Obsah článku: Nové pozadie prípadu preláta Inštitútu pre náboženské diela (vatikánskej „banky“). Vyhlásenie nuncia z Montevideo a o jeho osobe. Na obzore ďalšia búrka ohľadom zvláštneho vymenovania do novovytvorenej komisie pre reorganizáciu vatikánskej administratívy (na fotografii).
RÍM, 25. júla 2013 – Keby ste v týchto dňoch navštívili kancelárie Inštitútu pre náboženské diela (IOR), pochopili by ste, aké chatrné argumenty boli použité na obranu Monsignora Battistu Ricca, preláta IOR. Denník L'Espresso totiž odhalil jeho škandalóznu minulosť:
V dvoch izbách obrátených ku kolonáde na Námestí svätého Petra, tri poschodia pod oknom, z ktorého sa pápež modlieva Anjel Pána, prebiehajú prostredníctvom veľkých monitorov priamo pred očami auditorov vyhľadávajúcich podozrivé operácie, presuny súčasných a minulých finančných transakcií klientov IOR. Tím vedie nový hlavný kontrolór rizík pre kontroverznú "vatikánsku banku“ s bohatými skúsenosťami z USA - Antonio Montaresi.
Každú podozrivo sa opakujúcu operáciu musí posúdiť Úrad finančných informácií. Vedie ho René Brülhart, ktorý je zároveň aj viceprezidentom medzinárodnej siete Jednotky finančného spravodajstva. Tá obratom informuje o podozrivých transakciách sesterské autority v dotknutých krajiných a podľa potreby aj vatikánske autority.
Paolo Cipriani, súčasný prezident IOR, charakterizoval vedenie predchádzajúceho riaditeľa, Ernsta von Freyberga, ktorý bol spolu so svojim námestnikom nútený odstúpiť 1. júla 2013, ako „zlý manažment.“
Podľa Riccových obhajcov, ktorí sú veľmi aktívni vo Vatikáne i mimo neho, za útokom na jeho osobu stoja „starí strážcovia“ kúrie, ktorí sa snažia blokovať ozdravenie „pápežovej banky.“
Fakty však dokazujú pravý opak. S prelátom alebo bez neho, preverovanie účtov a správneho aparátu IOR postupuje dopredu zrýchlenym tempom.
Aféra Monsignora Riccu je príkladom "kúkoľu", ktorý chce pápež František vykoreniť z vatikánskej kúrie.
Proti homosexuálnym osobám, ktoré žijú v čistote, vrátane niektorých kňazov, biskupov a kardinálov, neexistuje žiadna úmyselná predpojatosť v rámci cirkvi a to až do takej miery, že v tichosti mnohí z nich zastávali a naďalej zastávajú dôležité posty. [V tomto ohľade je žiadúce „upresniť, že konkrétna náklonnosť homosexuálnej osoby, aj keď sama osebe nie je hriechom, v sebe obsahuje viac alebo menej silnú tendenciu k správaniu, ktoré je z morálneho hľadiska vnútorne zlé. Z tohto dôvodu treba samotnú náklonnosť považovať za objektívne nezriadenú.“ Viac v Liste biskupom Katolíckej cirkvi ohľadom pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby od vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, pozn. prekl.]
Cirkev však nemôže akceptovať to, aby zasvätené osoby, ktoré urobili verejný sľub celibátu a čistoty pre „Kráľovstvo nebeské,“ tento sľub porušovali.
Ak je porušenie verejne známe, stane sa škandálom. Na uzdravenie vyžaduje cirkev cestu pokánia, ktorá sa začína kajúcnosťou, ale nie falzifikáciou, skrývaním a podvodmi. Tým horšie, ak je tak konané s pomocou iných osôb vo forme „lobby“ a pretínajúcich sa záujmov, či už zákonných alebo nezákonných. V prípade Riccu sa tento podvod dostal až k samotnému pápežovi.
Keď 15. júna 2013 menoval pápež František monsignora za preláta IOR, [údajne] nič nevedel o jeho škandalóznej minulosti a neskoršom zakrývaní faktov svojim vlastným zmocnencom v inštitúcii. Ukázali mu osobnú zložku Riccu, ktorá je uložená na personálnom úrade štátneho sekretariátu a všetko sa zdalo byť v poriadku.
Pápeža ohľadom vecí, ktoré sa udiali v Uruguaji v rokoch 1999 až 2001 v Montevideu, kde bol Ricci v tom čase službách pápežskej nuniciatúry, zalarmoval veľký počet dôveryhodných osôb ústnym aj písomným spôsobom až nasledujúci deň. Podrobnejšie informácie sa pápežovi dostali v dňoch 21. a 22. júna, kedy sa v Ríme stretol s nunciami z celého sveta.
Novinky o spriadanom škandále boli publikované 3. júla 2013 na portáli o cirkevnom dianí chiesa. Franišek chcel opäť vidieť Ricciho zložku. Aj po druhýkrát mu [údajne] podali spis, ktorý bol bezchybný. Ľudia, ktorí sa na tom organizačne podieľali v zložení kardinál a zároveň i štátny sekretár Tarcisio Bertone, jeho zástupca Giovanni Angelo Becciu a delegát pre pontifikálne diplomatické misie i vedúci personálu Luciano Suriani, dokonca neurobili ani ten základný krok, aby na nunciatúre v Montevideu požiadali o kópie správ od vtedajšieho nuncia, Janusza Boloneka, ktoré síce do Ríma boli doručené, ale evidentne sa niekde „stratili“.
