NEW YORK - Hoci za posledných 20 rokov zástancovia potratov minuli stovky miliónov dolárov a strávili stovky tisíc hodín prácou, nepodarilo sa im posunúť svoju agendu ani o krôčik ďalej od toho, čo získali na Káhirskej konferencii v roku 1994.
Vychutnajme si nachvíľu túto skutočnosť, veď ide o čosi, čo prenasleduje vo dne v noci celý Populačný fond OSN a Medzinárodnú federáciu pre plánované rodičovstvo. Podstatnú časť svojich životov zasvätili ustanoveniu medzinárodného práva na potrat a všetko, čo dosiahli, je vágna formulácia reprodukčného zdravia a práv, pri ktorých väčšina krajín prudko odmieta, že by mali dočinenia s potratmi. Počas celého obdobia sa vôbec nepriblížili k medzinárodne uznávanému právu na potrat.
Navyše vidia, že aj ich chabé zisky začínajú miznúť. Pred dvoma rokmi OSN organizovala hodnotiacu konferenciu Rio 20+ [20 rokov po Konferencii o životnom prostredí, Rio 1992, pozn. prekl.]. Delegáti na nej odmietli formulácie týkajúce sa reprodukčných práv. Hillary Clintonová, spolu s ďalšími zástancami potratov ako napríklad Nafis Sadik, bývalý predseda Populačného fondu OSN, kritizovala záverečný dokument.
Počas minulých mesiacov Populačný fond OSN organizoval regionálne konferencie v rámci prípravy na nastávajúce vyjednávanie o nových rozvojových cieľoch a prehodnotenie výsledkov Káhirskej konferencie po 20-tich rokoch. Zákulisne riadené regionálne stretnutia sú plné radikálnych formulácií v prospech potratov. Ako boli tieto dokumenty prijaté delegátmi v New Yorku? So zdvorilým pohŕdaním.
Ďalšou horúcou agendou v OSN v posledných rokoch bol pokus zaradiť „sexuálnu orientáciu a gender identitu“ medzi kategórie, na ktoré sa v medzinárodnom práve viaže požiadavka nediskriminácie. Delegácie boli proti tomu, a to nie preto, že nenávidia gayov, ale preto, že vedia, že homosexuáli už sú pod ochranou medzinárodného práva a že tieto snahy sú v skutočnosti o pretláčaní záležitostí, akými sú manželstvá homosexuálov a adopcie detí homosexuálnymi pármi. Ide teda o veci, ktoré väčšina sveta odmieta.
Vôbec sa im nepodarilo získať reálnu podporu v tejto záležitosti. Všetko, čo dosiahli, je PR kampaň organizovaná Úradom Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a „štúdia“ o násilí na homosexuáloch, ktorú sprostretkovala Rada pre ľudské práva v Ženeve.
Koalícia proti spomenutým snahám vo Valnom zhromaždení je oveľa väčšia než pro-life koalícia, takže nádeje na akýkoľvek progres sú minimálne.
Sily bojujúce proti životu a rodine však dosiahli úspech a získali výraznú kontrolu nad organizáciami OSN. Majú pod kontrolou rôzne agentúry ako napríklad Populačný fond OSN, UNICEF, Svetovú banku, Svetovú zdravotnícku organizáciu a rôzne orgány pre ľudské práva, ktoré interpretujú a presadzujú zmluvy. Všetky sú pod ich kontrolou a vďaka nim dosahujú progres v presadzovaní svojej agendy.
Hoci dosiahli len veľmi malé úspechy, tieto sily zdá sa vôbec neochabujú. Preto OSN ostáva jedným z najdôležitejších frontov v globálnom boji za život a rodinu.
Je pozoruhodné uvedomiť si, že malé množstvo v podstate neznámych skupín a jednotlivcov tak vytrvalo poráža najmocnejšie sily tohto sveta.