TORONTO, Kanada – Po takmer dvoch rokoch sa vo štvrtok poobede v torontskej súdnej sieni skončil maratón procesov s Mary Wagnerovou. Potom, ako bola obvinená z výtržníctva a nedodržania probačných nariadení, bola prepustená na slobodu v sprievode svojich objímajúcich a gratulujúcich prívržencov, ktorých sa tam zúčastnilo okolo 40. Jej prípad však zďaleka nie je ukončený.
Sudca Fergus O’Donnell ju uznal vinnou vo všetkých bodoch obžaloby a odsúdil ju na 5 mesiacov väzenia z výtržníctva a na 4 mesiace za nedodržanie probačných nariadení. Uložil jej tiež dva roky podmienky s tým, že sa nesmie priblížiť k zariadeniam vykonávajúcim potraty na menej ako 100 metrov. Keďže však čas, ktorý už strávila vo väzení, presiahol tento rozsudok, bola okamžite prepustená.
Obvinenia sa týkali jej vstupu na „Kliniku Women's Care“ na Lawrence Avenue West v Toronte, vykonávajúcu potraty. Stalo sa tak 12. augusta 2012, keď sa pokúšala prehovoriť k ženám, ktoré boli rozhodnuté ísť na potrat. Wagnerová bola uväznená, obvinená a nasledujúce dni strávila vo väzení najmä preto, že podľa svojho svedomia odmietla súhlasiť s podmienkami, ktoré určovali, že sa bude zdržiavať mimo miest poskytujúcich potraty, až kým súd nedôjde k celkovým záverom.
„Zo srdca sa vám chcem poďakovať za akúkoľvek podporu – duchovnú, finančnú, prostredníctvom listov alebo povedaným slovom. Ďakujem vám.“
Wagnerová podotkla, že vietor bolo to prvé, čo zaregistrovala, keď vyšla von, do teplého veterného dňa.
„Vo väzení vietor veľmi necítime … pretože je okolo nás vysoký múr,“ povedala pre LifeSiteNews. „Prvá vec, ktorá ma zasiahla, bol vietor. Cítim sa celkom slobodná a je nádherné znova vidieť ľudí vonku – dobrých priateľov, od ktorých som bola na dlhý čas odlúčená. Vďaka Bohu.“
Hoci niektoré chvíle vo väzení boli náročné, predsa bol podľa nej čas trávený vo väzení „plodný v mnohých smeroch, pretože veľa ľudí je tam hladných po Bohu a chcú sa k nemu priblížiť. Neustále som stretávala ženy ranené potratom a podporovala som ich, aby si prosili od Boha milosrdenstvo.“
Čas vo väzení videla ako „možnosť pre Ducha Svätého, aby skutočne konal v zlomených srdciach, hľadajúcich a otvorených pre Boha. Celkom jednoducho tak vznikli modlitbové skupinky a ľudia sa ma pýtali, prečo tam som. Hneď som teda mala možnosť hovoriť o zranení, ktoré so sebou potrat prináša.“
Podľa odhadov Wagnerovej podstúpilo potrat okolo 80% žien, ktoré stretla v zariadení pre ženy Vanier Centre v Miltone, z ktorých 90% to aj ľutovalo. „Veľmi túžim po tom, aby medzi vonkajším svetom a vnútorným svetom žien, ktoré trpia, bolo lepšie prepojenie,“ povedala. „Možno prostredníctvom dopisovania alebo návštev a podobne, pretože mnoho z nich stratilo kontakt s ľuďmi vo svojom okolí.“
Wagnerová potvrdila, že ona a jej obhajoba budú na verdikt súdu apelovať.
