RÍM - Kardinál Oskar Andres Rodriguez Maradiaga, predseda pápežovej privátnej rady ôsmich kardinálov, verejne karhal hlavu Kongregácie pre náuku viery za ich obranu učenia cirkvi, že sväté prijímanie musí byť odopreté tým, ktorí sa „znovu zobrali“ mimo cirkvi.
V rozsiahlom interview z 20. januára, ktoré mnohí považujú za povýšenecké pokarhanie prefekta Kongregácie, kardinála Gerharda Müllera, Maradiaga povedal pre nemecké noviny Kölner Stadt-Anzeiger, že Müller je „Nemec, to sa musí povedať, a nadovšetko je nemecký profesor teológie, takže v jeho mentalite existuje iba pravda a lož.“
So smiechom potom dodal: „Svet, môj brat, takýto nie je. Musíte byť trochu flexibilný, keď počujete iné hlasy, takže nielen počuť a povedať, nie, a tu je hranica.“
„Verím, že tam dospeje a že príde k porozumeniu iných názorov,“ dodal Maradiaga. „Ale zatiaľ je ešte stále na začiatku. [Mal by] počúvať starších z jeho úradu.“
Maradiaga povedal pre noviny: „Cirkev je viazaná prikázaniami Božími. Kristus hovorí o manželstve:
‚Čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje.‘ Ale je veľa možností, ako to interpretovať.“
Otázka, či človek ‚znovu zosobášený‘ mimo cirkvi po civilnom rozvode je v stave smrteľného hriechu, nie je „čiernobiela“, povedal pápežov vrchný poradca. „Po neúspechu manželstva, napríklad, sa môžeme spýtať: Boli ste vskutku spojení s Bohom ako manželia? Dobre, takže je tam stále veľa priestoru pre hlbšie vniknutie. Ale nepôjde to smerom, že zajtra bude biele to, čo je dnes čierne.“
Maradiagove komentáre sú posledným vyvrcholením dlho trvajúcej debaty medzi nemeckými katolíckymi biskupmi a Vatikánom ohľadom otázky svätého prijímania pre znovu zosobášených. Spor bol vyvolaný sčasti enormnými finančnými záujmami v nemeckej cirkvi. Nemeckí biskupi videli odchádzať desiatky tisícov zo svojho stáda, keď si zmenili cirkevnú príslušnosť z katolíckej na protestantskú pre daňové účely, kroku, kvôli ktorému stratili stá milióny eur z cirkevnej dane [Tzv. cirkevná daň v Nemecku je osobitná sadzba dane, ktorá po odvedení smeruje na financovanie konkrétnej cirkvi, ku ktorej daňovník prehlásil príslušnosť, pozn.prekl.]. Tento spor identifikovali ako kľúčovú záležitosť, vďaka ktorej zastavia obrovský odliv veriacich platiacich dane.
Začiatkom januára prezident nemeckej biskupskej konferencie povedal, že budú naďalej pretláčať ich plán povoliť rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom prijímať sväté prijímanie. A to aj napriek pretrvávajúcemu odporu Müllera, ktorý už mnoho ráz napísal nemeckej konferencie, aby ich požiadal o zastavenie tejto iniciatívy.
Táto otázka je kľúčová a tesne sa dotýka doktrinálnych otázok cirkevnej jednoty. Ako sa nazdávajú mnohí pozorovatelia toto „rozhodnutie“ vyústi k formálnej schizme medzi Nemeckom a zvyškom cirkvi z celého sveta.
Katolícka cirkev, poslušná slovám Krista, sa drží fundamentálneho morálneho učenia, že manželstvo je „nerozlučné“, čo znamená, že neuznáva možnosť rozvodu. Osoba, ktorá sa „znovu zosobáši“ v civilnom zväzku, pácha preto z cirkevného pohľadu smrteľný hriech cudzoložstva.
Ak chce katolík prijať sväté prijímanie, ktoré pokladá za skutočné, fyzické telo a krv Ježiša Krista pod tajomným spôsobom chleba, musí byť v „stave milosti“, čo znamená, že vie, že nemá žiadny [v spovedi neodpustený] smrteľný hriech. Meniť toto učenie tak, aby ľudia v takejto situácii mohli prijímať, by znamenalo, že nemeckí biskupi by v konečnom dôsledku zamietli univerzálne cirkevné učenie o povahe manželstva, a tým sa dostali mimo hlavného prúdu katolíckej jednoty.
