LONDÝN, 04.02.2015 (LifeSiteNews.com) – Minulý utorok poslanci hlasovali za schválenie nových smerníc, ktoré umožňujú geneticky vytvoriť embryá „troch rodičov“. Kritici hovoria, že hlasovanie posúva krajinu o krok ďalej na ceste genetickej manipulácie s ľudskými bytosťami, akú si predstavovali už eugenici na začiatku 20. storočia. Etici a pro-life zástancovia odsúdili hlasovanie ako krok smerom k „zárodočným zmenám“, k manipuláciám s ľudským genómom a ku klonovaniu ľudí.
Paul Tully, generálny tajomník Spoločnosti na ochranu nenarodených detí a zároveň vedúci hlas v boji proti povoleniu tejto techniky, povedal, že hlasovanie pomôže Británii udržať si svoje svetové postavenie - postavenie najtolerantnejšieho režimu voči vytváraniu, manipulácii a ľahostajnému ničeniu ľudského života v embryonálnom štádiu.
„Sme priekopníkmi zneužívania nenarodených detí. Patrí sem: legálny potrat, IVF a genetické vyšetrenia. Hrozí nám, že stratíme všetok cit voči obetiam takéhoto medikalizovaného zneužívania,“ povedal Tully.
Autori Zákona z roku 1990 ohľadom ľudského oplodnenia a embryológie nijako neumožňujú klonovanie ľudí alebo neoprávnenú genetickú manipuláciu so zárodočnou líniou, ale vďaka tomuto hlasovaniu sa teraz takáto legislatíva stala realitou. Tully potvrdil, že zástancovia klonovania a výskumu embryí v tej dobe tlačili aj na to, aby [do tohto zákona] boli zahrnuté aj techniky na vypestovanie orgánov pomocou embryonálnych kmeňových buniek.
„Pri tejto príležitosti sa poslanci opäť nechali oklamať falošnými tvrdeniami o tom, ako by regeneratívna medicína nemohla robiť pokroky bez pitvania embryí kvôli ich embryonálnym kmeňovým bunkám (ang. skr. ESCs - Embryonic stem cells).“ Sľubované výsledky využívania embryonálnych buniek sa nedostavili a o onej technike počuť už len zriedka. Namiesto toho Tully povedal, že„etické techniky využívajúce kmeňové bunky pochádzajúce od dospelých, sa úspešne osvedčili.“
Tully pre LifeSiteNews uviedol, že je určite cynické používať metódy „ťažkých prípadov“, aby sa „brnkalo na city“ verejnej sympatie voči mitochondriálnej chorobe. Tá je v súčasnej dobe nevyliečiteľná. Toto, povedal, je „opakovane taktikou tých, ktorí chcú, aby sa legitimizovalo využívanie embryí na vedecké účely. Opakovane sa však ukázalo, že sa zakladá na falošných sľuboch.“
Povedal, že skutočným záujmom výskumníkov je niečo, čo neradi priznávajú pred médiami či parlamentnými výbormi. Je to totiž vyvíjanie novej technológie klonovania.
„Až do teraz museli klonované embryá ničiť. Toto nariadenie im však umožní posunúť sa o krok bližšie k tomu, aby sa v plnom rozsahu pustili do klonovania ľudských bytostí. Zdá, že toto je to, o čo sa usilujú. Tak, ako im to vyhovuje, predkladajú ľudí s mitochondriálnou chorobou, aby presadili svoj prvoradý cieľ.“
Výskumná obec však naplno vyráža vpred. Dr. Peter Saunders, vedúci Kresťanskej lekárskej asociácie, poukázal na tvrdý lobing výskumnej komunity, ktorá sa túži posunúť do nových oblastí experimentovania, ktoré nikde inde nie sú povolené. Napísal, že návrh podporoval oddiel medzinárodnej vedeckej obce vytvárajúc „obrovský tlak na poslancov, ktorí riskujú, že ich označia za „ignorantov“ alebo „necitlivých na námietky“.