„Napokon, o víťazstvo nejde len na súde,“ povedala. „Určite sa budeme snažiť dovolať spravodlivosti pre deti aj prostredníctvom súdu, ale odhliadnuc od toho výzva milovať nášho blížneho, ktorý je v núdzi a v bezprostrednom nebezpečenstve ostáva. Dúfam teda, ak to bude Božia vôľa, že sa nám podarí pokračovať v informovaní matiek a detí, ktoré sú ohrozené.“
Mary Wagnerová vzdala hold svojmu právnikovi Dr. Charlesovi Lugosimu, ktorý sa pripojil k obhajobe počas posledných súdnych rokovaní, a to vďaka peniazom vyzbieraným jej pro-life priaznivcami prostredníctvom fondu na obhajobu. Dr. Lugosi „vytrval a pokračoval vo svojom výskume aj bez finančnej podpory. … Tento prípad nebol dlhý čas verejne známy,“ povedala. „Ale on vo svojej náročnej práci pokračoval. … Vynaložil ohromné úsilie spojené s veľkou poctivosťou a vierou, aby pokračoval v hľadaní spravodlivosti.“
„Som nesmierne vďačná Charlesovi za jeho prácu ako aj všetkým, ktorí ma podporili svojimi modlitbami, menšími či väčšími finančnými príspevkami, “ dodala. „Ďakujem vám z hĺbky svojho srdca za to množstvo príspevkov, či už duchovných alebo peňažných, prostredníctvom listov či povedaného slova. Ďakujem vám.“
Ako verná katolíčka šla v ten večer najprv na svätú omšu a potom sa vydala navštíviť svoju rodinu na západné pobrežie Kanady. „Poslednýkrát som svoju rodinu videla pred … takmer dvoma rokmi. Verím, že po pár dňoch strávených v Toronte, budem môcť byť nejaký čas so svojou rodinou. Potom by som rada strávila čas aj v samote, v modlitbe … aby som bola otvorená pre Božiu vôľu.“
Pred vynesením verdiktu povedal Lugosi O’Donnellovi svoj záverečný príspevok tvrdiac, že konštitucionalizmus Odseku 223 kanadského Zákonníka kriminality – ktorý definuje počiatok existencie ľudskej bytosti až vtedy, keď sa plod po pôrode prvýkrát nadýchne – nebol braný do úvahy pri žiadnom predchádzajúcom prípade predloženom na Najvyššom súde, týkajúcom sa potratu, vrátane kľúčového prípadu Morgentaler z roku 1988.
Predtým Lugosi neúspešne argumentoval tým, že pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť ešte nenarodeného dieťaťa, svedecká výpoveď znalca by mala byť na súde prítomná. Poukázal tiež na to, že závery Najvyššieho súdu v prípade Rodriguez (1993) a v prípade Carter (2013) boli nejednotné. Súd pri týchto prípadoch formuloval nejasné správy týkajúce sa životných hodnôt.
„V oboch prípadoch súd potvrdil, že nútená eutanázia – teda smrť vynútená prostredníctvom zámernej medicínskej intervencie – nie je v súlade s konštitúciou,“ povedal. „Prečo by teda násilný potrat nenarodeného dieťaťa nemal byť tiež považovaný za nesúhlasný s konšitúciou?“
„Je mimo kompetencií Parlamentu, aby definoval, či dieťa je alebo nie je ľudskou bytosťou,“ pokračoval Lugosi. „Dôkazy expertov zreteľne ukazujú, že život človeka začína počatím a-alebo oplodnením, a že potrat v skutočnosti zabíja ľudskú bytosť.“
„Je to priestupok voči prirodzenému právu, právnemu poriadku, zvrchovanosti Boha, nepísanej kanadskej Konštitúcii a Konštitučnému aktu z roku 1982, keď sa súdna zložka vlády vzdá v prospech členov zložky legislatívnej alebo exekutívnej, absolútneho a neobmedzeného práva používať právne definície na vylúčenie akejkoľvek skupiny alebo jednotlivca z právnej ochrany, ktorá ochraňuje každé nevinné ľudské stvorenie pred fatálnym útokom s úmyslom spôsobiť smrť,“ dodal Lugosi.
