RÍM – Talianski poslanci Eugenia Roccellová a Alessandro Pagano predstavili v parlamente návrh zákona, ktorý by dal rodičom právo prijímať rozhodnutia ohľadom vzdelávania ich detí, hlavne v otázkach morálky.
Tento krok prichádza ako odpoveď na vzrastajúce obavy niektorých poslancov, skupín rodičov a organizácií pre občianske práva, že vláda je kooptovaná organizovanými aktivistami na pretlačenie takzvanej „gender ideológie“ do škôl a iných talianskych inštitúcií.
Účelom zákona, ako povedala poslankyňa Roccellová na tlačovej konferencii, je: „potvrdiť a zabezpečiť základné právo rodičov na výber vzdelania, tak ako je ustanovené, okrem iného, v Európskom dohovore o ľudských právach a v Dohovore OSN o právach dieťaťa.“
Čo v praxi znamená, povedala, že pri všetkých školských aktivitách, ktoré „sa priamo alebo nepriamo týkajú záležitostí spojených so vzťahmi, afektivitou a sexuálnou výchovou a ostatnými eticky citlivými otázkami vo všeobecnosti, budú rodičia informovaní a budú musieť dať každému študentovi písomný súhlas.“
Školy taktiež musia pripraviť alternatívy pre tých, ktorí sa rozhodnú nevyužiť mimoškolské aktivity, „bez založenia akejkoľvek formy diskriminácie.“”
Roccellová je bývalá feministická aktivistka a bývalá ministerka zdravotníctva, ktorá je už dlhú dobu bojovníčkou za záležitosti života a rodiny v talianskom parlamente, v poslednej dobe najmä proti navrhovanému „anti-homofóbnemu“ zákonu. Je poslankyňou za novovytvorenú Stranu nového pravého stredu [Nuovo Centro Destra (NCD)].
V poslednej dobe, spolu so skupinou poslancov a ďalších začala byť veľmi znepokojená náhlym prienikom homosexuálnej ideológie do vládnych inštitúcií, hlavne prostredníctvom Národného úradu proti diskriminácii [Ufficio Nazionale Anti Discriminazioni (UNAR)], ktorý založila vláda na zabezpečenie „rovnosti zaobchádzania a odstránenie diskriminácie založenej na rase a etnickom pôvode.“
Roccellová zohrala vedúcu úlohu v skupine poslancov, ktorá zabránila UNAR distribuovať pro-homosexuálne letáky do škôl, hoci, niektoré miestne iniciatívy v Miláne, Turíne, Benátkach a Florencii pokračujú na príkaz miestnych homosexuálnych organizácií.
Vysvetlila, že zákon je odpoveďou na kroky, ktoré podnikol UNAR. Hoci predpisy stanovujú, že UNAR musí konať „s plne nezávislým úsudkom a nevyhnutnou nestrannosťou,“ stal sa v skutočnosti predĺženou rukou hnutia gender ideológie vo vláde, využívajúcou zákony na vynútenie konformity s novými a cudzími etickými hodnotami.
Roccellová v rozhovore na web stránke Papaboys 3.0 vysvetlila, že UNAR bol kooptovaný genderovými ideológmi, aby pretláčali svoje ciele v talianskej spoločnosti so silou zákona. UNAR to dosahuje s pomocou „pracovnej skupiny vytvorenej z 29 homosexuálnych asociácií,“ bez zastúpenia iných skupín, ktoré by „zaistili rôznosť názorov a kritérií hodnotenia.“
„Týmto spôsobom,“ povedala Roccellová, „UNAR začal samostatne konať a spustil distribúciu brožúr ako napríklad „Vzdelávanie pre diverzitu v škole,“ ktoré boli predložené deťom bez akéhokoľvek povolenia, či už od Ministerstva školstva alebo od Ministerstva sociálnej politiky a úplne obchádzajúc rodičov študentov.“
Roccellová poukázala na dva dokumenty UNAR vydané v januári tohto roku, ktoré tvoria základ nátlaku na školy a pokus kontrolovať správu pre verejnosť cenzurovaním novinárov. Tieto dokumenty boli vytvorené v spolupráci s gender a homosexuálnymi aktivistami v Rade Európy.
