ÚCTIVÝ A OTVORENÝ LIST SYNODÁLNYM OTCOM – PROSÍM, VYPOČUJTE AFRICKÝCH SYNODÁLNYCH OTCOV
Mnoho Afričanov s modlitbou sledovalo správy z mimoriadnej synody vrátane mojej sedemdesiatročnej starej mamy, ktorá žije svoju vieru v malom meste Owerri v Nigérii. Uistila ma, že mnoho žien v jej malej farnosti sa vrúcne modlí za všetkých otcov synody, aby ich Duch Svätý posilnil a podporil.
Mnohé z týchto žien v mojej rodnej farnosti, kde som vyrastala, sú hmotne chudobné, no vďaka ohromnej láske k Cirkvi sú duchovne bohaté. Považujem za nesmierny zázrak, že Katolícka Cirkev je taká univerzálna, že zahŕňa ľudí všetkých rás, národov, kultúr, kmeňov a jazykov.
Predstavte si teda môj šok, keď som čítala slová jedného z najprominentnejších synodálnych otcov, ktorý naznačil, že názory a hodnoty, ktoré vyjadrili naši africkí synodálni otcovia k niektorým otázkam, nepočúvali alebo nebudú počúvať (pravdepodobne to boli synodálny otcovia zo Západu a bohatších častí sveta).
Zašli ešte ďalej a povedali: „Africké otázky nemôžeme vyriešiť. Pri riešení problémov musíme nechať priestor aj miestnym biskupským konferenciám, ale povedal by som, že v Afrike je to nemožné [vyriešiť ich, aspoň pre nás]. Nemali by nám však priveľmi hovoriť, čo máme robiť my.“
Pri čítaní tohto rozhovoru sa mi do očí tlačili slzy - a mnoho smútku do srdca - pretože ako africká žena žijúca momentálne v Európe, som zvyknutá, že moje morálne názory a hodnoty ignorujú alebo odbijú ako „africký problém“ alebo „africký pohľad“.
Zažila som ľudí, ktorí mi naznačovali, že nemám dostatočne rozvinuté chápanie v otázkach ľudskej sexuality, homosexuality, manželstva, posvätnosti ľudského života od počatia, otvorenosti voči životu a takzvanému „preľudneniu“.
Výsledkom bolo, že v mnohokrát všetky moje príspevky v diskusiách odsunuli ako druho- alebo treťotriedne.
Ako môže Afrika stáť bok po boku s inými kultúrami, ak sú naše názory hodnotené ako hrubé alebo nudné – a to normami, ktoré píšu jedine západné, svetské a bohaté krajiny?
Dojíma ma to a trápi, no napriek tejto nespravodlivej skutočnosti som bola vždy presvedčená, že jediným miestom, kde je pravda, univerzálnosť a jednota, je v Katolíckej cirkvi. Jediné miesto, kde normy napísal sám Boh skrze Písma a Učiteľský úrad Cirkvi.
Som kresťankou tretej generácie. Evanjelium prijali moji prarodičia a odovzdali mi ho skrze mojich rodičov. Ja a milióny Afričanov boli podobne vychovaní k láske k Cirkvi a veria, že Cirkev sa bude vždy držať nemennej pravdy evanjelia. Veria v to, že [Cirkev] podrží túto pravdu dostatočne vysoko na to, aby ju uvidel každý kresťan v každej časti sveta, aj v tých najvzdialenejších, najmenej vzdelaných a najchudobnejších vidieckych oblastiach Afriky.
Áno. Tam, odkiaľ pochádzam, poznám veľa ľudí, ktorí nemôžu čítať skutočné slová evanjelia, ale počuli a prijali zvesť, ktorú im priniesla Cirkev. Niektorí z nich si mohli zvoliť polygamiu. Keďže ich však Cirkev naučila, aké je pravé manželstvo, odolali a prekonali takýto životný štýl.
