Sťažnosť podaná Rade Európy uvádza, že švédska vláda je vinná za porušenie Európskej sociálnej charty, ktorá zabezpečuje “právo na ochranu zdravia a nediskriminácie” lekárom a študentom medicíny, ktorí sa odmietajú podieľať na potrate.
Podľa tejto sťažnosti “boli vo Švédsku nútení podieľať sa na potrate a konať tak v rozpore s vlastným svedomím tí zdravotnícki pracovníci, ktorí majú silné výhrady voči potratom, a to najmä voči neskorým potratom, pri ktorých je plod životaschopný.”
Medzinárodná mimovládna organizácia, Federácia katolíckych rodinných zväzov v Európe (FAFCE), podala sťažnosť v marci. Uvádza sa tam, že vláda dovolila, “aby sa sa s tými, čo odporujú z morálnych dôvodov, zaobchádzalo diskriminujúcim spôsobom,”a doposiaľ “neustanovila komplexné a jasné postupy či usmernenia, ktorými by sa predišlo závažným incidentom a chybám pri odporúčanom potrate.”
Táto skupina reprezentuje švédske organizácie Kresťanskí lekári a študenti medicíny (KLM) a Pro Vita - pro-life nátlakovú skupinu.
Podľa sťažnosti je vraj vo väčšine prípadov zdravotníckym pracovníkom, ktorí majú výhradu voči potratu, “povedané, že si vybrali nesprávnu prácu, profesiu alebo nesprávne oddelenie.”
“Zdravotnícki pracovníci a študenti medicíny sú pokarhaní, preložení alebo znevýhodnení za to, keď odmietnu vykonávať procedúry, ako sú potraty. Švédska správa o potrebe ustanovenia o svedomí pre študentov medicíny ukazuje, že výhrada svedomia by mohla viesť k odopreniu medicínskeho diplomu práve z toho dôvodu, že takéto ustanovenie chýba,” ako uvádza dokument.
Tento dokument takisto cituje verejnú debatu, ktorú v roku 2011 vyvolali správy, že bábätká sa narodili živé a následne “boli po neskorom potrate ponechané v nemocničných izbách, aby tam samy zomreli ”. Zdravotnícki pracovníci v médiách hovorili o prípadoch, kedy deti po 18 alebo 22 týždňoch tehotenstva “žili jednu hodinu po potrate.”
Prípad spôsobil, že niektorí zdravotnícki pracovníci zanechali kvôli “fyziologickému stresu” svoje pracovné miesta. Jedna zdravotná sestra spustila sťažnosti na Národný výbor pre zdravotnú a sociálnu starostlivosť. “Medicine Today“ uviedol výrok inej sestry, ktorá povedala, že “je príšerné, že dovoľujeme, aby úplne životaschopné plody umierali priamo pred našimi očami. Napriek tomu nemôžeme nič urobiť, pretože inak by sme porušovali zákon.”
Pro-life skupiny hovoria, že švédska vláda doposiaľ “neustanovila komplexný a jasný zákonný a politický rámec, ktorým by vo Švédsku poskytovatelia zdravotnej starostlivosti riadili realizáciu výhrady svedomia”. Tieto skupiny tvrdia, že vláda porušuje niekoľko medzinárodných dohôd, vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Charty základných práv Európskej únie a Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Poukázali na rezolúciu 1763 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE), ktorá bolo navrhnutá špeciálne za účelom odporovať pokusom o podkopávanie práva na výhradu svedomia. Vyhlasuje, že “žiadna osoba, nemocnica alebo inštitúcia nesmie byť nijakým spôsobom donucovaná, diskriminovaná či nútená zodpovedať sa, ak odmietne vykonať alebo poskytnúť potrat alebo eutanáziu, asistovať pri nich alebo ich podstúpiť.”
Rezolúcia 1763 bola vytvorená v roku 2010 ako reakcia na správu britskej političky a potratovej aktivistky Christine McCafferty. Rezolúcia tak odpovedala na to, čo Christine McCafferty nazvala “problém neregulovaného používania výhrady svedomia.”
Avšak podľa FAFCE, švédsky stály výbor “zotrváva vo svojom negatívnom stanovisku k obsahu Rezolúcie 1763” a dodala, že švédskej delegácii v PACE “švédska vláda nariadila, aby podnikla kroky na dosiahnutie ‘zmeny‘ tejto rezolúcie.”
V roku 2011 v reakcii na zlyhanie projektu McCaffertyovej švédsky parlament hlasoval v pomere 271 ku 20 za to, aby sa PACE delegátom nariadilo podniknúť viac krokov v boji proti rezolúcii. Týmto návrhom kritizovali, že PACE rezolúcia “naznačuje, že zdravotnícki pracovníci by mali mať možnosť odmietnuť vykonávať potraty.”
“Švédsko by malo podporovať snahy, ktoré robia potraty dostupné, bezpečné a zákonné pre všetky ženy. Švédsko je jednou z mála krajín, ktoré sú v centre medzinárodnej práce, ktorá sa sústredí na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva,” ako je uvedené v návrhu.
Vo Švédsku je potrat dostupný na požiadanie až do 18. týždňa tehotenstva. Na potrat po tomto období musí byť udelené povolenie z “výnimočných dôvodov“ od Národného výboru pre zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Avšak sťažnosť FAFCE uvádza, “že v skutočnosti je schválenie udelené 90 percentám žiadostí na potrat po 18. týždni a takmer každá žiadosť je schválená v prípade, že existujú náznaky postihnutia.”
V roku 2008 boli zvoľnené ďalšie existujúce obmedzenia. Prijal sa totiž zákon, ktorý umožnil cudzinkám, vrátane žiadateliek o azyl a obyvateliek bez trvalého pobytu, aby mohli vo Švédsku podstúpiť potrat. Tento zákon niektorí nazvali aj ”zákon potratového turizmu”.
Sťažnosť FAFCE zaznamenáva, že počet potratov vo Švédsku stúpa. Hoci počet potratov vykonávaných na najmladšej vekovej skupine klesol, “Švédsko je stále na čele tabuľky” európskych štátov s najvyšším pomerom tínedžérských potratov medzi mladými dievčatami.
“Doposiaľ švédska vláda nevydala žiadne oficiálne usmernenie, ktoré by tieto počty redukovalo, a podporovalo zdravie mladých žien,” tvrdí FAFCE.
Skupiny žiadajú o väčšiu ochranu a prehľadnosť v lekárskych odporúčaniach na potrat. Uvádzajú prípady, kedy ženám bola určená diagnóza problémového tehotenstva nesprávne a tak sa vykonal potrat, alebo tiež prípady, kedy boli nesprávne predpísané alebo podané potratové lieky.
Hovoria, že častým zlyhaním “zabrániť závažným chybám” v takýchto prípadoch dochádza k “porušeniu práva na ochranu podľa zákona o bezpečnosti pacienta”. Žiadali o vypracovanie návrhov, ktoré by viedli k zníženiu potratov medzi najmladšími vekovými skupinami.