Tento spor je v centre záujmu ako jeden z bodov sporu v 50 rokov starej trhline medzi obrodenou ortodoxiou v katolíckej cirkvi, ktorú reprezentovali najmä blahoslavený Ján Pavol II. a Benedikt XVI. a „liberálnou“ frakciou, ktorá bola na vzostupe počas a po ukončení II. Vatikánskeho koncilu. Aj komentáre pápeža Františka novinárom k tejto téme počas návratu zo Svetových dní mládeže v Brazílii minulý rok boli interpretované oboma stranami ako signál, že cirkev bude znovu prehodnocovať svoje „pozície“ a otvorene sa špekuluje o tom, že po budúcoročnej synode biskupov o rodine má prísť nejaká forma uvoľnenia.
Maradiaga povedal, že sa spýtal Františka, prečo zvolal synodu o rodine: „Prečo znovu zase synoda o rodine, keď už jedna bola v roku 1980 a máme nádherné učenie Exhortácie Familiaris Consortio od pápeža Jána Pavla II z roku 1983. Pápež František odvetil, že synoda z roku 1980 bola pred 30 rokmi.“
Povedal, „Dnes...máme rozvody, máme pozliepané rodiny, veľa slobodných mamičiek, fenomény ako náhradné rodičovstvo a manželstvá bez detí. Nespomínajúc partnerstvá rovnakého pohlavia. V roku 1980 toto nebolo viditeľné ani na horizonte.“
Ďalej dodal: „Nestačí povedať, ‚máme učenie tradície‘. Samozrejme, že tradičné učenie bude pokračovať. Ale pastoračné výzvy si vyžadujú časné odpovede. A tie neprichádzajú cez autoritárstvo a moralizmus.“
Nedávno bol Müller nútený nariadiť nemeckým hierarchom prepísať dokument, ktorý by ponechal rozhodnutie o tom, či prijímu sväté prijímanie na „svedomí“ jednotlivcov.
Rovnako nedávno Müller zavrhol nápad, aby biskupským konferenciám bolo dovelené rozhodovať v otázkach vierouky bez odvolania sa na Vatikán, pričom povedal, že to by vyústilo v roztrieštenie všeobecnej cirkvi na národne cirkvi, a v konečnom dôsledku v globálnu schizmu. Prezidenti biskupských konferencií, ako povedal, nie sú „vicepápeži“ s neomylnou autoritou rozhodovať o záležitostiach viery a mravov.
Maradiagu z Hondurasa si osobne vybral František, aby koordinoval prácu ôsmich kardinálov, ktorí boli poverení reformou vatikánskej kúrie. Jeho komentáre na adresu Müllera sú všeobecné a vo veľkej miere brané ako signál, že cirkevné učenie o manželstve je takisto určené na „reformu“.
V tom istom rozhovore sa Maradiaga rozplýval vo svojich nádejach ohľadom budúcnosti cirkvi za pápeža Františka, ktorý, ako povedal, bude pokračovať v trendoch, ktoré začal Druhý vatikánsky koncil. „Som pevne presvedčený, že sme v cirkvi pred úsvitom novej éry. Ako pred 50 rokmi, keď pápež Ján XXIII. otvoril okná v cirkvi, aby tam pustil čerstvý vzduch,“ povedal kardinál.
„Dnes chce František viesť cirkev smerom, ktorým bol sám ‚pohnutý Svätým Duchom‘, bližšie k ľuďom, nie sediac na tróne nad nimi, ale naživo pri nich.“
Maradiagové komentáre o „nemeckých teológoch“ sú však brané ako vyskočenie si na emeritného pápeža Benedikta, ktorý Müllera ustanovil do funkcie. Benedikt je často terčom výsmechu ľavého krídla v cirkvi pre „vladársky“ štýl a jeho starosť o pravoverné učenie mravov.
Aj populárny americký blogger a pozorovateľ vo Vatikáne, ktorý píše o cirkevných veciach, otec John Zuhlsdorf, minulý týždeň napísal: „Som stále viac a viac presvedčený, že poznámka kardinála Rodrigueza o nemeckých teológoch je úderom na Benedikta XVI. rovnako ako na kardinála Müllera. Možno ešte viac na Benedikta ako na Müllera.“
Maradiagov „úder“ na Benedikta cez Müllera, povedal Zuhlsdorf, „by mohol byť odvetou za spôsob, akým administratíva Benedikta XVI. zakročila proti kardinálovi Rodrigueza, keď bol prezidentom organizácie Caritas Internationalis.“
Pod Maradiagovým vedením sa totiž organizácia Caritas, ktorá združuje pod plášť skupiny charitatívnej pomoci, dostala pod paľbu, keď zo strany Vatikánu začali vnímať ich nedostatok záujmu o katolíckosť; osobitne keď sa združovali so skupinami, ktoré propagovali antikoncepciu a potraty.