Dokument v rozsahu 6000 slov, vydaný hneď v pondelok, „sumarizujúci“ prvý týždeň Synody – ktorá skončila v piatok – dostupný v talianskom origináli a následne aj v bezchybnom anglickom, francúzskom, nemeckom a španielskom preklade. Pričom podrobnejšie informácie boli zverejnené už v sobotu ráno. Takže za jeden celý deň – nedeľu (teda 2 dni, 48 hodín vrátane soboty, ak nerátame čas na jedlo a spánok), zozbieral spravodajca spolu so svojimi zapisovateľmi názory od všetkých synodálnych otcov, identifikoval a oddelil tie časti, ktoré mali rozsiahlejšiu podporu a teda zobrazovali skutočný názor Synody, napísal a preložil svoju 6000-slovnú správu? To sa vari Vatikán stal zrazu najefektívnejším úradom v dejinách vesmíru?
Alebo to bolo jednoducho všetko dopredu pripravené a preložené, aby to bolo vytvorené „na mieste“ a nemohlo by byť prekrútené, vytvárajúc tlak na synodálnych otcov do druhého týždňa?
Pravdaže, je to tá druhá možnosť. Pričom všetko je súčasťou manipulačného plánu kardinála prezývaného Pianista, ktorý pred niekoľkými týždňami nevedomky odhalil na jednej luxusnej večeri.
Cieľom bolo postaviť všetkých účastníkov Synody k múru a čeliť fait accompli. Klamlivý dokument bol prevratom, politicko-náboženským prevratom, prekvapujúci svojou trúfalosťou:
„Teraz pracujeme z pozície, ktorá je prakticky nenapraviteľná,“ povedal kardinál Wilfrid Fox Napier z Južnej Afriky. „Obsah správy vraj predstavuje to, čo hovorí Synoda; to, čo vraj tvrdí aj katolícka cirkev,“ pokračoval. „Nech teraz povieme čokoľvek, bude to vyzerať, že naprávame škody.“
Dokument je taký trúfalý, že synodálny tajomník do textu prepašoval svoje vlastné názory na homosexualitu a homosexuálne páry, a celá populácia bola prostredníctvom hlavných masmédií informovaná o tom, že toto je nový postoj katolíckej cirkvi, po 2000 rokoch nezmeneného apoštolského učenia...
Konzervatívna a wojtylovská väčšina, ktorú všetci synodálni otcovia vidia pracovať, a ktorej výsledok nebol v zmanipulovanom dokumente pripravenom dopredu vôbec zastúpený, musí byť nesmierne opatrná v ochrane katolíckych veriacich pri nadchádzajúcich hlasovaniach, predovšetkým v tajnom hlasovaní, ktoré vyústi do záverečného hlasovania 18. októbra o konečnej správe Synody.
***
Keď o tom hovoríme, kým cenzurovaná tajná Synoda je dostupná len v tej podobe, ktorú povolí zverejniť Pianista, tak sa o zaujímavých faktoch dozvieme len skrze to, čo niekto vyzradí. Urobil to napríklad Marco
Tosatti – ktorý hovoril o tom, ako pomocou maličkých papierikov František usmerňuje tajomníka Synody. Synodálni otcovia to jednoducho vidia, no bez toho, aby rozumeli čomukoľvek, čo sa deje v zákulisí.
Je to najmä nedosiahnuteľné prianie, ale ani za nič by som nechcel vedieť, čo bolo napísané na tých malých lístkoch,ktoré mal v synodálnej sieni písať pápež František a posielať ich kardinálovi Lorenzovi Baldisserimu, generálnemu tajomníkovi Synody.
Kardinál Baldisseri si mal lístky od pápeža prečítať, urobiť si poznámky a spätne poslať správu pápežovi, ktorý si ju vložil do vrecka. Toto sa počas valného zhromaždenia Synody dialo opakovane a všimli si to niekoľkí účastníci. A robilo to dojem, že pápež dáva generálnemu tajomníkovi inštrukcie. [Zdroj]
***
Kardinál Müller navyše objasňuje, prečo „homosexuálne páry“ nemôžu byť Cirkvou uznané a ako cenzúra prispieva k prekrúteniu synodálnej správy. Citované z denníka La Stampa:
„Cirkev nemôže uznať homosexuálny pár ako taký,“ zdôraznil Müller, hovoriac mimo synodálnej siene...
Müller sa však vrátil k záležitosti cenzúry: „Považujem to za fakt, že mimo synodálnej siene môžu biskupi slobodne poskytovať rozhovory, kým ich zasahovanie v sieni nie je verejné, čo si predsa navzájom odporuje,“ pokračoval. „Navyše, bola tu snaha prelomiť túto tradíciu, ktorá je pre Cirkev typická...nezáleží na tom, či niekto s týmto mojím názorom súhlasí,” dodáva Müller. „Hovorím to, čo chcem povedať, ale nadovšetko hovorím to, čo ako prefekt Kongregácie pre náuku viery musím hovoriť. Okrem toho, neurobil som nič iné ako to, že som sa pridal k protestom mnohých veriacich z niekoľkých krajín, ktorí mi ohľadom toho písali, a ktorí majú právo vedieť, čo si myslia ich biskupi. Prečo bolo potrebné to zmeniť?“ opýtal sa kardinál.
V záverečnom relatio z prác Synody Müller povedal: „Myslím si, že sa to pošle priamo pápežovi, ale už viac nie som členom riadenia.“ Podrobnosti, ktoré boli povedané priamo niekoľkým žurnalistom s jasným zámerom opäť kritizovať „cenzúrovanie“ Synody.