Soul - Počas augustovej návštevy Kórey pápež František bude blahorečiť Paula Yun Ji-chunga, prvého mučeníka tejto krajiny a spolu s ním aj 123 spoločníkov, ktorí boli zabití pre vieru v 19. storočí.
Rímsky pápež bude na návšteve v Južnej Kórei v dňoch 14.-18. augusta. Ráno 16. augusta navštívi svätyňu mučeníkov zo Seo So-mun. Neskôr v ten istý deň pôjde k Bráne Gwanghwamun v Soule, kde bude slúžiť sv. omšu a blahorečí Paula Yun Ji-chunga a jeho spoločníkov.
Na rozdiel od Číny a Japonska nebol katolicizmus do Kórey prinesený koloniálnou ani cudzou mocou. Kórejskí učenci sa v 17. storočí dozvedeli o evanjeliovom učení, ktoré sa šírilo po Číne a podnikali tam cesty k jezuitským misionárom, aby toto učenie študovali.
Vrátili sa do svojej krajiny, kde povzbudzovali ľudí k viere. Tá sa šírila tak rýchlo, že keď sa len o niekoľko desiatok rokov neskôr istému čínskemu kňazovi podarilo dostať sa do tejto krajiny, našiel tu už dobre fungujúcu, aj keď vytláčanú skupinu katolíkov, ktorých počet dosahoval tisíce.
Keďže spoločnosť v krajine bola prísne hierarchická, zložená z privilegovaných učencov a šľachty na strane jednej a z prostých občanov a otrokov na strane druhej, orgány moci vnímali kresťanstvo ako nebezpečné odpadnutie od politického systému konfucianizmu. Tiež v ňom videli náboženstvo, ktoré zamýšľalo revolúciu spoločnosti.
Katolíci sami seba nazývali „priatelia Pána nebies“, čo naznačovalo vzťah k Bohu založenom na rovnosti, čo bolo pre konfuciánov neprípustné.
Orgány moci sa snažili zabrániť šíreniu viery zakázaním katolíckych kníh, ktoré boli vtedy dostupné v kórejčine i čínštine.
Rozsiahle a násilné prenasledovanie prebehlo v niekoľkých vlnách v 19. storočí. Počas neho bolo umučených viac ako 10 000 ľudí.
Prvé z týchto prenasledovaní sa odohralo v roku 1791.
Paul Yun Ji-chung sa obrátil pod vplyvom svojho strýka - učenca a v tom roku spolu s ďalším katolíkom Jamesom Kwong Sang-yonom spálili svoje tabule predkov, konajúc tak v súlade s ich chápaním katolíckeho učenia.
Počas udalosti známej ako incident v Chinsan boli dvaja príslušníci šľachtickej vrstvy obvinení z odpadnutia od kofunciánskych zákonov a boli popravení sťatím.
Ďalšia vlna násilného prenasledovania bola v roku 1801, počas ktorého boli popravené stovky katolíkov a stovky ďalších bolo vyhnaných z krajiny.
To isté sa stalo aj v roku 1839, niekoľko rokov po tom, čo sem prišli misionári z Paríža.
V roku 1846 si prenasledovanie Pyong-o vyžiadalo ďalších kórejských mučeníkov, vrátane Andrewa Kima Tae-gona, kňaza, ktorý bol kórejský rodák.
Prenasledovanie Pyong-in v roku 1866 si vyžiadalo najviac kórejských mučeníkov – zabitých bolo 8 000 ľudí, vrátane 9 kňazov zo zahraničia.
Z tisícok kórejských mučeníkov sv. Ján Pavol II. svätorečil dňa 6. mája roku 1984 103 ľudí. Počas sv. omše povedal, že „Božia milosť najúžasnejším spôsobom pohla vašich učených predkov najprv k rozumovému hľadaniu pravdy Božieho slova a následne k živej viere vo zmŕtvychvstalého Spasiteľa.“
„Z tohto dobrého semena sa v Kórei zrodilo prvé kresťanské spoločenstvo,“ povedal. „Táto rodiaca sa Cirkev, tak mladá, no tak silná vo viere, vydržala vlnu za vlnou krutého prenasledovania ... roky 1791, 1801, 1827, 1839, 1846 a 1866 sú navždy podpísané svätou krvou vašich mučeníkov a vyryté do vašich sŕdc.“
„Terajší nádherný rozkvet Cirkvi v Kórei je ovocím hrdinského svedectva týchto mučeníkov. Dokonca aj dnes ich nesmrteľný duch posilňuje kresťanov v tichej Cirkvi v severnej časti tejto tragicky rozdelenej zeme.“