29.januára 2015 (VoiceoftheFamily.info) - Zástupcovia Voice of the Family (Hlas rodiny) sa zúčastnili konferencie, ktorú v Ríme organizovala Pápežska rada pre rodinu od 22. do 24. januára. Na záver konferencie predseda Rady, arcibiskup Vincenzo Paglia, delegátov vyzval, aby mu predložili tie body, o ktorých si myslia, že by mali byť zaradené do príspevku Pápežskej rady pre rodinu, ktorý Rada predloží sekretariátu Synody.
Voice of the Family dnes arcibiskupovi Pagliovi poslalo nižšie uvedený text.
Prosíme všetkých katolíkov, aby sa modlili za to, aby Riadna Synoda, ktorá bude prebiehať v októbri 2015 zabránila všetkým pokusom o manipuláciu zo strany tých, ktorý realizujú radikálnu agendu a znovu jednoznačne potvrdila plné učenie Katolíckej cirkvi, keďže to jediné môže vyriešiť krízu, ktorej čelí rodina.
*************************
Príspevok Pápežskej rade pre rodinu – pohľad Voice of the Family
Voice of the Family úctivo radí, že príspevok Pápežskej rady pre rodinu určený sekretariátu Synody by mal obsahovať nasledovné body.
Prirodzený mravný zákon
Instrumentum laboris pripravené pre Mimoriadnu Synodu obsahovalo mnoho problematických textov na tému prirodzeného zákona. Takými je napríklad nasledovné vyhlásenie:
„Požiadavka, ktorá je implicitne spojená s tradičným používaním výrazu „prirodzený zákon“, nás núti zlepšiť jazyk (spôsob vyjadrovania) a rámec pojmov, na ktoré sa odvolávame, aby sa hodnoty Evanjelia komunikovali spôsobom zrozumiteľným dnešnému človeku. Konkrétne, z veľkej väčšiny odpovedí a ešte viac z poznámok vyplýva nevyhnutnosť rozhodne viac zdôrazňovať úlohu Božieho slova ako privilegovaného nástroja ponímania manželského a rodinného života. Odporúča sa, viac sa odvolávať na biblický svet, na jeho jazykové prostriedky a rozprávačské formy. V tomto zmysle je hodný zmienky návrh dať do popredia a skúmať Bibliou inšpirovaný pojem „poriadok stvorenia“, čo umožní dnešnému svetu znova, existenciálne významovo bohatším spôsobom čítať „prirodzený zákon“.“ (oficiálny preklad, č.30)
Tento odsek - a jemu podobné - poukazuje na mimoriadny zmätok ohľadom poriadku prirodzeného zákona a vzťahu medzi prirodzeným a nadprirodzeným poriadkom.
Lineamenta určené pre Riadnu Synodu neobsahujú žiadny odkaz na prirodzené právo, hoci tento pojem podopiera filozofiu i teológiu.
Toto opomenutie je veľmi vážne, pretože práve na základe znalosti prirodzeného práva muži a ženy (a to vo vnútri ako aj mimo Cirkvi) môžu pochopiť, že morálne normy sú skôr dané rozumom a sú určené pre pravdivý rozvoj človeka, než aby boli akýmkoľvek spôsobom nariadené nejakou autoritou zvonka.
Riadna Synoda preto musí jasne potvrdiť tradičné chápanie prirodzeného zákona.
Potrat
Konzervatívne odhady naznačujú, že potratom bola zničená viac než jedna miliarda nenarodených ľudských životov, odkedy sa po celom svete začali rozširovať zákony tolerujúce potrat. Tak sa stalo po tom, čo potraty v roku 1920 zlegalizoval Sovietský zväz. Potrat je najvážnejším útokom na rodinu, pretože útočí na vzťah medzi matkou, otcom a ich dieťaťom. Hlboká láska, ktorá by mala existovať medzi rodičom a dieťaťom je namiesto toho nahradená zradou a smrťou.
V Relatiu Mimoriadnej Synody nebola o tomto úmyselnom zabíjaní žiadna zmienka. Ani jedna zmienka o ničení ľudského života spôsobenom oplodnením in vitro alebo potratovými formami antikoncepcie.
A azda ešte škandalóznejšie je, že jedinou nepriamou zmienkou o potrate bol odkaz na „pokles počtu obyvateľov“, sčasti v dôsledku „mentality, ktorá je proti deťom; tej, ktorú propagujú svetové politiky reprodukčného zdravia“ (porov. č. 130) Tu kardináli a biskupi dali pro-potratovej lobby eufemistický názov a neurobili nič preto, aby vysvetlili, čo to „reprodukčné zdravie“ naozaj znamená - a síce, zabíjanie nenarodených detí či zabránenie ich počatiu.
