Najnovšie správy z rôznych zdrojov hovoria, že belgická polícia obvinila 57-ročného muža z 10 prípadov nelegálnej eutanázie. (Pozri napr. TU)
Muž, identifikovaný ako diakon Wevelgem, pracoval v Nemocnici Najsvätejšieho Srdca v Menine až do roku 2002. K úmrtiam došlo pravdepodobne v tomto období.
Belgické zákony o eutanázií nadobudli platnosť v roku 2002 a dalo by sa predpokladať, že prípady smrti eutanáziou pred týmto časom budú podliehať belgickému trestnému zákonníku o vraždách.
Skutočnosť, že k týmto úmrtiam údajne došlo v katolíckej nemocnici, v ktorej Wevelgem zastával pozíciu diakona, nepochybne spôsobí v belgickej katolíckej cirkvi veľké rozpaky; diecéza Bruggy komentovala, že „eutanázia a diakon sú dve slová, ktorá by nemali byť v jednej vete“.
Tento prípad bude veľmi pozorne sledovaný v Belgicku ako aj inde. Podrobnosti o úmrtiach a metódach, ktorými k úmrtiam došlo, doteraz na svetlo nevyšli. Avšak najväčší záujem bude o to, ako budú belgické súdy túto záležitosť riešiť vzhľadom na to, že od roku 2002 Komisia hodnotiaca eutanázie nenahlásila polícií žiadne prípady eutanázie, hoci štúdie ukázali, že v roku 2007 v regióne Flámsko až približne 47% úmrtí eutanáziou nebolo nahlásených a 32% úmrtí v tomto roku nemá žiadny záznam o žiadosti ani o súhlase.
V prípade, že sa zákon vysporiada s diakonom Wevelgem tvrdo, potom sa núka otázka, či by sa malo podobne zaobchádzať s ilegálnymi činmi eutanázie po roku 2002.
Problémom však ostáva, že belgická prax eutanázie nie je prísne strážená Hodnotiacou komisiou už viac ako 12 rokov. Lekári verejne priznali, že sa dokonca rozhodli nenahlasovať správy o takýchto úmrtiach (čo je porušenie zákona); je teda vôbec pravdepodobná, aby pri 5 úmrtiach eutanáziou, ktoré sa v tejto krajine dejú denne, bol tento muž posudzovaný podľa štandardov, ktoré platili pred rokom 2002?
Na druhej strane, ak bude rozsudok vykonaný podľa súčasného existujúceho práva a sociálno-zdravotníckych zvykov z roku 2014 (Wevelge by tým dostal ľahší trest), poslúžil by tento prípad iba na potvrdenie kultúrneho posunu smerom k prijateľnosti zabíjania tých, ktorí majú pocit, že ich život nestojí za to, aby sa žil.
Väčšina z vyššie uvedeného je samozrejme, vzhľadom na nedostatok informácií, špekulatívna. Aj tak však predstavuje významný problém pre belgické právo.