Z nedávnej búrlivej Mimoriadnej synody o rodine vyšiel kardinál Raymond Leo Burke ako bojovník za pravovernú katolícku sexuálnu morálku, aj keď ho pápež František odvolal z najvyššej cirkevnej funkcie cirkevného práva.
Ale keď sa niekto pozerá na osobu bývalého arcibiskupa zo St. Louis z pohľadu rozšírujúcej sa kultúrnej medzery v cirkevnom vedení, tak ako Alicia Ambrosiová, producentka a moderátorka relácie Vatikánske kontakty v kanadskej televízii Salt and Light Tv, vidí ho ako zabedneného „vo veži zo slonoviny.“ Odrezaného od „chaotickosti života,“ s ktorou zápasia homosexuálni katolíci.
Teraz sa však znovu na internet dostalo svedectvo jedného z týchto homosexuálnych katolíkov, kde vzdáva poctu kardinálovi Burkeovi za to, že mu pomohol uniknúť z tejto chaotickosti namiesto toho, aby ho nechal v nej žiť. A umožnil mu znovu si nárokovať svoje rodné právo katolíka.
Bývalý homosexuálny aktivista Eric Hess, ktorý pred troma rokmi písal pre pro-life časopis Celebrate life, porušil niekoľko nedotknuteľných dogiem militantnej homosexuality, keď spomínal na to, že sa vrátil ako márnotratný syn a dostalo sa mu láskavého privítania od muža, ktorým niekedy opovrhoval.
Prvým Hessovým porušením tabu bolo pomenovanie príčiny jeho homosexuality. Strašidelný vzťah s alkoholickým otcom, ktorý často bil matku a „okrem toho sa vyhrážal mne a môjmu bratovi.“ Hess píše ako reagoval hľadaním náhradného otca vo svojích tínedžerských rokoch. Myslel si, že ho našiel v učiteľovi, až kým ten nevyužil jeho zraniteľnosť, aby ho zviedol.
Jeho spomienky sa presne zhodujú so závermi, ktoré psychológia urobila do polovice 20. storočia ako vysvetlenie pre homosexualitu a základ pre liečbu. Ale zúrivé lobovanie homosexuálnej lobby v 70-tych rokoch prinútilo aj psychologickú aj psychiatrickú profesiu potlačiť tieto závery. Obidve skupiny odvtedy poddajne pritakávaju línii diktovanej homosexuálnou lobby, ktorá bez dôkazov učí, že homosexualita je vrodená, a preto nemenná a nemožno ju liečiť.
Ale Hess išiel ešte ďalej, keď sa odvolal na predpoveď pápeža Pavla VI., že antikocepčná pilulka skrze oddelenie sexuality od jej Božského zámeru podporila nielen homosexualitu (ak je sex medzi dvoma ľuďmi opačného pohlavia iba pre pôžitok, prečo by sexuálny pôžitok nemohli mať aj dvaja rovnakého pohlavia?, pp.), ale tiež cudzoložstvo, potraty a používanie embryonálnych kmeňových buniek. To všetko sú prejavy ako sú ľudia redukovaní na „sexuálne objekty.“
V roku 1995, po štyroch rokoch snahy zosúladiť sporadické katolícke bohoslužby s trvalým homosexuálnym súžitím, sa Hess vzdal a melodramaticky „zbalil do krabice všetky krucifixy a Biblie a vyložil som ich v úrade biskupa z La Crosse vo Wisconsine spolu s listom, kde som sa zriekal katolíckej viery.“
(Kardinál Burke bol najprv biskupom v La Crosse vo Wisconsine (1994 – 2003), a potom v St. Louis (2003-2008), presuny biskupov z jedného sídelného mesta na iné sú v USA pomerne časté, pp.) Na Hessovo prekvapenie a zahanbenie, biskup Burke zareagoval vľúdne a povedal, že rešpektuje jeho rozhodnutie, ale bude sa modliť za jeho návrat. Keďže sa považoval za „homosexuálneho aktivistu,“ Hess bol vytočený biskupovou „aroganciou“ a napísal mu list, kde ho obvinil z verbálneho obťažovania a nariadil mu, aby mu už nikdy viac nepísal. Napriek tomu mu biskup Burke napísal posledný láskavý list, kde prisľúbil, že sa podrobí Hessovmu výslovnému želaniu, ale zároveň prisľúbil, „ak sa niekedy budem chcieť zmieriť s cirkvou, že ma privíta s otvorenou náručou.“
Samozrejme, že Hess neplánoval nič z toho. Aspoň si to myslel. Ale keď o tri roky neskôr, po krátkej, ale intenzívnej dobe modlitby a rozlišovania vedenej diecéznym kňazom, povedal svojmu milencovi, že sa potrebuje vrátiť do cirkvi, milenec odpovedal: „Vždy som vedel, že tento deň príde. Urob, čo musíš urobiť, aby si bol šťastný.“
Hess potom opisuje úžasné prijatie, aké sa mu dostalo. Jeho diecézny kňaz ho vyspovedal a našiel pre neho katolícku rodinu, u ktorej mohol bývať, kým si nenájde nový podnájom. Keď prišiel do úradu kardinála Burkeo, aby sa uzmierili, „objal ma.“ Tiež sa spýtal, či si ešte pamätá na tú krabicu s katolíckymi predmetmi, ktorú mu tam v hneve nechal. Samozrejme, že si pamätal. Biskup ich odložil vo viere, že sa Hess vráti, a teraz mu ich dal späť.
Spomína si aj, že zvažoval a aj začal študovať za kňaza, ale nakoniec prišiel k záveru, že jeho povolanie bolo „verne žiť slobodný život ‚v čistote.‘“
Ale niektorí „odpadlícki“ kňazi (väčšinou päťdesiatnici a šesťdesiatnici) sa ho stále snažia presvedčiť, že Boh chce, aby znovu aktivoval svoju homosexualitu. Dokonca aj v spovednici. Títo muži mu však nepomohli, píše. „Ako niekto, kto trpel v stave smrteľného hriechu mnoho rokov, vás uisťujem, že neexistuje pravé šťastie mimo morálneho poriadku.“
Muž, ktorý mu pomohol bol jeho biskup, ktorý mu dovolil opustiť cirkev, aby sa raz mohol do nej vrátiť. „Aj keď niektorí hanobia arcibiskupa Burkea za jeho vernosť Bohu, cirkvi a všetkým dušiam, ja hovorím, že je pravým pastierom a Atanáziom dnešného dňa,“ napísal Hess. „Hovorím vám, že mi zostáva radcom a inšpiráciou. Aj keď ma môj biologický otec odmietal, arcibiskup Burke sa stal mojím duchovným otcom, ktorý s láskou predstavoval nášho Otca na nebesiach.“