V období, keď sú všade Vianoce terčom útokov a deti viac ako kedykoľvek predtým nemajú dostatok informacií o základoch viery a jej ovocí, sa moja priateľka so mnou podelila o svetlú výnimku, ktorá ma hreje pri srdci. Za najpovzbudivejšie považujem práve to, že zo všetkých miest sa tento príbeh odohral práve v štátnej škole.
Moja priateľka, ktorá je učiteľkou na základnej škole sa sama stará o dieťa. Jej dcérka, ako každé batoľa, sa správa raz ako anjel a inokedy ako čert a tak sa moja priateľka rozhodla, že tento rok stromček neozdobí lákavými ozdobami, ktoré sa dajú ľahko rozbiť.
„ Skutočne som chcela od toho tento rok upustiť ”, povedala. Ale jej trieda sa rozhodla, že to bude inak.
„ Ešte v novembri ”, hovorí, „ sa ma jedna z mojich žiačok opýtala, či už mám stromček. Odpovedala som jej, že tento rok ho zrejme nebudem mať, kedže mám doma málo miesta a moja malá dcérka by ho pravdepodobne aj tak zhodila. Neskôr som zistila, že toto malé dievčatko prišlo domov a povedalo svojej mame, „Každý by mal mať na Vianoce stromček.”
Toto dievča a jej spolužiaci sa rozhodli, že túto krivdu napravia.
„ Zohnali mi stromček, vyrobili ozdoby a toto všetko pripravili v knižnici, kde ma minulý týždeň prekvapili- pod stromčekom boli uložené domáce perníkové postavičky, malé, zabalené darčeky pre moju dcérku a pre mňa a vianočné čižmičky s našimi menami a s ďalšími ozdobami vo vnútri, aby sme ich mohli s mojou dcérkou spoločne zavesiť,” povedala moja priateľka s úžasom.
„ Dojalo ma to k slzám,” povedala. „ Som si istá, že to bol Boží zásah.”
Aj ja si myslím to isté. Neviditeľná Božia ruka prechádza celým svetom, väčšinu času nebadane a záhadne usporadúva celé stvorenie od nekonečného vesmíru po najtenšie steblo trávy. Utešujúca, nežná Božia ruka je často skrytá, lebo pôsobí cez ruky iných- obzvlašť takých, čo sú najviac ako On: nevinní.
Deti ešte stále vedia byť prirodzene dobré, majú zmysel pre spravodlivosť a túžbu pomáhať iným, nie sú ešte poznačené cynizmom, relativizmom a otrávené svetom. Keď čelia problému, majú pochopenie a snažia sa ho spoločne vyriešiť najlepšie ako vedia. Ježiš povedal, „ Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.” (Matúš 18,3)
Niekedy si myslím, že hnutie pro-life je ako tieto deti z triedy mojej priateľky. Keď sa dozvieme, že Božie dieťa premýšľa o tom, že vynechá najradostnejšiu udalosť akú môže zažiť, spoločne sa zídeme aby sme mu pomohli precítiť takéto požehnanie. Dáme čo máme a ponúkneme čokoľvek, čo zranená matka najviac potrebuje: prenatálnu starostlivosť, miesto, kde môže zostať, plienky, dojčenskú mliečnu výživu, oblečenie pre bábätko a ochotu vypočuť si ju a porozumieť jej. Upokojujeme ju, pomáhame jej nájsť vnútorný pokoj a hovoríme jej, že je dosť silná na to, aby vychovala život, ktorým ju Boh požehnal. A tak ako moja priateľka, to, čo raz chcela opustiť, ju zrazu dojíma k slzám.
V novorodeniatku nachádzame ruku Toho, ktorý sa stal Ďieťaťom len kvôli nám a Ktorého malé rúčky majú nadprirodzenú silu, aby nás podržali a poskytli nám útechu a aby zachránili nás a celý svet.