Vedeli ste, že prezident John F. Kennedy mal viac ako štyri deti? Že spisovatelia Christopher a Peter Hitchens mali ďalších dvoch súrodencov? Alebo že Marilyn Monroe mala v skutočnosti veľa detí?
Nemám veľmi v obľube argument, ktorý som počul už od viacerých pro-life zástancov: „Potraty sú zlé, pretože nimi bolo usmrtených toľko skvelých ľudí. Jeden z nich mohol nájsť liek na rakovinu!“ Potrat ako taký je zlý, pretože ukončuje život rozvíjajúceho sa človeka, či by to už bol niekto drogovo závislý alebo prezident Spojených štátov. Je to však zaujímavé – aj preto, že množstvo ľudí považovaných ľavicou za úspešných a hrdinských, šli na potrat alebo ho ženám zabezpečili.
Napríklad ikona liberálov, prezident John F. Kennedy. Rodina Kennedyovcov bola v Amerike niečím ako kráľovská rodina v Británii, hoci odhalenia v posledných desaťročiach skôr vyvracajú ideu až neuveriteľne šťastného Camelotu, keď odhaľujú jednu úbohú anekdotu za druhou o prezidentovom neustálom záletníctve. Anekdoty o jeho trápení po smrti 2-dňového syna Kennedyovcov Patricka v roku 1963 sú dobre zdokumentované. Rodina tiež v roku 1965 prišla o dcéru Arabellu, ako ju chceli pomenovať, ktorá sa narodila mŕtva.
Ale v príbehoch preplnených aférami prezidenta Kennedyho sa potraty vyskytujú tiež. S Mimi Alfordovou, praktikantkou v Bielom dome, mal prezident vzťah vyše roka. Povedala, že keď mu oznámila, že je pravdepodobne tehotná, „vzal túto správu do svojich rúk.“ Krátko na to bola kontaktovaná zamestnancom Bieleho domu Daveom Powersom, ktorý mal na starosti ochranu prezidentovej reputácie.
„O hodinu neskôr,“ spomína Alfordová, „mi Dave zavolal na izbu a povedal, aby som zavolala žene, ktorá by ma spojila s lekárom v New Jersey. Takýto prostredník bol nevyhnutným opatrením, pretože potrat bol nelegálny. To bol typický Dave Powers: okamžite sa surovo a prakticky chopil problému. Nikto sa ma nepýtal, čo chcem ja, alebo ako sa cítim, alebo aké to môžu mať následky na moje zdravie.“
Ďalšia prezidentova známa milenka, Judith Campbellová Exnerová povedala, že bola v roku 1963 na potrate, keď ostala po styku s prezidentom tehotná. Zdá sa, že nie všetci Kennedyovci skončili vo Washingtone, D.C. Niektorí z nich skončili ako obete sexuálnej ideológie svojich rodičov v odpadkových košoch za ošumelými klinikami.
Ďalšia ľavicová ikona, ktorá mi napadá, keď je reč o strate ľudského života potratom, bol spisovateľ Christopher Hitchens. Jeho fanúšikovia sú prudkí vo svojej oddanosti, aj k jeho bratovi Peterovi, známemu konzervatívnemu autorovi, poznamenávajúc, že fanúšikovia jeho brata k nemu často prechovávajú až fanatickú nenávisť. Zúria, že konzervatívny kresťan, ktorý napísal skvelú knihu The Rage Against God sčasti ako odpoveď na filozoficky chabé ateistické dielo svojho brata Christophera God Is Not Great, môže mať také isté priezvisko ako ich hrdina. Obaja bratia boli výnimočnými spisovateľmi a žurnalistami, napísali spolu tucty kníh a vydali eseje a stĺpčeky v najprestížnejších publikáciách.
Čo si veľa ľudí neuvedomuje, je, že na svete boli v skutočnosti štyria súrodenci Hitchensovci, nie len dvaja. Ako uvádza Christopher vo svojej eseji pre Vanity Fair „Fetal Distraction“:
Bol som mladý tínedžer, keď mi mama povedala, že predchádzajúci aj nasledujúci plod, ktoré čakala, boli chirurgicky odstránení, čo zo mňa urobilo staršieho brata namiesto zabudnutého „výkriku“.
