MELBOURNE - Čo sa stane, keď si dobré katolícke dievča vezme muža svojich snov a ten jej potom povie, že si myslí, že nie je mužom, ale ženou?
Podľa autobiografickej eseje zo Sydney Morning Herald, to prináša žiaľ a celoživotne zakrpatené citové vzťahy. Esej teda žiada spoločnosť, aby zvážila i „druhú stránku“ debaty o osobách meniacich si pohlavie.
Žena, ktorá odmietla byť menovaná, mala 18 rokov, keď stretla „Ryana“ - hudobníka, ktorý si pomaly razil cestu do jej srdca. Toto „dobré katolícke dievča“ (ako samú seba opísala) si svojím zmyslom pre humor získal mladý muž, ktorý sa snažil v 80-tych rokoch preraziť na austrálskej hudobnej scéne.
Keď sa jej spýtal, či sa s ním presťahuje do Melbourne, váhala. Píše: „Nechcela som žiť v hriechu“. Požiadal ju teda o ruku a vzali sa.
Aj keď bola presvedčená, že ich spoločný život bol idylický, on sa stával chladným a uzavretým. Onedlho jej zanechal list, ktorý hovoril o tom, že je presvedčený, že je ženou uväznenou v mužskom tele.
„Tú noc sme sa vôbec nerozprávali o rozchode,“ hovorí. „Jeho postojom bolo: „Milujem ťa, chystám sa stať ženou a naďalej ťa budem milovať.“
„Môj postoj bol: „Staň sa ženou alebo aj vlkolakom, len ma neopusť,“ hovorí.
„Myslím, že keď sa Ryan rozhodol stať ženou naozaj veril, že všetko bude pokračovať tak ako to bolo predtým,“ hovorí. No bola v šoku, keď sa jedného dňa vrátila domov a uvidela ho pozerať televízor majúc na sebe jej oblečenie.
Hovorí: „Strávila som dlhú dobu premýšľaním, či keď niekoho miluješ, naozaj záleží na tom, akého pohlavia je. Nemohla som prísť na inú odpoveď než: Áno, záleží.“
Napriek ich úsiliu o zachovanie zdravého manželstva, Ryanova túžba po sebarealizácii a naplnení zabila ich vzťah a nechala ženu so zlomeným srdcom.
Odsťahoval sa a dal si voperovať prsný implantát. Telefónom požiadal svoju manželku, či by mu mohla priniesť podprsenku Playtex Cross-Your-Heart vo veľkosti 16.
„Časom sme rozvod chceli obaja a v roku 1990 sa i uskutočnil. Ryan bol tak pohltený svojou zmenou, že naše manželstvo sa stalo niečím druhoradým,“ napísala.
Povedala, že jej bývalý manžel „sa presťahoval celkom rýchlo a na svojich stretnutiach transgenderov stretol iného transsexuála zmeneného z muža na ženu. Bola som v zahraničí, keď mi volal jeho nový partner, aby mi povedal, že Ryanov penis bol úspešne odstránený.“
Ochromilo ju to skôr než stačila zareagovať. Nestihla odpovedať, že milenec jej bývalého manžela je určite presvedčený o tom, že sú to „dobré správy“. To, čo bolo najšťastnejšou kapitolou jej života, sa uzavrelo. „Muž, ktorého som milovala, bol preč.“
Srdcervúci koniec jej manželstva ju ponechal emocionálne zranenú a urobil ju neschopnou odovzdať seba samú inej osobe. „Mala som vzťahy, väčšinou krátke, ale akoby som nevedela sebe samej dovoliť znovu sa zamilovať,“ povedala.
„Svoje manželstvo neľutujem, pretože mi mnoho rokov dávalo veľa radosti. To, čo sa stalo, určite nemám za zlé Ryanovi ani sebe. Ale ľutujem dôsledky“ jeho rozhodnutia zmeniť svoju anatómiu, dodala.
Jej príbeh - zriedkavý príbeh o tom, ako zmena transgender osôb ubližuje ich blízkym a tým, ktorí ich najviac milujú – nastoľuje širšiu diskusiu o praxi, ktorá je v kultúrne liberálnej Austrálii široko akceptovaná.
„Väčšina transgender príbehov je vyrozprávaných z pohľadu osoby, ktorá sa mení, a nie z pohľadu ich partnera či rodiny,“ napísala. „Myslím, že je dôležité mať vyrozprávaný i druhý pohľad, pretože následky na všetkých zúčastnených sú ďalekosiahle.“