RÍM – Novomenovaný generálny tajomník Talianskej biskupskej konferencie osobne vybraný pápežom Františkom, biskup Nunzio Galatino z Cassana all'Jonio, polichotil potratovej lobby, keď sa minulý pondelok v interview dištancoval od podporovateľov života. „Neidentifikujem sa s tvárami bez výrazu modliacimi sa ruženec pred klinikami, ktoré vykonávajú potraty.“ Editor katolíckej webstránky Nuova Bussola Quotidiana uviedol: „ Na popretie [tohto výroku] sme čakali 24 hodín.“ Popretie však neprišlo. „Musíme to akceptovať. Takéto vyjadrenie odhaľujúce nedostatok ľudskosti, by ste očakávali iba od najväčších sekularistov, ale skutočne pochádza od monsignora Galantina.“ Tajomník, osobne vybraný pápežom Františkom a od tej doby prakticky najsilnejší muž Talianskej biskupskej konferencie, ukazuje „klerikálnu aroganciu,“ ktorá hovorí o „súcite (so ženami) a pohŕda životom (blížneho),“ povedal Riccardo Cascioli.
Pápežov správca v Taliansku sa dištancuje nielen od modliacich sa podporovateľov života pred potratovými klinikami, ktorí zachránili už stovky detí od istej smrti a takmer rovnaký počet žien pred najväčšiou chybou svojho života. V interview sa dištancoval aj od fundamentálneho práva na život. „V minulosti sme sa sústreďovali výlučne na presadzovanie myšlienky života bez potratov a bez eutanázie,“ povedal Galantino, ale zabúdame, že „to začína existovať, vyvíja sa.“ Preto koniec odporu v mene nevinných, koniec odporu proti eutanázii a osobitne, koniec ružencu pred klinikami. Namiesto toho „lepšia kvalita života pre ľudí v rámci ich práva na zdravie a prácu,“ povedal tajomník biskupskej konferencie.
„Napriek faktu, že v skutočnosti už nie je ‚právo na zdravie‘, ale skôr právo na zdravotnú starostlivosť, Galantino vytvára opozíciu, ktorá smrteľným spôsobom ohrozuje dieťa,“ povedal Cascioli. V každom prípade by to však bolo niečo, čo by mohli podporiť a propagovať takmer všetci. Cirkev je jediným vážnym semeniskom odporu proti brutalite „pokroku.“ Iba „abstraktný ideologický uhol pohľadu“ môže deliť právo na život a rozpustiť ho na „právo na zdravie“ a „právo na prácu.“ „Pravdou je, že nechcete viac hovoriť o veci, ktorá sa stala tak politicky nepohodlnou ako je potrat,“ povedal Cascioli. Dokonca nie náhodou sa zdá, že monsignor Galantino sa bojí [hovoriť priamo], namiesto toho používa výrazy ako „ukončenie tehotenstva“ a „táto praktika,“ hoci v skutočnosti hovorí o potrate.
Galantino tak v konečnom dôsledku iba nasleduje pápeža Františka, ktorý sa v nterview pre Civiltà Cattolica v septembri minulého roku tiež dištancoval od záväzku chrániť život a jeho podporovateľov, ktorých obvinil z „obsesie.“ Žiadny potratový lobista by to nepovedal „lepšie“. Aké sú teda súčasné vyhlásenia pápeža na ochranu života? Aj on sa dôkladne vyhýba nazývať veci pravým menom a snaží sa zachovať si odstup od „nie nevyjednávateľných hodnôt.“ Podporovateľom života tým dal jasne najavo, že ochrana života je dobrá a správna vec, ale v konečnom dôsledku nie prioritná.
„Okrem toho by som rád vedel, kto boli všetci tí biskupi a kňazi, ktorí v posledných rokoch neustále hovorili o potratoch a eutanázii? Musel som byť asi veľmi nepozorný, no skutočne viem iba o nieľkých, ktorých by som dokázal vymenovať. Keď o tom Ján Pavol II. a Benedikt XVI. hovorili, a určite nie iba o tom, bolo to preto, že museli čeliť cirkvi, ktorá úplne stratila cit pre ‚Evanjelium života,‘ čo výrok od Galantina potvrdil zarážajúcim spôsobom,“ povedal Cascioli.
„Bolo by pekné, keby sa tajomník biskupskej konferencie aspoň pokúsil zamyslieť nad slovami vyslovenými blahoslavenou Matkou Terezou z Kalkaty: ‚Najväčším ničiteľom mieru v súčasnosti je potrat, pretože je to priama vojna, priame zabíjanie, to, čo je priamou vraždou od matky samotnej. Pretože ak matka môže zabiť svoje vlastné dieťa, nie je nič, čo by mi zabránilo od zabitia vás alebo vám od zabitia mňa.‘“
Zdá sa, že biskupov sa zmocňuje spoločenský tlak konformity. Nutkanie zapadnúť, patriť do mainstreamu spoločnosti sa zdá byť prevažujúce. V súčasnom svete totiž nie sú žiadaní tí, čo „posudzujú,“ čoho dôsledkom zanikajú aj isté normy, prinajmenšom tie všeobecno - kresťanské, keďže normy, ktoré prezentuje svet ako autentické, protirečia učeniu Krista. A kto by sa čo i len opovážil modliť sa pred klinikami, v ktorých sú zabíjané nevinné deti, keď budú nielen opustení svojimi vlastnými biskupmi v cirkvi, čo sa deje v Európe už roky, ale dokonca [nimi] aj urážaní a vysmievaní?! Sú to tí istí biskupi, ktorí volajú pohanov na kazateľnicu, aby vyučovali kresťanov. Pretože jediní, ktorí sú v tomto novom „neodsudzujúcom“ pohľade hodnotení ako odsúdení, sú katolíci.