RÍM - Taliansky ústavný súd rozhodol, že štátny zákaz používania spermií a vajíčok získaných od darcov kvôli oplodneniu in vitro je protiústavný.
V roku 2004 prešiel tento zákaz ako novela štátneho zákona o umelom oplodnení. Zákon známy ako Zákon 40 v roku 2005 ustál pokus referenda kvôli nízkej volebnej účasti.
Keď zákon prvýkrát prešiel, bol jedným z najsilnejších svojho druhu na svete v oblasti ochrany embrya pochádzajúceho z predaja alebo experimentovania.
Ale ministerka zdravotníctva Beatrice Lorenzini z Pravicovej Strany Nové Centrum tvrdí, že toto rozhodnutie v podstate „vyprázdnilo“ tento zákon.
Zákon stále obmedzuje In vitro fertilisation (IVF) len na manželské páry a zakazuje použitie existujúcich embryí pri genetickom výskume. Očakáva sa, že Ústavný súd vydá 18. júna rozhodnutie o otázke predimplantačnej genetickej diagnostiky, genetického „skríningu“ a použitia embryí na experimentovanie.
Toto je posledné zo série súdnych rozhodnutí rušiacich rôzne zákazy a zákonné obmedzenia umelého oplodnenia.
Lorenzini povedala, že parlament bude musieť diskutovať o tom, ako postupovať. Poslankyňa Eugenia Roccella z rovnakej strany však údajne vyhlásila, že nový zákon možno očakávať „v najbližších dňoch“. Roccella ďalej povedala, že nedávny prípad z nemocnice Sandro Pertini bol zrejme jedným zo „zanedbaní lekárskej starostlivosti v kontexte asistovaného oplodnenia“.
Nový zákon by uvažoval nad tým, akým spôsobom bude najlepšie povoliť „heterológne techniky“, t.j. tie, ktoré používajú materiál od iných osôb než budúcich rodičov. Varovala, že Zákon 40 ukladal pravidlá „kvôli ochrane všetkých zúčastnených strán“, vrátane detí, počatých pomocou umelých prostriedkov.
Vďaka svojmu „základnému kritériu, t.j. aby neplodné páry mali tie isté podmienky, ako tie plodné, zákon povoľuje to, čo sa deje pri prirodzenom počatí aj v rámci vychovávajúceho páru.“
Keď bol formulovaný zákon, Roccella dodala: „Preniesli sme európske smernice a prispôsobili ich našim právnym predpisom o asistovanej reprodukcii, ktorými sa ustanovujú pravidlá, aby sa tak zabránilo chybám, ako sú tieto.“ Povedala, že incident nastal kvôli „zlyhaniu uplatňovania pravidiel týkajúcich sa zisťovania pôvodu biologických materiálov.“
Roccella, ktorá bola tiež proti „náhradným matkám“, varovala, že ak došlo k takémuto incidentu v rámci existujúcich pravidiel obmedzujúcich tvorbu embryí len na homologické postupy, „tak zavedením rizika heterológnych [metód] podobné chyby len zvýši“. Povedala, že akýkoľvek pokus o legalizáciu heterológnych postupov „potrebuje konkrétne a určité pravidlá“.
Zákon 40, ako bol pôvodne odovzdaný, zakazoval predimplantačnú genetickú diagnostiku, klonovanie a akékoľvek pokusy na existujúcich embryách ako aj ich uchovávanie v zmrazenom stave. Tento bol schválený sociálne konzervatívnou vládou Silvia Berlusconiho, ale ľavica bola okamžite proti.
Od neúspešného referenda v roku 2005 pokračovali neustále pokusy zrušiť zákazy a obmedzenia týkajúce sa rôznych občianskoprávnych záležitostí. V roku 2012 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že zákaz genetického skríningu in vitro embryí „porušuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života“ zaručené 8. článkom Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Toto rozhodnutie výslovne uvádzalo „nesúlad“ talianskeho práva svojim obmedzovaním „skríningu“ embryí, ktorý zahŕňa i zničenie odmietnutých pre podozrenie z genetických chýb – t.j. povoľuje potraty. V roku 2008 odchádzajúca ľavicová koaličná vláda povolila predimplantačnú genetickú diagnostiku ako jeden zo svojich posledných činov pri moci, no účinnosť zmien bola posunutá.
Zákon pôvodne tiež zakazoval oplodniť viac ako tri vajíčka na IVF postupy a požadoval, aby boli všetky tri implantované, ale tieto ustanovenia súdy zrušili v rokoch 2008 a 2009.