotná starostlivosť, s ktorou súvisí aj vyšší priemerný vek. Taliansko patrí medzi krajiny s veľmi nízkou novorodeneckou úmrtnosťou (3,33 detí z 1000 pôrodov) na rozdiel od Konga, kde na 1000 pôrodov pripadá až 74,87 úmrtí. Priemerná dĺžka života Talianov je 81,95 rokov, v Kongu sa dožívajú ľudia v priemere 56,14 rokov.
Na základe týchto čísel a úpadku spoločenskej istoty Ernesto Galli della Loggia pre Corriere della Sera napísal: „Takto vyzerá Taliansko dnes. Spoločnosť chce byť za každú cenu moderná. Na 100 ľudí pripadá 161 telefónov, no nikto z nich nečíta knihy...mimochodom, Taliani sú európskymi rekordérmi v počte hodín strávených pred televíznou obrazovkou. Podľa štatistík takto trávia štyri hodiny denne.“
„Všetky tieto veci spôsobujú krízu. Ľudia sa stále viac a viac boja, narastá nedôvera, o ktorej sa momentálne tak veľa hovorí v bežnom živote aj medzi vysokopostavenými osobami. Stále viac sa dostáva do popredia myšlienka, že Taliansko už nemá šancu. Šíri sa názor, že sme došli na koniec cesty, na ktorú sme sa vydali už veľmi dávno s veľkými očakávaniami, no bez úspešného konca.“
Galli della Loggia pripisuje tento problém politickej korupcii a ekonomickej kríze a hovorí, že nízka pôrodnosť je dôsledkom nedostatočného finančného zabezpečenia a pracovnej bezpečnosti. Riccardo Cascioli však namieta, že hoci sa toto tvrdenie zdá byť „rozumné(...), je v protiklade s realitou.“
Cascioli povedal, že nízka pôrodnosť je pre Talianov charakteristická už štyri desaťročia, „odkedy pôrodnosť v Taliansku klesla pod európsky priemer, ktorý sa v súčasnosti pohybuje okolo 1,5 dieťaťa na 1 ženu.“
„Inak povedané, pokles pôrodnosti nastal už pred ekonomickou krízou a v skutočnosti je dokonca jednou z jej hlavných príčin.“
Cascioli napísal, „že musíme uznať krízu identity Talianov, ktorí už viac neveria v svetlú budúcnosť a život a budú tak postupne vymierať, až kým nezasiahne nový faktor.“