Katolícki biskupi Anglicka a Walesu vydali dokument, ktorý obviňuje zástancov praxe nepripustenia ľudí žijúcich v nezvyčajných pohlavných zväzkoch k svätému prijímaniu zo starovekej donastickej herézy. Stalo sa tak v čase, keď sa kardinál Raymond Burke v interview vyjadril, že ľudia obhajujúci katolícke morálne učenie sú vytlačaní na okraj Cirkvi.
Podľa „Reflektujúci dokument pre kňazov“ sa zdá, že anglickí biskupi nasledujú líniu kardinála Waltera Kaspera a jeho prívržencov, keď uvádzajú: „Nie je na nás robiť unáhlené alebo predčasné rozhodnutia,“ ohľadom ľudí žijúcich v sexuálnom hriechu.
„Stretávame sa s ľuďmi v rozličných etapách rodinného života. Často nie sú jasne definované týmto označením, ani sa nedejú v ‚tradičnom‘ poriadku, v akom sme zvykli uvažovať,“ napísali.
Biskupi zašli až tak ďaleko, že dovolili nepriamo, zaobalene obviniť z herézy tých, ktorí odmietli nasledovať smer liberálneho kardinála Kaspera. To sú napríklad kardinál Burke, kardinál Gerhard Muller (hlava Kongregácie pre náuku viery), kardinál George Pell a ďalší. V dokumente citujú Svätého Augustína z Hippo, učiteľa Cirkvi, ktorý, ako tvrdia biskupi, „nám ponúka dodnes relevantný spôsob pohľadu na Cirkev svojej doby.“
Svätý Augustín (354-430) písal o probléme, ktorému čelila kresťanská komunita od obdobia prenasledovania cisárom Diokleciána (rímsky cisár v rokoch 284-305, prenasledovanie 303-305). Augustín odporúčal zhovievavosť a odpustenie pre kresťanov, ktorí sa kajali za to, že verejne zapreli svoju vieru v Krista pod hrozbou smrti. To bolo v protiklade s postojom frakcie donatistov, ktorí verili, že nie je možné kajať sa z verejného zapretia a uprednostňovali exkomunikáciu.
„Učeníci Donata nechceli žiaden kontakt s katolíkmi, ktorých považovali za exkomunikovaných, a teda nemohli reprezentovať Kristovu Cirkev. Považovali sa za jediných predstaviteľov pravej Cirkvi na základe ich nezlomnosti počas prenasledovania,“ napísali anglickí biskupi.
„Svätý Augustín sa domnieval, že dobrí katolíci nebudú ovplyvnení hriešnikmi za predpokladu, že nebudú imitovať ich správanie,“ pokračuje dokument.
„Cirkev je povolaná ohlasovať ľudu a svetu Kristov pokoj. Ľudia potrebujú a chcú počuť toto vyhlásenie vo svojich často zmätených a neúplných životoch,“ píšu.
Pokračujúci spor, ktorý rozvíril katolícky svet, sa týka takzvaného „Kasperovho návrhu“ opustiť cirkevnú prax nepripustiť k svätému prijímaniu tých, ktorí verejne žijú v „nezvyčajných“ sexuálnych vzťahoch. Vyformovali sa dve nezmieriteľné strany a konflikt sa bude pravdepodobne počas budúceho roka, pred začiatkom synody biskupov 2015, stupňovať.
Cirkev, na základe slov samotného Krista v Evanjeliách sv. Lukáša a sv. Matúša, neuznáva existenciu rozvodu a naďalej verí, že ktokoľvek, kto sa po civilnom rozvode „znovu zosobáši“, žije v stave cudzoložstva. Vlastne, ktokoľvek angažujúci sa v akomkoľvek druhu pohlavnej aktivity mimo manželstva, vrátane homosexuálnej aktivity, nesmie pristupovať k svätému prijímaniu, kým nezačne konať pokánie. Pokáním Cirkev vždy rozumela zmenu v ich správaní.
Napriek tomu kardinál Kasper trvá na tom, že dodržiavanie trvalej cirkevnej disciplíny je znakom nedostatku „milosrdenstva.“ Často sa ako ospravedlnenie cituje moderný a dnes aj veľmi rozšírený jav rozvodovosti. Ďalší v podobnom duchu argumentujú, že povoliť takýmto ľuďom pristupovať k svätému prijímaniu po „období pokánia“, by podľa „princípu gradualizmu“ nakoniec presvedčilo týchto ľudí oženiť sa alebo iným spôsobom dať do poriadku svoj pohlavný život tak, aby bol v súlade s učením Cirkvi.
V reflexnom dokumente anglickí biskupi píšu, že dokumenty zo Synody 2014 vyzývajú, aby klérus „odrážal Ježišov vlastný prístup“ k „rozhádzanosti rodinného života v súčasnom svete.“
„V rapídne sa rozvíjajúcom svete, osobitne v otázke morálnej autonómie, potrebujeme trpezlivosť a toleranciu pred tým, ako sa jasnosť a pravda ukážu v životoch ľudí,“ píšu ďalej.
Dva dokumenty, ktoré boli vydané na októbrovej synode, boli silne kritizované mnohými, ktorí hovoria, že ohľadom sexuality sú pokusom „progresivistickej“ frakcie odkloniť Cirkev od jej tradičného morálneho učenia. Kardinál Burke v rozhovore pre Le Figaro povedal, že sa zdá, že kontroverzné Relatio zverejnené v polovici Synody bolo napísané ešte skôr, ako synodálni otcovia vôbec začali diskutovať ohľadom jednotlivých tém.
Uvažuje sa, že toto Relatio napísal liberálny talianský teológ, arcibiskup Bruno Forte. Vyzývalo Cirkev na zmenu jej praxe a aby „prijímala a cenila si“ homosexuálnu „orientáciu.“ Táto záležitosť dokonca ani nebola súčasťou diskusií biskupov synody. Kardinál Burke sa vyjadril, že homosexualita „nemá žiadny vzťah k otázke manželstva.“
V závere dokumentu, ktorý má poskytnúť reflexný pohľad kléru, sa anglickí biskupii pýtajú kňazov otázky ohľadom pastoračnej praxe v ich farnostiach. Pýtajú sa, či ľudia v „druhých zväzkoch“ „pristupujú v ich farnostiach k sviatostiam?“
„Ako im pomáhate v prístupe k manželskému tribunálu? Sú situácie, kedy si myslíte, že by mohli byť účastní na svätom prijímaní, aj keď ich objektívna situácia nebola napravená?“
Ohľadom ľudí s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu dokument hovorí, „cirkev akceptuje ľudí, ktorí sú priťahovaní k iným toho istého pohlavia, pričom neredukuje ich identitu na tento jediný aspekt a vyzýva ich k čistému priateľstvu.“
„Ako slúžite tým ľuďom, ktorí majú homosexuálne sklony a pomáhate im integrovať ich sexuálnu orientáciu? Aký je váš prístup, keď ľudia v partnerstvách rovnakého pohlavia nadviažu kontakt s cirkvou za účelom prijatia a začlenenia?“