Verejnosti sa sprístupnili dokumenty, ktoré ukazujú pravdivý príbeh o fascinujúcej internej práci Pápežskej komisie pre obyvateľstvo, rodinu a pôrodnosť, spoločne označovanú aj ako Výbor pre pôrodnosť. Tento výbor stál za kritickou pápežskou encyklikou Humanae Vitae.
Doktor Germain Grisez, emeritný profesor kresťanskej etiky na Univerzite St. Mary Mount, blízky priateľ a poradca člena výboru, otca Johna Forda, S.J., zverejnil dokumenty na svojej webstránke. Taktiež vyrozprával aj udalosti, ktoré sa priamo týkali práce výboru od roku 1964 do roku 1966.
V jeho rozhovore pre LifeSiteNews odhalil doktor Grisez množstvo informácií o význame týchto dokumentov. Ako verí, tieto informácie by mali napraviť mylnú verejnú mienku o udalostiach, ktoré predchádzali vydaniu Humanae Vitae.
Výbor bol pôvodne zriadený Jánom XXIII. krátko pred jeho smrťou ako príprava pre vatikánsku účasť na konferencii Spojených národov. Pápež Pavol VI. rozšíril mandát výboru o štúdium narastajúceho kontroverzného vydania cirkevného učenia o antikoncepcii.
Na svojich webstránkach Grisez vysvetľuje, že skutočným záujmom Pavla VI. nebolo potencionálne opraviť cirkevné učenie ale stanoviť, či učenie odsúdilo používanie antikoncepčnej pilulky.
„Podľa toho, čo mi povedal otec Ford, som si istý, že Pavol VI. bol presvedčený o tom, že opätovné potvrdenie Pia XI. o tradičnom učení cirkvi proti antikoncepcii v Casti Connubii bolo správne a nebolo nijako odporujúce,“ povedal doktor Grisez pre LifeSiteNews. „Som si teda istý, že otázka týkajúca sa antikoncepčných tabletiek bola len špecifickou otázkou, ktorú chcel pápež Pavol VI. vyšetrovať.“
Grisez vysvetľuje, že sa zdalo možné, že antikoncepčná zabletka nenarúša celistvosť manželského zväzku, keďže narozdiel od iných metód brániacich počatiu, zabletkaka nevyvoláva zmenu vonkajšieho správania.
Grisez podporil analýzy na svojej webstránke, poukazujúc na 23. jún 1964, keď pápež ohlásil prácu výboru. Uviedol jeho mandát neodvolávajúc sa na učenie Pia XI. (ktorý učil, že antikoncepcia je za každých okolností veľkým zlom), ale na Pia XII. (ktorý odmietol predchodcov tabletky).
Grisez vedel o práci výboru vďaka tomu, že sa poznal s otcom Fordom, ktorý bol zvolený za člena v roku 1964. Zoznámil sa tak aj s ďalším členom výboru, americkým psychiatrom, doktorom Johnom Cavanaghom, ktorý sa s ním podieľal na správe z prvého zasadania novorozšíreného výboru. Nachádza sa medzi dokumentami, ktoré sú k dispozícii na webstránke doktora Griseza.
Dokumenty poukazujú na to, ako „zručne generálny tajomník výboru, Henri de Riedmatten, riadil zasadnutie.“
Filozof a právnik John T. Noonan chcel uverejniť knihu o cirkevnej doktríne týkajúcej sa antikoncepcie. V skutočnosti sa jednalo o veľmi rozsiahlu správu o tom, že učenie by sa mohlo zmeniť. De Riedmatten požiadal Noonana o zhrnutie jeho správy v dvojhodinovom plenárnom stretnutí, ktoré otvorilo diskusie zasadania.
„Namiesto zamerania sa na otázku antikoncepčnej tabletky alebo dokonca na pravdu o stálom a pevnom učení cirkvi, de Riedmatten odpovedal na otázku, či je možné učenie upraviť alebo nie.“
Ako vysvetľuje Dr. Grisez, toto sa stalo zameraním výboru na nasledujúcich stretnutiach. Grisez nakoniec odišiel do Ríma a asistoval otcovi Fordovi pri vypracovaní rôznych dokumentov na podporu cirkevného tradičného učenia, čo bolo miestom, kde pracovala značná menšina členov výboru.
V júni 1966 generálny tajomník doručil záverečnú správu výboru pápežovi Pavlovi VI. Správa obsahovala detailný opis práce výboru, po ktorom nasledoval dokument nazvaný Návrh dokumentu o zodpovednom rodičovstve. Schváliť ho mal Svätý otec, ktorý tak oznámi zmenu cirkevného učenia.
Grisez získal kópiu správy, kde kardinál Ottaviani, prezident výboru a oponent zmeny, požiadal jeho a otca Forda o prípravu odpovede, ktorá bude dodaná Svätému otcovi. Záverečná správa a Grisezova a Fordova odpoveď, sú zverejnené na Grisezovej webstránke.
Grisez vysvetľuje, že on aj otec Ford boli zdesení ,ale nie prekvapení, skresleným obrazom v správe generálneho tajomníka.