Christopher ďalej uviedol, že životy najmenej dvoch jeho detí boli ukončené potratom. Znepokojene spomenul: „Najmenej raz som sa ocitol na klinike, keď boli „produkty počatia“ efektívne odsaté preč. Zreteľne si spomínam na to, ako som pri poslednej takejto procedúre mal na mysli, že ma už nikto na svete nepresvedčí, aby som sa na podobnej procedúre znova zúčastnil.“
Možno preto, že Christopher Hitchens si nepripúšťal žiadne ilúzie, keď napísal, že „ktokoľvek, kto niekedy videl sonogram alebo strávil hoci len hodinu na embryológii čítajúc príručku, vie, že emócie nie sú faktorom pre rozhodnutie. Aby ste ukončili tehotenstvo, musíte zastaviť tlkot srdca, „vypnúť“ rozvíjajúci sa mozog a, nech už je metóda akákoľvek, musíte zlomiť nejaké kosti a roztrhať pár orgánov.“
Hoci, pokiaľ viem, Peter Hitchens nikdy nehovoril o aborcii svojich súrodencov v tlači, o potrate samotnom má čo povedať. „Ľudia, ktorí sa zamýšľajú nad tým, kto by vyrástol z tých potratených, v tomto čase krutej nespravodlivosti poznajú odpoveď,“ povedal Peter. „Naozaj žijeme v takom období. A aj tak nič neurobíme.“
Keď vezmeme do úvahy životy a kariéry bratov Hitchovcov, ktoré poznáme, nemôžeme sa nezamýšľať nad tým, aké skvelé by mohli byť životy tých ďalších dvoch súrodencov.
Zoznam politikov, spisovateľov a osobností kultúrneho života, ktorí potratom ukončili životy svojich detí, je nespočetne dlhý. Americká komička Chelsea Handlerová otvorene hovorí o tom, že bola na potrate. Sharon Osbournová hovorí o tomto zákroku vo svojich sedemnástich ako o chybe svojho života. Podľa autora Normana Mailera bola Marilyn Monroe pred tridsiatkou na dvanástich potratoch. Whoopi Goldbergová z talk show The View, Lucille Ballová zo sitcomu I Love Lucy, Judy Garlandová z Čarodejníka z krajiny Oz, ony všetky boli na potrate. Ava Gardnerová bola údajne na potrate s dvoma deťmi Franka Sinatru a speváčka ‘Lil Kim podstúpila zákrok po afére, ktorú mala s rapperom Notorious B.I.G. Známa speváčka Sinead O’Connorová bola na potrate počas svojej tour v Minneapolise.
Myslím si, že je skutočne zvláštne, keď sa ľavičiari s entuziazmom vytešujú odhaliac, že nejaká osobnosť kultúrneho života podstúpila potrat. Čím viac osobnosť obdivujú, zdá sa, tým väčšiu radosť majú z toho, že môžu odvážne hovoriť o tom, ako bola tá ktorá osoba na potrate. Trošku urážajúce, hoci možno neúmyselne, nemyslíte? Tak veľmi vás obdivujem! Som taký šťastný, že ste ukončili život svojho dieťaťa, ktoré mohlo mať kúsok z vášho nadania alebo vám byť úplne podobné!
Revolúcie však, ako je známe, vo svojej krutosti nediskriminujú ničenie ľudského života. Inou nie je ani sexuálna revolúcia, hoci sme nahradili gilotíny klinikami pre plánované rodičovstvo.
Davy kričali nadšením pri oboch a podobnosť jačiaceho davu a pro-choice zhromaždenia je prinajmenšom pozoruhodná. Možno že Peter Hitchens to vystihol: „Myslím, že potraty sú revolucionármi veľmi obľúbené,“ povedal vážne, „pretože vždy sa im páči, keď si dav pošpiní krvou vlastné ruky a sám spácha nejaký zločin.“
Aborcia je zlá, pretože násilne ničí ľudskú bytosť. No jedným z dôvodov, prečo sú potraty tragické, je, že nás ochudobnili o množstvo ľudí, ktorí mohli dať spoločnosti tak veľa.