Riadna Synoda musí realite potratov čeliť - nazývať veci ich pravým menom - a všetkých katolíkov a ľudí dobrej vôle žiadať, aby bojovali proti tomuto najväčšiemu porušovaniu ľudských práv v celej histórii ľudstva.
Tak ako potrat ničí nevinné životy, zraňuje aj všetkých ostatných členov rodiny. Rodiny poznačené potratom sú skutočne „zranenými rodinami“. Pastoračnú starostlivosť o tieto rodiny treba naliehavo ponúkať; starostlivosť založenú na pravde o potrate.
Manželstvo
Kontroverzia spôsobená návrhmi kardinála Kaspera, sa musí na Riadnej Synode skončiť. Sme presvedčení, že synoda musí:
- znovu potvrdiť nerozlučiteľnosť manželstva a jasne stanoviť, že akékoľvek sexuálne skutky v neplatných občianskych zväzkov predstavujú vážny hriech smilstva
- opätovne potvrdiť a plne vysvetliť podstatu smrteľného hriechu a nemožnosť podávania Svätého prijímania bez pokánia a pevného predsavzatia zmeniť sa
- opätovne potvrdiť a jasne poukázať na fakt, že Boh bude vždy poskytovať v ťažkých situáciách milosť, aby človek zostal bez hriechu. Katolíci musia byť vyzvaní k tomu, aby praktizovali hrdinské cnosti.
Odporúčame tiež, aby Synoda jasne vysvetlila, že nemanželské spolužitie je ťažkým hriechom a je psychologicky i duchovne škodlivé. Závažnosť spolužitia sa nesmie minimalizovať snahou nájsť pozitívne aspekty hriešnych situácií.
Antikoncepcia
Diskusia o antikoncepcii v Lineamentách je nedostatočná. Riadna Synoda si musí dať za cieľ plnosť učenia Cirkvi. Jeho kompletným predstavením má vysvetliť krásu a dar manželstva i ľudskej sexuality. Rovnako je potrebné obhájiť učenie Cirkvi o závažnosti konania, ktoré je v rozpore s mravným zákonom. Dôsledky rozšíreného používania antikoncepcie boli katastrofálne - ako pre jednotlivcov, tak aj pre rodiny a spoločnosť ako celok. Malo by sa vysvetliť, že sa tak stalo v dôsledku oddelenia plodivého a zjednocujúceho aspektu pohlavného styku. Ďalej je potrebné poznamenať, že práve toto funguje ako hlavný katalyzátor kultúry smrti. V dôsledku oddelenia oboch cieľov pohlavného aktu sa plodenie nového ľudského života stále viac vníma ako „voľba“ než ako prvotný cieľ, pre ktorý bolo manželstvo Bohom ustanovené. V tejto súvislosti sa nenarodený ľudský život ľahšie vníma ako „problém“ a to najmä v prípade, že tehotenstvo je „neplánované“. Interrupcia sa stáva účinnou formou antikoncepcie.
Používanie antikoncepcie je však spojené s potratmi aj omnoho priamejšie; mnoho foriem hormonálnej antikoncepcie totiž môže spôsobiť vyvolanie potratu.
Je veľmi dôležité, aby Riadna Synoda potvrdila učenie Cirkvi jasne a jednoznačne.
Eutanázia a „asistovaná samovražda“
Vynechanie akejkoľvek zmienky o eutanázii a „asistovanej samovražde“ v tomto dokumente je takmer rovnako ohromujúce ako vynechanie potratu. Eutanázia je úmyselné zabíjanie jedincov, ktorých životy už viac nie sú považované za také, ktoré stojí za to žiť. „Asistovaná samovražda“ označuje „pomoc“, ktorá sa poskytne zdravotne ťažko postihnutej osobe, ktorá vyjadrila želanie ukončiť svoj život, ale nie je schopná vziať si svoj život sama. V mnohých krajinách sú v súčasnosti legálne už oba tieto postupy a na krajiny po celom svete sa vyvíja veľký tlak, aby ich zlegalizovali. Deje sa tak najmä v rozvinutých krajinách. V Belgicku zlegalizovali i detskú eutanáziu.
Legalizácia eutanázie a „asistovanej samovraždy“ ohrozuje zraniteľné osoby tým, že im hrozí zabitím bez ich súhlasu, alebo tým, že budú pod tlakom rozličného druhu, aby svoj život ukončili. Obidva tieto postupy poukazujú na to, že niektoré životy nestoja za to, aby sa žili a oba sú spojené s eugenickou mentalitou.
Obidva tieto zločiny útočia na rodinu, v ktorej by mali byť starší a zraniteľní ocenení a chránení a nie zabíjaní prostredníctvom eutanázie alebo „asistovanej samovraždy“. Riadna Synoda nesmie tento vážny problém zanedbávať.