Obhajoba Mary Wagnerovej spočívala v Odseku 37 kanadského Zákonníka kriminality, ktorý povoľoval činy so zámerom obrany iných ľudských bytostí. Bolo zámerom obhajoby demonštrovať, že nenarodené deti na Klinike Women's Care, kde bola Wagnerová 12. augusta 2012, boli v podstate bytosťami, ktorým prejavovala starostlivosť a ochranu.
„V skutočnosti je dieťa takou istou ľudskou bytosťou sekundu pred pôrodom, ako aj sekundu po ňom, a to, či je dieťa ešte v maternici alebo mimo nej, je irelevantné. Podstatný je teda vedecký dôkaz, oslobodený od narušeného a skresleného názoru, ktorý len hľadá dôvody, aby ospravedlnil usmrcovanie nevinného dieťaťa.“
Doktor Lugosi tiež apeloval na Odsek 2 kanadskej Charty práv a slobôd, ktorá garantuje slobodu svedomia a vierovyznania, „nielen v tom duchovnom zmysle, ale tiež v skutkoch tejto viery, v slobodnom uskutočňovaní týchto práv. Bez takéhoto práva strácajú svoj zmysel. Morálny komponent právneho poriadku je konzistentný s komponentom prirodzeného práva a popierať obranu obhajoby znamená podrývať právny poriadok a nadradenosť prirodzeného práva.“
Lugosi zhrnul, že Wagnerová videla svoje skutky ako legálne, súhlasné s konštitúciou Kanady, s právom obyčajov, právnym poriadkom aj so zvrchovanosťou Boha.
Vyvrátenie advokátky Tracey Vogelovej znelo, že medicínske dôkazy, ktoré obhajoba chcela predložiť, boli „irelevantné“. Podľa nej tiež dvaja znalci, ktorí boli navrhnutí svedčiť a hovoriť „to, čo chcú, aby som povedal,“ neboli objektívni. „Táto problematika predložená na súde neprispieva k úspešnosti,“ dodala. „Dôkaz nie je pravdivý.“
Vogelová ďalej pokračovala, že v konečnom dôsledku Wagnerová vlastne uznala prvky oboch obvinení, ktoré boli proti nej vznesené, prekážala v prevádzke „súkromnej lekárskej kliniky,“ kde nemala dôvod byť a pacientkám, ich rodinám a priateľom spôsobila „nesmierny nepokoj“.
Vo svojom verdikte O’Donnell priznal, že potrat je subjektom ohromnej kontroverzie, s ktorým bolo spojených už množstvo predošlých súdnych procesov. Rozhodol však, že Wagnerovej argument neobstojí, pretože obhajoba bola neefektívna kvôli jej zlyhaniu využiť iné prostriedky na vyjadrenie svojho nesúhlasu s potratmi.
Pri vynesení rozsudku O’Donnell poznamenal, že nič, čo by povedal, by správanie Wagnerovej nezmenilo. Uznal, že by nebolo na mieste, keby posudzoval jej pevnú, silnú vieru; jej prístup k tejto problematike však podľa neho nebol veľmi úctivý. Povzbudil ju, aby porozmýšľala, či by tých 22 dní strávených vo väzení nemohlo prispieť k zmene a k lepšiemu vývoju jej prípadu.
Uviedol aj Wagnerovej „tvrdošijný výstrelok“ hovoriac, že je jeho úlohou, ako sudcu, prízvukovať nápravu, napomenúť a verejne odsúdiť, tak aby rozsudok vo Wagnerovej a iných zarezonoval. Hoci je podľa O’Donnella potrat témou, ktorá dosť rozdeľuje, dodal, že v Kanade je zväčša riešením kompromis. Povoliac jednej strane kontroverznej problematiky porušiť zákon iba podporuje jej pocit, že to môže robiť. Dodal, že tento „cirkus“, ktorý Wagnerová v auguste 2012 spôsobila, musel byť obmedzený následnými probačnými nariadeniami.
Obhajoba má 30 dní na podanie odvolania. Zdôvodnenia početných O’Donnellových ortieľov počas súdneho procesu, vrátane nepovolenia verejného fondu na obhajobu Wagnerovej a svedectva expertov, sú stále pripravené.