edit.ZuzanaS
Rovnako ako všetky prvorodičky, aj Danielle Orris bola trochu nervózna, keď prvýkrát zistila, že je tehotná. Akonáhle to však oznámila svojej rodine, zostalo jej len nadšenie. Prekonala týždne nevoľnosti, v dychtivom očakávaní sa zásobila detskými vecami a na ultrazvuku v dvadsiatom týždni sa ona a jej snúbenec Brenden DeJong dozvedeli, že budú mať syna.
Lekár naplánoval ďalšiu kontrolu o tri týždne neskôr. Kontrola mala však drasticky zmeniť jej život.
„V ten deň sme išli na dohodnutú kontrolu a stretli sme sa so špecialistom, ktorý nám povedal, že nenašli mechúr alebo obličky nášho dieťaťa,“ povedala Orris. „Boli sme zničení... a aj keď sme celkom nevedeli, čo to znamená, vedeli sme, že to nemôže byť dobré.“
Danielle doktor povedal, že jej syn pravdepodobne zomrie v maternici a ak nie, tak krátko po narodení. Potom doktor navrhol potrat.
„Vybrali sme si život,“ povedala Danielle. „Nechcela som urobiť takéto rozhodnutie, keď môjmu dieťatku stále bilo srdce.“
Nasledujúcich desať týždňov bolo emotívnych. Danielle bola na lôžku a premýšľala, čo bude s jej synom. V tridsiatom treťom týždni tehotenstva prišiel pôrod. Bola prijatá do nemocnice, kde strávila ďalších niekoľko dní snažiac sa udržať dieťa, aby sa nenarodilo priskoro.
„Ľudia prichádzali do našej izby a odchádzali z nej, hovorili nám, čo by sa stalo, keby Easton nevyšiel živý,“ povedala Danielle. „Bolo to hrozné. Cítila som, že je toho na mňa priveľa.“
Dieťatko s menom Easton sa narodilo 23. júna 2013 vďaka núdzovému cisárskemu rezu. Danielle sa uľavilo, že jej dieťa je nažive, zistila totiž, že Easton je bojovník. Na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti strávil šesť týždňov. Potom doktori povedali, že by mohla Eastona vziať domov.
Danielle bola nervózna, keďže jej Eastonovi dávali lekári konkrétne pokyny o jeho starostlivosti. Okrem [bežnej] starostlivosti mal Easton jesť každé tri hodiny, každé štyri hodiny mal dostať niektoré lieky a to aj cez noc.
Každý piatok mal Easton ísť na laboratórne testy a každý týždeň ho mala navštíviť zdravotná sestra. Na svoju starostlivosť mal k dispozícií aj stomické vrecko. Bol to vyčerpávajúci rozvrh, ale Danielle hovorí, že to všetko stojí za to a že sa cíti veľmi požehnaná tým, že majú Eastona doma.
Easton má teraz takmer 20 mesiacov a za sebou má 15 operácií, vrátane niekoľkých peritoneálnych katétrových dialýz, viacerých katétrových hemodialýz, stómie, ileostómie, urostómie, nápravy prietrže, gastrostomickú sondu, Nissenovu fundoplikáciu a operácie na fixáciu miechy. Tiež musl ísť viackrát do nemocnice. Podľa Danielle je Easton nielen silný, ale aj veľmi bláznivý malý chlapec.
„Eastonova osobnosť je taká vtipná,“ povedala. „Vážne som nikdy nestretla zábavnejšie dieťa. [...] Je taký sladký! Rád vás rozosmieva a rád sa smeje spolu s vami. Vždy spolu zažijeme toľko zábavy! Easton je nezbedné batoľa a vie, čo má urobiť, aby si presadil svoje!“
Dvakrát týždenne musí Easton cestovať Nebrasky na dialýzu. Okrem toho, že raz týždenne absolvuje fyzioterapiu, každé ráno a večer dostáva lieky. Štyrikrát denne a po celú noc ho kŕmia cez gastronomickú sondu.
Tento rok je na tom tak dobre, že strávil viac času doma ako v nemocnici. Len čo bude po transplantácii obličiek, Easton už nebude musieť chodiť na dialýzu. Lekári hovoria, že to tak zostane 15 rokov - to je úžasná novinka pre mamičku, ktorej povedali, že jej syn pravdepodobne neprežije ani svoj pôrod.
„Občas je to veľmi stresujúce, no je to tá najhodnotnejšia vec v mojom živote,“ povedala Orris. „Easton je veľký zázrak - a dotkol sa sŕdc mnohých ľudí.“
Usmiaty Easton na návšteve u lekára.