„Spomínam si, že otec Ford si myslel, že názory väčšiny budú prezentované presne tak, ako očakával od tých, ktorý sa ich držali, kým jeho názory a názory jeho kolegov boli v niektorých ohľadoch prezentované neadekvátne,“ povedal Grisez pre LifeSiteNews.
Na prekvapenie ostatných, pápež Pavol VI. evidentne skreslenou správou prekvapený nebol. Podľa Griseza si bol Pavol VI. vedomý ideologického učenia tých, ktorých zvolal do výboru za účelom, aby tak obhájili svoje argumenty.
„Spôsob, akým rozšíril komisiu a menoval kardinálov a biskupov, ktorí boli členmi počas záverečnej fázy, jasne ukazuje, že chcel vedieť, aký vývoj bolo u nich možné predpokladať,“ vysvetľuje Grisez.
„Okrem toho, napriek povahe jeho pôvodného splnomocnenia,“ objasňuje Grisez, „Svätý otec nikdy presne nestanovil hranice práce výboru. Ale, samozrejme, chcel výsledky výboru hlavne pre seba, aby tak mohol následne zrušiť čokoľvek, čo sa nezhoduje s vierou cirkvi.“
Sklamaním pre toto očakávanie bolo, keď na jar 1967 preklad Návrhu dokumentu o zodpovednom rodičovstve prenikol do tlače. Pôvodne napísaný koncept návrhu dokumentu pre Svätého otca, bol premenovaný na „Hlavnú správu“.
To, čo preniklo do tlače, bol dokument pripravený otcom Fordom nie ako záverečná práca, ale ako interný dokument písaný na obranu cirkevného učenia na prezentáciu výboru v prípade zasadnutia. Pôvodne bol písaný v latinčine s názvom Status Quaestionis: Doctrina Ecclesiae Eiusque Status.
Tento neskorší dokument, preložený do angličtiny a francúzštiny, bol prerobený na Čiastočnú správu a prezentovaný ako opozitná časť Hlavnej správy.
„Navrhovací dokument bol vypracovaný so zreteľom na publikáciu Pavla VI., ktorý nezaradil rozdielne argumenty a bol oveľa jednoduchší na čítanie, než ďalšie dve teologicky postavené práce. Na mnohých ľudí, ktorí čítali prvý dokument, mysliac si, že je to hlavná správa, zapôsobil svojou čitateľnosťou. Viac teologicky podaná správa Status Quaestionis, ktorá s ňou bola v rozpore, bola ťažšie čitateľná a na čitateľov zapôsobila ako komplikovaná a formálna,“ vysvetlil Grisez.
Oba dokumenty sú dostupné na Grisezovej stránke s pôvodným názvom. V úvode do dokumentov vyslovuje Grisez nádej, že ich uverejnenie sa ukáže v prospech cirkvi.
Grisez pre LifeSiteNews povedal, že skutočný príbeh a pôvodný text týchto dokumentov opraví „mylný dojem verejnosti...že počet tých vo výbore, ktorí tak učili, bol pre Pavla VI. podstatný.“
Takýto dojem vznikol u mnohých vplyvných katolíckych spisovateľov, kam patrí aj Patty Crowleyová. Zakladajúca členka výboru, ktorá bola zapojená do založenia organizácie Výzva k akcii, obhajovala manželstvá kňazov, ženské kňažstvo a demokratizáciu cirkevných rozhodovacích procesov.
V článku publikovanom v roku 1993 v Národnom katolíckom spravodajstve opisuje Crowleyová svoju skúsenosť s výborom a hovorí, že sa cítila zradená pápežovým odmietnutím väčšinového názoru výboru.
Crowleyová píše: „Ak je pravdou, ako sa domnieva väčšina výboru, že antikoncepcia nie je skutočne zlo, a ak je jasné, že väčšina katolíkov používa nejakú formu antikoncepcie, ako chce úradujúca cirkev pokračovaťvo vyhlásení Humanae Vitae?“
„V žiadnom prípade,“ nesúhlasí Grisez, „sa Pavol VI. sa nezaujímal o počty. Zaujímal sa o hľadanie svedectiev a príčin, ktoré odôvodňovali spôsob oprávneného vývoja tradičného učenia. Výboru sa nepodarilo obhájiť zmenu učenia...Prezentovali najlepšiu príčinu, pre ktorú chceli zmenu, ale po starostlivom preštudovaní prípadu ju Pavol VI. považoval za nedostatočnú.“
Čo sa týka prvotného záujmu Pavla VI., či kontrola počatia je antikoncepciou, Grisez berie na vedomie, že výbor bol blízko jednomyseľnej dohode, že „branie antikoncepcie nepredstavuje nijaký zvláštny problém.“
Po prvotnom súhlase nakoniec Pavol VI. poprel myšlienku, že antikoncepcia predstavuje nejakú špeciálnu výnimku v učení cirkvi.
„Pápež v otázke, ktorá ho najviac znepokojovala, konal v súlade blízkom s jednohlasnou radou expertov výboru a jeho členov,“ hovorí Grisez.