Existuje spoločný „morálny“ štandard, ktorý by dnes chceli uplatňovať mnohí a to najmä pokiaľ ide o sexuálne záležitosti. Znie nejako takto: „Dvaja plnoletí dospelí ľudia môžu robiť, čo sa im zapáči, ak pritom nikto netrpí.“ Samozrejme, hriešnikom, ktorí takto hovoria, sa zdá, že vedia určiť, kedy niekto trpí. Vo všeobecnosti sú ich zmienky o „nikom“ veľmi egocentrické. Ale dokonca aj v tomto sa často veľmi mýlia.
Dnes som pochodoval s mnohými, ktorí sa snažili byť hlasom najmenej 50-tich miliónov, ktorí neboli správaním plnoletých dospelých len zranení – boli zabití.
Vezmime do úvahy skutočnosť, že 85% potratov je vykonávaných na slobodných ženách. To znamená, že smilstvo (predmanželský sex) je najčastejšou príčinou potratov. Mnohé z týchto párov šlo do svojho koketovania trvajúc na tom, že nikomu sa nič nestane. Avšak potratené deti by nesúhlasili. Zranili ich a potom zabili.
Tvrdenie, že tým nikto netrpel, je lož.
Pridajme k tomu ešte pár ďalších, ktorí dopĺňajú počet tých, ktorých zranila sexuálna nemorálnosť:
1. Tí, ktorí vyrastajú v neúplných domácnostiach. Vďaka Bohu, že vôbec prežili, väčšina z nich totiž nie. Avšak ich „rodičia“ mali sex, nemali však na to, aby spravili záväzok a nemali dosť zrelosti na to, aby povedali: „Teraz, keď je tu aj iný život, mali by sme mu pomôcť vyrásť a mali by sme sa menej sústrediť na vlastné šťastie a myslieť viac na niekoho iného.“ Niektorí spravili zlé rozhodnutie na jednu noc alebo na krátky čas a vziať sa by nemalo veľký zmysel. Napriek tomu, výsledkom je, že dieťa vyrastá (obvykle) bez svojho otca. Našťastie tieto deti neboli zabité, ale napriek tomu trpia, pretože si zaslúžia úplný domov s matkou a otcom, ktorí by ich milovali.
2. Naša kultúra, náš národ a Cirkev - žiaden z týchto troch sektorov nebude dosť silný, ak nebude silná tradičná rodina. Smilníci, cudzoložníci a páchatelia homosexuálnych skutkov – všetci títo oslabujú rodinu a rodina je významným základom všetkého. Ak nebude silná tradičná rodina, tak sme ako ľudstvo skončili. Je veľmi ťažké nájsť kultúru či národ, ktorý by prežil stratu rodinnej štruktúry a lojality [voči rodine] či stratu sexuálnej sebakontroly. Ľudia typu „nikomu sa nič nestane“ si myslia, že si môžu prisvojovať výsady manželstva (napr. sexuálnu intimitu a rodičovstvo) a pritom „neškodiť“ kultúre. Mýlia sa. Dokazuje to história, zdravý rozum ako aj aktuálne štatistiky, ktoré dokazujú, že my všetci sme „poškodení“ a to mimoriadne – práve prostredníctvom davu ľudí typu „kým sa nikomu nič nestane“. Počet potratov stúpol raketovým tempom. Rovnako tak i počet tehotenstiev dospievajúcich a slobodných matiek, zatiaľ čo počet sobášov prudko klesá. To nie je zdravé pre žiadnu kultúru ani pre žiadne dieťa, ktoré musí v takejto „kultúre“ vyrastať.
3. Sami ľudia typu „nikomu sa nič nestane“ - sami po tom, čo sa vybúria, často trpia pohlavne prenosnými chorobami, „nechceným“ tehotenstvom, kvôli zlomeným srdciam a celkom často sa nakoniec cítia použití a odhodení. A potom povedia, že nikomu sa nič nestalo. Vyjdú z toho osoby, ktoré sú ubolené, zatrpknuté, choré, tehotné, sú po potrate (čo je najtragickejšie z toho všetkého), sú samé a zvyčajne nenaplnené. A už som sa zmienil o tom, že sú samé? Samé, veľmi samé, pokiaľ ide o podporu, no pritom musia niesť mnoho bremien.
Takže nakoniec tí, ktorí hovoria, že „nikomu sa nič nestalo“, to pravdivo nemôžu povedať a nemôžu ani poskytnúť nejakú záruku, že nikomu sa nič nestane a že to nebude nikoho bolieť. Ako môžu vedieť, že sa nikomu neublíži? Skúsenosti a bežný zdravý rozum (ktorý dnes nie je taký bežný) hovoria niečo iné.
Dnes som pochodoval kvôli najmenej 50 miliónom, ktorým ubližili tým, že ich zabili. Pridajte k tomu zničené životy mnohých ich matiek, ktoré sa cítili „dohnané“ k potratu, pretože boli buď pod tlakom alebo samé. Akýkoľvek poradca alebo katolícky kňaz vám povie, že postabortívna (popotratová) trauma je skutočná. A bohužiaľ je veľmi hlboká a nezbavuje sa jej ľahko. Potrat je skutkom násilia páchanom nielen na dieťati, ale aj na tele ženy. Len málo z tých, ktorí absolvujú tento skutok, ho môže úprimne popísať inak ako tak, že je násilný a traumatizujúci.
Veľa ľudí kvôli tomu trpí! Už stačilo lži, že „plnoletí dospelí si môžu robiť, čo chcú, kým sa nikomu nič nestane“. Také niečo neexistuje.
A my, ktorí veríme, nezabúdajme dodať k tomu skutočnosť, že Ježiša zranilo to, čo sme urobili. Úplne každý hriech mu pridal k jeho bolestiam a utrpeniu na Kalvárii.
Je z toho veľa bolesti. A každý, kto hovorí niečo iné, klame sám seba a niet v ňom pravdy.