Homosexualita
Riadna Synoda musí napraviť škody spôsobené synodou z roku 2014 a opätovne jasne potvrdiť, že pastoračná starostlivosť o osoby s homosexuálnymi sklonmi sa musí zakladať na učení Cirkvi; „Aj keď konkrétny sklon homosexuálnej osoby nie je hriechom, je to viac alebo menej silný sklon nasmerovaný k vnútornemu morálnemu zlu; a tým sa aj samotný sklon musí považovať za objektívnu nezriadenosť.“ (List biskupom Katolíckej cirkvi o pastorácii homosexuálnych osôb, CDF, 1986).
Musí byť tiež jasné, že civilné zväzky homosexuálnych osôb nemožno akceptovať. Synoda sa tiež musí vysporiadať s hrozbami pre slobodu kresťanov a ostatných občanov, ktoré povstávajú zo stále militantnejšej a čoraz intolerantnejšej lobby za „práva homosexuálov“. V mnohých krajinách sú deti dokonca poučované homosexuálnou ideológiou.
„Teória Gender“
Lineamenta neobsahujú žiadnu zmienku o hrozbe, ktorú predstavuje takzvaná „teória gender“, ktorá popiera, že by existoval rozdiel medzi mužom a ženou, mužskosťou a ženskosťou.
Táto teória predstavuje zásadnú hrozbu pre ľudskú spoločnosť - a to najmä pre deti. Pápež Benedikt XVI. v roku 2012 vo svojom vianočnom prejave k rímskej kúrii varoval, že:
„Podľa tejto filozofie už pohlavie nie je daným prvkom prírody, ktorý človek musí prijať a nájsť v ňom osobný zmysel: je to sociálna rola, ktorú sme si pre seba sami vybrali, hoci v minulosti ju za nás vyberala spoločnosť. Hlboká lož tejto teórie a antropologická revolúcia, ktorá je v nej obsiahnutá, je zrejmá. Ľudia diskutujú o myšlienke, či majú prirodzenosť, ktorá je daná ich telesnou identitou a ktorá slúži ako určujúci prvok ľudskej bytosti. Popierajú svoju prirodzenosť a rozhodnú sa, že to nie je niečo, čo im niekto vopred dal, ale že si ju vytvoria sami. Podľa biblického rozprávania o stvorení, to, že boli [ľudia] Bohom stvorení ako muž a žena, sa týka podstaty ľudského tvora. Sama táto dualita je zásadným aspektom toho, o čom bytie človeka je - tak ako to ustanovil Boh. Teraz sa diskutuje o tom, či je táto dualita niečím, čo je vopred dané. Slová o stvorení: „Stvoril ich ako muža a ženu,“ (Gn 1,27) už neplatia. To, čo teraz platí, je toto: to nie Boh stvoril človeka ako muža a ženu – doteraz to robila spoločnosť, teraz sme sa rozhodli, že to urobíme sami. Stvorené reality ako muž a žena, ako je ľudská prirodzenosť, už neexistujú. Človek spochybňuje svoju prirodzenosť. Od tejto chvíle je z neho iba duch a vôľa. Manipulácia prirodzenosti, ktorú v súčasnosti kritizujeme, keď sa jedná o naše životné prostredie, sa teraz stáva zásadnou voľbou človeka, keď sa jedná o neho samého. Od tejto chvíle je len abstraktnou ľudskou bytosťou, ktorá si sama zvolí, čo je jeho prirodzenosťou. Diskutuje sa o tom, či byť človekom znamená byť mužom a ženou v ich stvorenom stave - stave komplementarných verzií človeka. Ale ak nie je pri stvorení vopred daná dualita muža a ženy, potom už nie je pri stvorení ustanovenou realitou ani rodina. Takisto i dieťa stratilo miesto, ktoré až doteraz zastávalo a stratilo dôstojnosť, ktorá mu patrila. Bernheim dokazuje, že dieťa, ktoré bývalo subjektom práv sa teraz chtiac-nechtiac stalo objektom, na ktorý majú ľudia právo a majú právo ho získať. Keď sa tvorčia sloboda stane slobodou pri vytváraní seba samého, potom je nutne odmietnutý samotný Stvoriteľ a nakoniec je i sám človek zbavený dôstojnosti, ktorá mu patrí ako Božiemu stvoreniu, ako obrazu Boha v jadre svojej bytosti. Obhajoba rodiny je o samotnom človeku. Je teda jasné, že keď ľudia odmietli Boha, zmizla ľudská dôstojnosť. Ten, kto obhajuje Boha, bráni človeka.“
Navrhujeme, aby sa Riadna Synoda zaoberala problémami, o ktorých v tomto príhovore hovoril Svätý Otec.
