edit. ZuzanaS
RÍM – Väčšina tých, ktorí sa v Taliansku identifikujú ako homosexuáli, nemá záujem o „manželstvo gayov“ ani o civilné zväzky, povedal katolícky homosexuálny spisovateľ vo víkendovom rozhovore pre LifeSiteNews.
„Chcel by som prezradiť niečo, čo pravdepodobne nik nemá odvahu povedať; a síce, že Arcigay [talianska národná homosexuálna lobby] predstavuje iba malé percento toho, čo si ľudia s homosexuálnymi tendenciami myslia. Niekto predsa musí povedať skutočnú pravdu!“
Známy katolícky blogger z Ríma, ktorý vystupuje pod menom „Eliseo del Deserto“ (Elizeus z púšte), naďalej vedie kampaň jedného muža, ktorou zastáva inú cestu homosexuálnych ľudí ako tú, ktorú predstavuje svetové hnutie homosexuálov: je to cesta dobrovoľnej zdržanlivosti a zmierenia sa s Bohom, teda cesta, ktorá, ako sám tvrdí, je jedinou cestou k osobnému pokoju a emocionálnemu rastu.
„Civilné zväzky? Nie, vďaka! Iste sú práva, ktoré majú byť v partnerskom súžití uznané, no rodina je iná vec. Manželstvo je iná vec!“ povedal.
Keď taliansky premiér Matteo Renzi vyhlásil, že návrh zákona o civilných zväzkoch sa v septembri dostane do parlamentu, homosexuálne hnutie v Taliansku dosiahlo úspech, ktorý dosiaľ nemal obdobu. Renzi konkrétne uviedol príklad nedávneho britského zákona o „manželstvách gayov“, ktorý za jediný rok postúpil od civilných zväzkov k predefinovaniu manželstva. Sľúbil, že očakávaný taliansky zákon zaručí partnerom rovnakého pohlavia všetky práva a privilégiá, ktoré prináležia manželstvu, okrem práva na adopciu.
Eliseo však povedal, že takýto typ zákonov má len málo do činenia so skutočnosťou v komunite homosexuálov. Uviedol zoširoka zverejňovaný americký online prieskum medzi spotrebiteľmi, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2003-2004. Tento prieskum zistil, že 31 percent mužských vzťahov rovnakého pohlavia trvá 1-3 roky a 29 percent trvá 4-7 rokov. „Manželstvo“, ako hovorí, zvyčajne pre mužských homosexuálov jednoducho nie je zásadnou vecou. Poukazujúc na britský príklad povedal, že keď sa už raz tieto legislatívne zmeny udiali, „percentá ‚manželstiev‘ osôb rovnakého pohlavia sú veľmi nízke.“
Upozornil na to, že taliansky zákon môže byť schválený z veľkej časti bez povšimnutia. „Som presvedčený, že väčšina Talianov nevie o zmenách, ktoré chce [Renzi] zrealizovať, a to najmä v oblasti etiky a rodiny. Potom bude už príliš neskoro,“ povedal. „Vo víre rozličných naliehavých prípadov v Taliansku,“ ako napríklad v oblasti hospodárstva, imigrácie a vzťahu Taliansku s EÚ, „sa Renzi len snaží nepotopiť sa.“
„Renzi je, tak ako ja, zarytý katolík, a práve preto by som mu chcel ako starší brat povedať, že som homosexuál.“ Rozhovor „by som začal uznaním toho, že spomedzi všetkých problémov, ktoré v Taliansku máme, sa mi civilné zväzky zdajú byť rozhodne na poslednom mieste.“
Čo sa týka toho, čo bude nasledovať, Eliseo povedal, že nech už Renzi a jeho parlamentní zástancovia hovoria čokoľvek, zákon o civilných zväzkoch je iba začiatok, tak ako to bolo v iných štátoch.
„Myslím si, že konečným cieľom tejto politiky je dosiahnuť adopciu detí homosexuálnymi pármi a zlegalizovanie praxe známej ako ‚maternica na prenájom‘ [náhradné materstvo]. Aj napriek tomu, že Renziho plán o civilných zväzkoch vylučuje adopciu pármi rovnakého pohlavia, zákon umožní ‚adopciu nevlastného dieťaťa‘, ktorá bude mať vážny dosah na vzdelanie detí.“
Eliseo však nie je „anti-gay“. Otvorene píše o utrpení ľudí, ktorí sú sužovaní citmi k rovnakému pohlaviu, no na rozdiel od homosexuálneho hnutia podporuje riešenie ponúkané Cirkvou, a to vzdať sa aktívneho „homosexuálneho životného štýlu“ v prospech sexuálneho sebaovládania.
