Zatiaľ čo sú americkí konzervatívci zaujatí vnútornými spormi, bohaté a vplyvné LGBT hnutie útočí na chudobnejšie a slabšie národy.
Keď tento mesiac vystúpil v OSN John Kerry, vystatoval sa vedúcim postavením Ameriky v globálnom hnutí na podporu normalizácie homosexuality, sobášov osôb rovnakého pohlavia, metód umelého oplodnenia a transvestizmu. Počas svojho prejavu upozornil, že táto jediná svetová veľmoc ráta s obrovskými financiami a nabitými zbraňami, aby tak priniesla tieto myšlienky aj k národom s náboženskými a kultúrnymi výhradami:
„Program The Global Equality Fund (Globálny fond na podporu rovnosti) je spôsob, ako môžu rovnako zmýšľajúce krajiny riešiť nespravodlivosť a prejaviť tak LGBT osobám svoju podporu. Odkedy Spojené štáty v roku 2011 fond spustili, podarilo sa im do viac ako 50 krajín sveta prerozdeliť prostriedky vo výške 7 miliónov dolárov. Investície pomohli vzniesť námietky proti diskriminačným zákonom, ktoré porušujú ľudské práva a podporiť občianske spoločnosti, ktoré tieto práva chránia.
Vďaka podpore zo strany vlád zastávajúcich rovnaký názor vrátane Holandska, Nórska, Francúzska, Nemecka, Islandu, Fínska, Dánska a partnerov zo súkromného sektoru rozširujeme oblasť podporovaných programov. Začiatkom mesiaca prezident Obama a švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ohlásili dodatočnú podporu vo výške 12 miliónov dolárov. Tiež vám môžem s radosťou oznámiť, že 1 miliónom prispeje aj Holandsko. Sme vám za to veľmi vďační.”
Nejde o žiadnu záchranu ľudí z nacistických koncentračných táborov. Kerry vyhlasuje, že on a ďalšie bohaté národy vyčleňujú peniaze na podporu kultúrnych povstaní v chudobnejších a slabších krajinách. Napríklad do Latinskej Ameriky sú posielaní americkí tajní agenti, financovaní z federálnych zdrojov, aby tam podnecovali vznik odboja a agitovali proti zákonom hostiteľskej krajiny.
V Afrike sú homosexuálne manželstvá stále považované sa nezmyselné a len ťažko sa dá hovoriť o tom, že podpora práv LGBT osôb je v krajine prioritou. Prezident Obama sa napriek tomu bez hanby pokúsil dotlačiť Senegal a Keňu k zmene definície manželstva. Jeho návrh sa však s pozitívnou odozvou nestretol.
Ide o lobovanie alebo vykorisťovanie rozvojových krajín?
Mnohokrát od chudobnejších národov ako je India, Ghana a Mexiko vyžadujú, aby sa vzdali svojich náboženských a kultúrnych názorov na rodinu a poskytli náhradné matky pre rastúci trh homosexuálnych párov, ktoré si chcú zaobstarať dieťa.
Ostro povedané, mužské homosexuálne páry očakávajú, že budú kontrolovať vyživovanú osobu bez toho, aby museli biologickú matku podporovať aj po narodení dieťaťa.
Ako som už mal možnosť zistiť, slovo otroctvo homosexuálov poburuje. Majú pocit, že sa len snažia založiť si milujúcu rodinu. Do programu na medzinárodné hľadanie náhradných matiek pre mužské homosexuálne páry sa zapájajú hlavne bohatí bieli muži z vplyvných krajín, ktorí si kupujú deti od žien zo zaostalejších regiónov. Ak si kúpite ľudskú bytosť, čo je to, ak nie návrat k poľutovania hodnej histórii otroctva vo svete?
Nútiť iné krajiny, aby preformulovali odkaz svojich predkov, dedičstvo, systém podpory rodín, vierovyznanie, morálku a vzory a potom ich predsvedčiť, že predávanie detí americkým homosexuálnym párom je v akomsi skvelom novom svete úplne v poriadku, je... no, nie práve to, čo mali na mysli demonštranti, keď sa pred newyorským barom Stonewall Inn pobili s políciou.
Neurobili sme dosť, aby sme zraniteľné krajiny nielen Latinskej Ameriky, ale i celého sveta, varovali pred globalistickou ideológiou založenou na rozbíjaní sociálnych vzťahov a konvencií, ktorá sa vyvinula z hodnoverných definícii pojmu pohlavie a v 21. storočí začala naberať na sile. Lobovanie za práva LGBT osôb povzbudzuje homosexuálov k tomu, aby brali deti matkám z krajín tretieho sveta, zaplatili prvotný poplatok a potom nechali náhradné matky pokojne zahynúť.