Niektorí z nich si mohli vybrať neveru, ale Cirkev ich s láskou učila, že takéto rozhodnutie je v rozpore s evanjeliom. Niektorí z nich azda chceli žiť spolu [bez manželstva] v pohodlnejšom a lacnejšom usporiadaní, Cirkev však hovorí, že to nie je v súlade s evanjeliom.
Prostredníctvom tejto vernosti učeniu Krista, africká Cirkev rozkvitla a prekvitala aj uprostred najťažších tragédií - a to aj v tých najextrémnejších podmienkach čeliac rastúcemu kultúrnemu imperializmu zo strany západných národov.
Keď Afričania prídu o všetko, stále majú svoje rodiny a svoju vieru. A takto sme odolali aj v tých najtemnejších a najbúrlivejšíchch časoch – tým, že sme sa opierali o nemennú vieru chránenú v srdci Cirkvi a pevne sa držali našich neporušených rodín chránených srdcom Cirkvi.
Úctivo sa teda obraciam na Vaše Eminence a všetkých západných synodálnych otcov, ktorí azda nechcú počúvať alebo zvážiť africké príspevky na tejto synode. Obraciam sa na Vás ako žena vychovaná vo svete chudobných a veriacich. Naše morálne názory a hodnoty nie sú pre univerzálnu Cirkev nepodstatné.
Aj keď vyjadrujeme názory, ktoré prvotriedne svetské a západné normy považujú za nekultúrne a politicky nekorektné, je našou neohrozenou nádejou, že všetci synodálni otcovia nás vypočujú a zvážia ničivé účinky, ktoré zasiahnu milióny veriacich rodín Afriky, ak sa náš svet predefinuje a zmení.
Naše oduševnené odvolávanie sa na evanjeliové hodnoty, je v skutočnosti výkrik za prežitie našich ľudí. Tento rok sa totiž samotným africkým krajinám a ich lídrom vyhrážali - a terorizovali ich - silné a dobre financované homosexuálne lobistické skupiny, ktoré sa snažili o to, aby sme prijali ich životný štýl.
Boli sme svedkami toho, ako nám na naliehanie týchto totalitných skupín západné krajiny odňali humanitárnu pomoc. Boli sme svedkami nového druhu „komplexnej sexuálnej výchovy“ zameriavajúcej sa na naše africké deti. Trpeli sme ostrou kritikou potratových lobistov zo Západu. Nútili nás vítať mimoriadne bohatých západných mecenášov nesúcich nežiaduci „dar“ antikoncepcie.
Všetko toto vytvorilo okolo nášho krku ťažkú kultúrnu slučku, ktorá by nás mohla veľmi ľahko zotročiť alebo - ak sa budeme brániť - aj zničiť. A to je dôvod, prečo plačeme a plačeme pri nohách všetkých synodálnych otcov, aby vypočuli a rešpektovali hlasy našich afrických synodálnych otcov v týchto problémoch, ktoré privial do Afriky silný vietor zo Západu.
Nie, to nie sú len „africké problémy“ - sú to globálne problémy, ktoré násilne spustošili mnohé západné spoločnosti a vyžiadali si neprijateľne vysokú daň na manželstve a rodine.
Ak má byť štruktúra a postavenie manželstva a rodinný život chránený všade, vo všetkých kultúrach, rasách, národoch, jazykoch a kmeňoch, ak naša Katolícka cirkev, je naozaj univerzálnou Cirkvou, kde sú chudobní považovaní za „poklady Cirkvi“, potom by nás všetci synodálni otcovia mali chrániť a jednomyseľne a hrdinsky povstať na obranu týchto „nesofistikovaných“ „nevyvinutých“ a „nudných“ názorov evanjelia a hodnôt, ktoré sa ešte stále hlasno a jasne hlasajú aj od toho najmenšieho oltára a najchudobnejšieho farského kostola v Afrike. Pretože my sme univerzálna Cirkev.
Úctivo a pokorne predkladám svoju výzvu k vašim nohám, Vaše Eminencie.
Uvažujte nad slzami chudobných, ktorí sa k vám s dôverou obracajú.