V blogu z 28. mája napísal: „Je ťažké veriť v lásku Boha, ak ste ju nezažili. Tak mnoho vecí mi umožnilo pocítiť Božiu lásku, no najviac ‚spoveď‘“, slovo, ktoré, ako napísal, niektorým „chutí ako prečistenie ricínovým olejom.“
No je to práve spoveď, nazývaná aj sviatosť zmierenia, v ktorej nachádza „teplú skrýš v noci,“ a „miesto osobného stretnutia s otcom, ktorý ma nevyhrešil, ale čakal na mňa.“
„Skrze sviatosť odpustenia, stretnutie za stretnutím, som sa učil o láske Boha, nie tak všeobecným, ako osobným spôsobom.“ V Katolíckej cirkvi môže byť táto sviatosť vysluhovaná iba kňazmi, ktorí, ako Eliseo hovorí, svojimi slovami súcitu „kvapku po kvapke vyrezali moje srdce von z kameňa“ a „odomkli situácie, ktoré sú ako reťaze, čo nás väznia.“
„Chcem sa poďakovať všetkým tým statočným kňazom, ktorí si vypočuli moju spoveď na akomkoľvek mieste, v ktorúkoľvek hodinu dňa či noci a postarali sa o moje rany. ... Aké prekvapenie nedostať zaucho, ale objatie. Tak som sa mohol naučiť a spoznať, že Božie odpustenie nemá žiadne hranice, nemá žiadne obmedzenia.“
Vo víkendovom rozhovore pre LifeSiteNews povedal, že homosexuálne „LGBTI“ hnutie sa vydalo zlým smerom. „Som presvedčený, že kým sa homosexuáli budú aj naďalej skrývať za svoj sexuálny pud a vytvárať falošnú polaritu medzi ‚homo‘ a ‚hetero‘, tak budú aj politika, psychológia, médiá, atď. putovať nesprávnou, vymyslenou cestou.“
„Jediný rozdiel [medzi pohlaviami] je to, čo je biologicky dokázané, a to medzi mužom a ženou. Ako muž a žena máme práva a povinnosti, ktoré sú univerzálne.“
„Potom však existuje aj zákon zdravého rozumu. Ak jedného dňa veľká skupina ľudí po celom svete bude žiadať, aby mala zobáky ako orly, uznáme to ako právo? Ak áno, naše šialenstvo bude podobné ako to ich.“
Na otázku, prečo nepodporil LGBT hnutie, Eliseo odpovedal: „Sme pripravení podporovať práva hocikoho, vrátane zvierat, no väčšina [gay aktivistov] nepodporuje práva prirodzených rodín a najmä práva detí.“
Poukázal na preslávený prípad známeho talianskeho speváka Adriana Celentana, ktorý v 80-tych rokoch spôsobil škandál, keď pomáhal propagovať kampaň proti loveniu tuleňov so sloganom: „Som syn tuleňa.“
Eliseo povedal: „Dnes kričím ja: ‚Som syn svojej matky a svojho otca.‘“
LifeSiteNews sa opýtali, či jeho vlastné postavenie praktizujúceho katolíka, ktorý je priťahovaný k osobám rovnakého pohlavia, je v Taliansku bežné. Eliseo povedal: „Je to veľmi bežné! Zvyčajne [homosexuálni aktivisti] obviňujú Katolícku cirkev z toho, že neprijíma homosexuálov. Nie je to tak! Mnohí našli v Cirkvi útočisko.“
„Cirkev je plná homosexuálov, ktorí obetujú svoje zranenie Bohu. Citujem Philippa Arina, francúzskeho homosexuálneho katolíka, ktorý hovorí: ‚Ak dáte svoje zranenie Bohu, zmení sa na otvorené srdce.‘“
„V spoločnosti, kde je všetko možné, je katolícka sexuálna morálka zobrazovaná ako megalománia a osoba nie je považovaná za skutočne slobodnú, kým svojim sexuálnym popudom neprenechá voľnú ruku.“ Eliseo však verí, že „človek je vo svojej sexualite skutočne slobodný iba vtedy, keď vie, ako zvládať svoje emócie.“
„Každý akt lásky má svoj význam a čas dozrievania: od pohladenia až po sexuálny styk. Cirkev v tomto nerobí rozdiel medzi heterosexuálmi a homosexuálmi.“
„Sexu dávame príliš veľký význam, no mali by sme objaviť, že najväčšia láska, vrchol všetkej lásky, dokonca i romantickej, je priateľstvo!“
Dodal, že homosexuáli „či už žena alebo muž potrebujú kráčať v Cirkvi bez nálepiek.“ Väčšina „utrpela emocionálne vzdialenie“ od svojich otcov a izolovanie od priateľov a v tejto izolácii zotrvávali tým, že udržiavali výlučne homosexuálne priateľstvá.
„Pápež František začal prvé dni svojho pontifikátu s dnes už známou frázou: ‚Nekradnite nádej.‘ My katolíci sa nechávame vystrašiť touto vyčerpávajúcou kultúrnou revolúciou a ideologickými bojmi, do ktorých sa zapájame a dovoľujeme, aby nám to ukradlo miesto[spoločenského] stretnutia.“
„V určitom bode sa z toho stane štýl: ‚Všetci tí, čo nezmýšľajú ako ja, sú moji nepriatelia, dokonca aj keď sú katolíci.‘ Hovoriť pravdu nemusí nutne znamenať mať nepriateľov. Matka povie svojmu synovi, aby nedával prsty do elektrickej zásuvky, no jej syn nie je jej nepriateľ.“