Sexuálna výchova
Moderné metódy sexuálnej výchovy sú škodlivé pre fyzický, psychický, duševný a duchovný vývoj našich detí. Medzi tieto problémy patria:
- príliš skoré zasväcovanie detí do sexuálnych záležitostí už v ranom detstve; narúša to totiž zdravý vývoj dieťaťa.
- poučovanie detí ideologickým pohľadom na ľudskú sexualitu, ktorý nie je kompatibilný s prirodzeným rozumom či učením Cirkvi.
- podpora potratov, antikoncepcie, pornografie, smilstva, homosexuality, rozvodu a „ďalšieho sobáša“.
- podkopávanie práv rodičov ako primárnych vychovávateľov svojich detí.
Kríza bude pokračovať a eskalovať, kým sa naše deti opäť nedozvedia pravdu o ľudskej sexualite od svojich rodičov a nebudú chránené pred falošnými náukami, ktoré širia školy, vlády, médiá a mnohé formy zábavy.
Na Synode bude treba znova predložiť pravdy obsiahnuté v excelentnom dokumente Pápežskej rady pre rodinu z roku 1995 Pravda a zmysel ľudskej sexuality (The Truth and Meaning of Human Sexuality).
Rodičia ako primárni vychovávatelia
V Lineamentách je krátka zmienka o právach rodičov. Správa uvádza, že „rodičia si potom budú môcť pre svoje deti slobodne zvoliť typ vzdelávania, a to v súlade s ich presvedčením“. Tento výrok je neadekvátny z dvoch dôvodov. Po prvé, nehovorí celkom jasne o tom, že rodičia sú sami primárnymi vychovávateľmi svojich detí, ktorí majú právo a povinnosť vychovávať svoje deti podľa časných potrieb a podľa učenia Katolíckej cirkvi.
Druhým závažným opomenutím je, že niet žiadnej zmienky o tom, akým vážnym hrozbám v súčasnej dobe rodičia čelia. Medzi najnaliehavejšie hrozby, ktoré sa od národu k národu líšia, patrí:
- odmietnutie práva rodičov na domáce vyučovanie svojich detí.
- zamietnutie rodičovského práva na kontrolu toho, čo sa ich deti učia v školách prostredníctvom štátom nariadenej sexuálnej výchovy namierenej proti životu a proti rodine.
- poskytovanie prístupu k potratom a antikoncepcii v školách a to bez súhlasu či vedomia rodičov.
- požiadavka na učiteľov, aby deti učili podľa nových definícii pojmu „manželstva“ v krajinách, kde bolo zlegalizované „manželstvo osôb rovnakého pohlavia“.
- pokus zabrániť tomu, aby katolícke školy učili, že náboženské pravdy ich viery sú objektívne pravdivé.
To sú niektoré z tých najpálčivejších problémov rodiny. Je potrebné, aby sa o tom na Riadnej Synode diskutovalo.
Ohrozenia slobody
Sloboda tých, ktorí žijú v súlade s prirodzeným právom a učením Katolíckej cirkvi, je čoraz viac obmedzovaná.
Po celom svete sa množia prípady jednotlivcov, ktorí boli svedkami toho, ako bolo zničené či ohrozené ich živobytie, napríklad zo strany energickej a intolerantnej homosexuálnej lobby, ktorá vyžaduje úplné schválenie a dodržiavanie predpisov. Existujú prípady, keď sa snažili majiteľov penziónov prinútiť k tomu, aby prijali, že v ich priestoroch prespávali homosexuálne páry a že pekárov nútili piecť koláče na oslavu „manželstiev osôb rovnakého pohlavia“. Boli sme svedkami aj toho, ako bol zamestnanec potrestaný za to, že vyjadril svoj názor na „manželstvo osôb rovnakého pohlavia“ a homosexualitu a toho, ako boli duchovné osoby a pouliční kazatelia zatknutí za to, že šírili tradičné kresťanské názory. Za najzávažnejšie zo všetkého považujeme to, že sme svedkami toho, že deti sú na svojich školách zasväcované do programu „homosexulánych práv“. Všetky tieto veci sa vyvinuli na pozadí dlhodobejšieho ohrozenia práva na výhradu vo svedomí pri spolupráci na závažných prestúpeniach mravného poriadku, akými sú napríklad potraty. Lekári a učitelia sú ohrození (a to najmä zničením kariéry) kvôli intolerancii tých, ktorí chcú zaviesť postupy, ktoré sú v rozpore s mravným zákonom.
Po celom katolíckom svete narastajú obavy. Rodičia sa obávajú, že ich deti budú vyrastať vo svete, kde budú musieť znášať utrpenie a prenasledovanie, ak sa budú snažiť žiť v súlade s prirodzeným mravným zákonom a učením Cirkvi. A aj tento problém musí Riadna Synoda riešiť.