„Tento nový nátlak je poháňaný [prísľubom] prestíže pre vládu, výskumných grantov pre vedcov a ziskov pre akcionárov biotechnologických spoločností, ako aj všeličím iným.“
„Zúčastnení vedci majú obrovské finančné, ideologické a výskumné osobné záujmy a to, či dosiahnu zmenu smerníc a či dostanú granty na výskum, aby aj naďalej pokračovali vo svojej práci a rozšírili ju, závisí od ich schopnosti predať svoj prípad investorom, verejnosti a tým, ktorí rozhodujú,“ píše Saunders.
„Preto túžia po pútavých mediálnych titulkách a srdce drásajúcich (hoci veľmi extrémnych a nezvyčajných) ľudských príbehoch, v ktorých sa často selektuje fakty, ktoré sa prezentujú.“
V mediách sa táto technika (uvádzaná v nových smerniciach) prezentuje ako prostriedok pomáhajúci klientom v zariadeniach IVF vytvoriť dieťa, ktoré nezdedí prostredníctvom mitochondriálnej DNA matky (mDNA) genetické ochorenie. Súčasťou toho je vkladanie mDNA pochadzajúceho od tretieho darcu do už existujúceho embrya. Tak by sa však vytvorili genetické zmeny, ktoré by sa preniesli po línií, keď sa dieťa narodí, vyrastie a bude mať svoje vlastné deti.
Tomu sa hovorí „zárodočná“ zmena. A práve to je hlavným cieľom nového eugenického hnutia, ktorá si kladie za cieľ zlepšiť ľudskú rasu nie akýmsi selektívnym šľachtením, ale úmyselnými a priamymi genetickými zmenami.
Saunders tiež citoval „bezočivú“ manipuláciu ministerstva zdravotníctva, ktorá mala podporiť tieto smernice. To „tvrdí, že široká verejnosť je za takéto opatrenia a to napriek tomu, že z ich vlastných diskusií vyplynulo, že väčšina z nich (62%) je v skutočnosti proti takýmto plánom“. Cituje prieskum z augusta 2014 spoločnosti ComRes, ktorý ukázal, že „vytvorenie dieťaťa troch rodičov prostredníctvom genetickej modifikácie“ podporuje len 18 % verejnosti.
Prenos mitochondriálnej DNA do cytoplazmy embrya považuje vedecká komunita za formu klonovanie ľudí, aj keď ho takto média identifikujú len zriedka. Doktorka Dianne Irvingová, biochemička a bioetička z USA, už niekoľko rokov varuje, že klonovanie sa zavedie do bežnej praxe v laboratóriách a bude prijaté zo strany verejnosti jednoducho tým, že sa pozmení jeho názov a spôsob, akým sa bude opisovať v médiách.
V prípade mitochondriálneho transferu Irvingová poukázala presne na ten druh premenovania, ktorý popohnal nové smernice vo Veľkej Británii – na formu vedomej a úmyselnej manipulácie jazyka. Keď doktorka Irvingová v roku 2002 písala proti schváleniu kanadského zákona o výskume embryí, jej varovanie (že ako ďalšie sú na rade presne takéto techniky zárodočnej genetickej manipulácie) boli z veľkej časti zamietnuté kanadskými poslancami a označené ako panikárenie.
V roku 2011 v článku „Jazyk osobovosti“ Irvingová napísala: „Tí, ktorí sledovali tieto a súvisiace otázky, si uvedomujú, že chybné „vedecké“ definície využívané ako právne medzery v legislatíve týkajúcej sa otázok začiatku života, sa môžu preniesť aj na otázky o konci života – a to sa aj deje. Tento fenomén sa prejavuje a stále čoraz viac.“
Peter Saunders dodáva, že túto techniku odsúdilo množstvo etikov a vedcov, ktorí upozorňujú na to, že neexistuje žiadny spôsob ako predpovedať dlhodobé dôsledky pre takto vytvorené deti, ani pre ich potomkov a budúce generácie v takejto línií. Hovorí, že obe techniky – tie, ktoré využívajú „experimentálne reprodukčné klonovanie (prenos jadra bunky) ako aj tie, ktoré vykonávajú embryonálne genetického inžinierstva - sú vysoko kontroverzné a potenciálne veľmi nebezpečné.“
„Budúcim generáciám budú tiež odovzdané akékoľvek zmeny alebo nepredpokladané genetické problémy (mutácie). Všeobecne platí, že čím viac manipulácii sa vyžaduje, pre embryum a plod to znamená tým viac problémov s väčšou závažnosťou.“