„Izmus“, ktorý sa neodvažuje vysloviť svoje meno
História súčasného LGBT hnutia je komplikovaná, pretože podľa ľudí ide o otázku morálky, ale v skutočnosti je to skôr „izmus“ ako komunizmus či imperializmus. Bez ohľadu na to, že jeho pôvodný zámer bol čestný, stal sa z neho systém, ktorý kombinuje prísnu, miestami až iracionálnu dogmu, so spleťou bohatstva, propagandy, ústavnej moci a prístupu k násilným donucovacím prostriedkom. Septembrová správa odhalila, že na rozvoj LGBT agendy putuje 6% z celkového množstva prostriedkov celosvetovo vynaložených na dobročinné účely.
Je vhodné odvolať sa na Edwarda Saida, muža nenávideného väčšinou konzervatívcov, ktorý však vytvoril teóriu o hybnej sile imperializmu skrytej v jazyku. Tá nám pomáha chápať hnutie za práva LGBT osôb ako globálny „izmus“. Nižšie je uvedený úryvok z mojej monografie vydanej v roku 2011 s názvom The Colorful Conservative. Zhrnul som v nej časti Saidovej prelomovej práce Orientalizmus, ktoré najviac súvisia s našou témou:
Saidov projekt vyplynul z jeho štúdie o modeloch moci a jazyka podľa Michela Foucaulta. Foucault nevyvrátiteľne prepojil jazyk a politickú moc. Na druhej strane Orientalizmus videl neotrasiteľné spojenie medzi literatúrou a logikou kolonializmu. Jednoducho povedané, príbehy, ktoré rozprávame (t.j. literatúra), zdôrazňujú to, čo si myslíme, že vieme (t.j. „vedomosti“). Naše politické rozhodnutia zakladáme na tom, čo si myslíme, že vieme, teda naša literatúra nielen že odráža, ale aj oprávňuje nerovné mocenské vzťahy medzi nami a ľuďmi, od ktorých očakávame poslušnosť.
„Diskurz” je termín, ktorý Michel Foucault vo svojich teóriách nasýtil mocou. Podľa neho predchádza, formuluje a usporadúva prejavy moci v reálnom čase a mení idey na ideológie.
Radikálna profesorka Jasbir Puarová z Rutgersovej univerzity v New Jersey predvídala vývoj hnutia za práva LGBT smerom ku globálnemu „izmu“ vo svojom diele z roku 2007 Terrorist Assemblages: Homonationalism in Queer Times (vo voľnom preklade: Teroristické zoskupenia: Homonacionalizmus na portáli Queer Times). Podľa teórií Michela Foucaulta Puarová obvinila aktivistov za práva LGBT osôb, že vo svojich diskusiách na tému „práva“ gejov v zámorí, v krajinách ako je Irán, napodobňujú imperialistickú rétoriku kolonizátorov.
Za normálnych okolností by som mal s niekým ako Puarová len málo spoločného, ale jej antikoloniálna kritika sa istým spôsobom zhoduje s mojimi námietkami, hlavne pokiaľ ide o jej dosah na biopolitiku a globálne nerovnosti. LGBT osoby tvoria nanajvýš 1% celkovej populácie na Zemi. Ich „práva“ sú poväčšine nepodstatné veci ako sentimentálna potreba cítiť sa prijatý, radosť z usporiadanej svadobnej hostiny, pôžitok zo sprchovania sa s osobami s odlišnými genitáliami a snaha mať deti bez nutnosti deliť sa s partnerom opačného pohlavia o majetok. A predsa sa kampaň za takéto „práva“ teší veľkorysosti celého sveta, veď získala 6% zo všetkých prostriedkov vyhradených aj na pomoc sirotám, chudobným, utečencom a obetiam hladomoru či prírodných katastrof.
Majstrovská taktika boja
Zástancovia LGBT „izmu“, ktorý budem volať ligbitizmus, keďže preň zatiaľ neexistuje žiaden výraz, dokázali geniálnym spôsobom zamestnať tradicionalistov každej krajiny diskusiami o morálke, zatiaľ čo oni rozohrali ideologickú vojnu.