Tieto dva dokumenty sú súčasťou „Národnej stratégie na prevenciu a boj s diskriminácou založenou na sexuálnej orientácii a rodovej identite (2013-2015),” a „Komunikácie bez predsudkov,“ ktorá hrozila nešpecifikovanými kariérnymi sankciami a dokonca možným väzením tým novinárom, ktorí by vykresľovali homosexualitu alebo „transrodovosť“ v inom ako pozitívnom svetle. Tieto dva dokumenty spolu, povedala Roccellová, zakladajú „reálny kódex politickej korektnosti, ktorý maskuje realitu samocenzúry a formuje základňu pre ideologický konformizmus.“
Dokumenty UNAR pre školy obsahovali oficiálny zámer „vštepiť“ deťom „koncept, že neexistuje muž a žena, matka a otec, a že myšlienka, že rodina je tvorená mužom a ženou, je výsledkom homofóbnej kultúry.“
Tieto tvrdenia v týchto dvoch dokumentoch, povedala Roccellová, protirečia ústave a jej definícii rodiny - ktorá ju označuje ako „prirodzené spoločenstvo založené na manželstve“ - a spochybňujú materstvo podporovaním konceptu platenej „náhradnej matky.“ Roccellová je hlasnou oponentkou tlaku na legalizáciu surogácie v parlamente, označujúc ju ako „maternica na prenájom.“ Hovorí, že odkedy UNAR začal rozširovať svoje požiadavky, Taliansko zažíva „paradox“, keď sa inštitúcie utvorené vládou snažia zrušiť pôsobenie vlastnej ústavy štátu.
Tiež pridala svoj komentár k prípadu už bývalého šéfa Mozilly Brendana Eicha, ktorému „jeho spoločnosť ukázala dvere,“ po tom, čo sa zistilo, že v roku 2008 daroval $1,000 na podporu kalifornského Návrhu č. 8, referenda proti „homosexuálnym manželstvám.“ Eich, povedala, je obeťou kampane „nedemokratického vydierania“ organizáciami, ktoré „netolerujú slobodu zmýšľania.“
„Čeliac toľkému netolerantnému násiliu,“ povedala, „chcem znovu zdôrazniť, že ja osobne som proti homosexuálnym manželstvám a že na Eichovom mieste by som tiež dala svoju podporu boju na ochranu manželstva medzi mužom a ženou.“
Úsilie Roccellovej a ostatných poslancov na ochranu práv rodičov v školách po celej krajine prichádza v pravý čas, povedal Stefano Zecchi, spisovateľ a profesor filozofie na Milánskej univerzite. V rozhovore pre Avvenire, noviny talianskej biskupskej konferencie, Zecchi povedal, že extrémna ľavica využíva tieto „gender“ ideológie, aby prinútila verejný školský systém pôsobiť ako kanál do myslí mladých Talianov, ničiaci základné civilizačné koncepty, ako je rodina založená na manželstve a nahrádzajúci ich cudzou, utopickou ideológiou.
„Dnes sú v politike veľké ťažkosti v nachádzaní zmyslu kultúrnych rozdielov, takže sekularizmus ľavice práve priniesol svoj ideologický arzenál na tému zrušenia rodov. Povedať, že rody už nie sú mužský a ženský, ale až 56 rôznych typov, sa stáva bojom za politickú identitu,“ povedal Zecchi.
„Tak ako pôvodní ľavičiari skutočne verili, že komunizmus zachráni ľudskú rasu a nachádzali v ňom dokonalú morálku, tak dnes tvrdia, že rodové predsudky sú brutalitou.“
Kvôli tomuto, povedal Zecchi, „je škola obzvlášť dôležitým cieľom pre tieto šialené ideológie,“ ktoré sú „výsledkom demolácie osoby otca, ktorá pochádza zo 70-tych rokov.“ Tieto ideológie, hovorí, posúvajú politiku do oblasti Darwinovského „biologizmu,“ čo je ideológia od základu totalitná.
Nakoniec, hovorí, to logicky bude viesť k úplnému odstráneniu akýchkoľvek a všetkých sexuálnych obmedzení vo verejnej sfére: „Jedného dňa dôjdeme k obhajobe pedofila, ktorý je vlastne človekom, ktorý realizuje svoju sexuálnu preferenciu - a dokonca k obhajobe incestu.“
Zecchi súhlasí s Roccellovou, keď povedal, že podľa súčasného zákona je „sloboda vzdelávania“ ústavným princípom, ale že toto právo rodičov viesť vzdelávanie svojich detí je pod priamym útokom „štátneho vzdelávania, ktoré bude nariadené ideológiami genderu.“ Učitelia by mali byť varovaní, že zatiaľ čo majú povinnosť zastaviť skutočné šikanovanie, „ktoré vytvára skutočné osobné tragédie“, súčasný tlak je pokusom využiť šikanovanie ako zámienku na zavedenie „násilnej ideológie“ extrémnej ľavice.
„Toto sa stáva režimom a v skutočnosti sa každý bojí brániť sa, keď už len tvrdenie, že otec je muž a žena je matka sa stalo aktom „odvahy.““