Horšie je však to, že potom, čo L'Espresso vynieslo tento škandál na verejnosť, vatikánsky hovorca Federico Lombardi bol usmernený vyhlásiť, že to, čo bolo publikované, je „nedôveryhodné.“
V rozpore s týmto vyhlásením, publikované fakty vo všetkom korešpondujú s dokumentmi, či už cirkevnými alebo od verejných autorít, ktoré sú uložené na nunciatúre v Montevideu. Vrátane listu, ktorým Bolonek prosil vatikánskych predstaviteľov, aby mu namiesto Riccu poslali nového a „morálne spôsobilého“ poradcu.
V Uruguaji je najmenej päť biskupov, ktorí boli priamymi svedkami škandálu a sú pripravení vypovedať. „Je to všetko pravda,“ povedali cirkevné zdroje pre El País, popredné noviny v Montevideu.
Po tom, čo sa pápež dočítal v L'Espresse, osobne zdvihol telefón a zavolal osobám tejto krajiny, ktorým dôveroval, aby mu definitívne potvrdili fakty.
„Svätý otec bude vo svojej múdrosti zaiste vedieť, čo má robiť,“ bolo následné vyjadrenie súčasného nuncia, Guida Anselma Pecorariho.
__________
Toto je komentár publikovaný v 39. čísle L'Espresso roku 2013, v novinových stánkoch boli dostupné od 26. júla. Komentár je na stránke s názvom „Settimo cielo,“ ktorú spravuje taliansky novinár venujúci sa cirkevnej problematike Sandro Magister.
Tu je index všetkých predchádzajúcich komentárov:
__________
Medzi rokmi 2001 až 2005, počas rokov, kedy bol monsignor Battista Ricca odvolaný z nunciatúry v Montevideu a nakoniec povolaný späť do Vatikánu. Členovia organizačnej schémy pod ktorú spadal, boli v zložení kardinál a zároveň štátny sekretár Angelo Sodano, zástupca Leonardo Sandri a delegát pre pontifikálne diplomatické misie i vedúci personálu Carlo Maria Viganò. Posledný menovaný ostal v tejto pozícii až do roku 2009.
________
9. júla 2013 pápež František napísal prezidentovi Uruguaja, José Alberto Mujica Cordanovi, kotrého 1. júna 2013 prijal na audiencii vo Vatikáne, srdečný list„s dôrazom na všetkých nás, ktorých spája, že sme sa narodili v oblasti Rio de la Plata.“
V liste pápež s potešením spomína, ako s ním hovoril o „problémoch, ktoré sa týkajú základných otázkok života človeka a o hľadaní dobrého a spravodlivého postupu v týchto veciach,“ jasne sa pritom odovlácajúc na prezidentove opakované uistenie, že hľadá zmysel života:
„Boh je vždy na strane tých, ktorí milujú a dovolí, aby ho stretli tí, ktorí konajú z veľkodušnej a nezištnej lásky v službe iným ako kritériu ich vlastného života.“
František vyjadril vďačnosť za pozvanie návštevy Uruguaja, ale „toho času“ ju žiaľ nemôže prijať.
____________
Ďalšie škrípajúce menovanie, ktorého ústrednou postavou je Francesca Immacolata Chaouqui.
Po menovaní sporného preláta Vatikánskej banky sa objavilo ďalšie menovanie vyvolávajúce vo Vatikáne silné protesty, a to tridsaťročnej dámy menom Francesca Immacolata Chaouqui, jedinej Talianky z ôsmich členov novovytvorenej pápežskej komisie podávajúcej správy o organizácii finančno-administratívnej štruktúry Svätej stolice, ktorú pápež založil 18. júla.
Vlastnoručný úpis Svätého otca Františka
Vo vlastnoručne podpísanej listine, ktorá ustanovuje komisiu, sú jej členovia oprávnení mať prístup ku všetkým „dokumentom, dátam a informáciam,“ každej vatikánskej administratívnej organizácie bez oficiálnej utajenosti, ktorá by ich mohla obmedzovať.
To je mimoriadny "úlovok" pre expertku v komunikácii ako je Francesca Chaouqui, ktorá pracuje v medzinárodnej firme Ernst & Young, ale zároveň je aj horlivou informátorkou na stránke Dagospia.com, talianska jednotka medzi zberačmi uniknutých a vynesených informácií a špiny týkajúcej sa sveta Vatikánu.
A nie len to. Na jej profile na Twitteri sa dozviete, že Francesca Chaouqui má priame spojenie s Gianluigim Nuzzim, o ktorom povedala, že ho obdivuje.
Nuzzi je žurnalista, ktorý prijal a publikoval dôverné dokumenty ocudzené zo stola pápeža Benedikta XVI. komorníkom Paolom Gabrielem, za čo bol následne uväznený a odsúdený.
Fotografiou na začiatku článku sa Francesca Chaouqui prezentovala na Twitteri až do 23. júla, kedy ju po piatich dňoch od menovania do Vatikánskej komisie stiahla z profilu.