Konzervatívci v krajinách ako je USA, Kanada, Argentína a Francúzsko padli za obeť prešibanej taktike ligbitistov. Kým boli ľudia v Spojených štátoch, najmä odporcovia sobášov osôb rovnakého pohlavia, štát po štáte zapletení do neúprosných bojov proti lobovaniu za práva LGBT osôb na lokálnej úrovni, lobistickým skupinám sa podarilo urobiť globálny ťah cez ministerstvo zahraničných vecí Obamovej vlády, ktorý úplne zmenil situáciu vo svete.
Bol to klasický ťah, ktorý v armáde volajú fingovaný útok. V americkej armádnej príručke o vojenských operáciách (Field Manual) je fingovaný útok definovaný takto (Viď FM 101-5-1, operačné termíny):
Typ útoku využívaný na oklamanie nepriateľa a odlákanie jeho pozornosti preč od miesta hlavného útoku. Nepriateľa má naviesť na presunutie zálohy alebo presmerovanie paľby na fingovaný útok. Fingované útoky musia vyzerať skutočne, a preto si vyžadujú istý kontakt s nepriateľom. Obyčajne je vedený útok na malý cieľ v rozmedzí od nájazdu po podporný útok.
Lobistické skupiny za práva LGBT osôb nechali hovorcov jednotlivých krajín zmietať sa v ostrých bojoch o význam slova manželstvo, zatiaľ čo sa oni rýchlo priblížili k hlavnej oblasti záujmu, a teda rozmnožovaniu. Otvorili cestu biomateriálom a novým trhom s bábätkami bez toho, aby ich niekto kritizoval za vážne porušovanie ľudských práv.
Zvážte, čo sa v poslednom období odohralo v diskusii o dopade výchovy homosexuálnymi pármi na deti. Určite je potrebné vziať do úvahy štúdie, ktoré oponujú falošnej názorovej „zhode“ medzi zástancami homosexuálnych manželstiev, ktorí tvrdia, že takéto deti netrpia žiadnymi zvláštnymi nevýhodami.
Tradicionalisti pustením sa do hádok o tom, či sú deti vychovávané homosexuálmi „lepšie“ alebo „horšie“ než ostatné deti, dali deťom dôvod cítiť sa napádané kvôli domácnostiam, ktoré si nevybrali. Lobistickým skupinám za práva LGBT osôb tak vytvorili priestor na smeč. Pokiaľ dokázali lobistické skupiny za práva LGBT osôb prichádzať so štúdiami a žiarivými príbehmi, ako napríklad Zacha Wahlsa, bez ohľadu na to, aké boli pritiahnuté za vlasy, tvrdenia konzervatívcov vyzerali neopodstatnene.
Posledný článok Alany Newmanovej pre portál Public Discourse, v ktorom sa zaoberá medzinárodným rozmerom reprodukčných praktík a opatrovníctva, je vynikajúci. Ľutovať možno len fakt, že nevenuje dostatok pozornosti tomu, čo ligbitisti vykonali na ambasádach, letiskách a v zasadacích miestnostiach OSN pri získavaní víz a organizovaní sprisahaní so zahraničnými partnermi, aby zaistili rast svojej ideológie do rozmerov porovnateľných s takými hnutiami v dejinách ľudstva, akým bol merkantilizmus.
Michel Foucault by bol hrdý nielen na ligbitistov, ale aj na rozkvitajúce podzemné hnutie, ktoré sa ich snaží zastaviť. Foucault sa jasne vyjadril, že akákoľvek taktika použitá na uplatnenie moci sa môže obrátiť proti jej autorovi. Tak to chodí vo Francúzsku, kde som mal tú česť vystúpiť počas Letnej univerzity hnutia La Manif pour Tous (Manifestácia pre všetkých). V Anglicku, Francúzsku a Belgicku, kam som tento rok vycestoval a hľadal spojencov, sa nadnárodné podzemné hnutie práve formuje.
Keď som počas svojho krátkeho prejavu uviedol, že lobistické skupiny za práva LGBT osôb majú mimoriadne veľký vplyv na ministerstvo zahraničia Johna Kerryho, miestnosť zaplavilo nespokojné hučanie. Európania, hlavne tí, ktorí nemajú problém s homosexuálnymi manželstvami, sa prikláňajú k teórii, že ligbitistická agenda, najmä pokiaľ ide o redefinovanie rodiny, je americkým „produktom“. Viac sa o tom dočítate v mojom ďalšom článku pre portál Public Discourse.
Robert Oscar Lopez