NEW YORK, 28. apríl (C-FAM) - Takmer tri milióny detí ročne zomrie počas tehotenstva alebo tesne pred pôrodom. Je ich viac ako všetkých obetí, ktoré zomierajú na AIDS. OSN však tieto čísla vôbec neberie do úvahy. Prieskum ukázal, že na vine je učenie o potratoch.
„V čase celosvetového úsilia chrániť zdravie matiek nie je nasýtená prirodzená ženská túžba vidieť svoje dieťa živé,“ povedal autor štúdie pre prestížny lekársky časopis Lancet.
Až 98% z 2,6 miliónov narodených mŕtvych plodov je zaznamenaných v nízko a stredne príjmových krajinách, prevažne kvôli komplikáciám počas tehotenstva. Jedno z 300 detí zomrie vo vysoko príjmových krajinách, a to vzhľadom na narastajúcu obezitu, fajčenie a neskorý vek pri počatí. Narozdiel od smrti matiek a detí rýchlosť potratov za posledné desaťročia neklesla.
Správa hovorí, že jeden z dôvodov zabíjania plodov ostáva stále „v tieni“. Ide o pro-potratové myšlienky. Organizácia WHO do štatistík nepočíta plody, ktoré umrú pred 28 týždňom tehotenstva, hoci vo svete je celkom bežné zabíjanie až 22 týždňového plodu. Ak sa tento štatistický údaj berie do úvahy, môže viesť až k 40% nárastu usmrtených plodov.
Vydavateľ časopisu Lancet, Richard Horton, povedal, že ignorovanie počtu týchto detí popiera „dôstojnosť a váhu rodičovského zármutku. Ak si však uvedomíne, že vo viacerých krajinách je potrat povolený niekedy až v 24. týždni, pomaly začneme chápať nechuť a neochotu vládnych predstaviteľov riešiť situáciu. Každá žena má právo na bezpečný potrat. Má však právo aj na to, aby smrť jej (chceného) dieťaťa neostala nepovšimnutá.“
Jedným z najsilnejších Hortonových protivníkov v pátraní po presnosti informácií bola istá pro-potratová skupina. Vystúpili proti nemu minulý rok, keď vydal nezávislú štúdiu, ktorá spochybnila informácie a metodológiu WHO o štatistikách zdravia matiek používaných na propagáciu potratov.
Horton sa pre New York Times vyjadril, že dostal množstvo žiadostí, aby štúdiu nezverejnil. Keď však tieto žiadosti zamietol, potratoví aktivisti začali pracovať na jeho diskreditácii. Otvorene sa smiali, keď sa o správe diskutovalo na konferencii ohľadom zdravia matiek a detí v júli minulého roku. WHO v tichosti opravila chybné údaje, objabili sa však otázky napádajúce objektivitu ich výskumov.
Prezident medzinárodnej federácie gynekológie a pôrodníctva (FIGO), Gamal Serour, na margo štúdie v časopise Lancet uviedol, že plánovanie rodičovstva a reprodukčné práva by mali byť prvoradou odpoveďou, odkedy sa počet narodených mŕtvych plodov znížil a klesla pôrodnosť, a to predovšetkým v Číne.
Oproti tomu autori štúdie zistili, že to, čo v skutonočnosti znížilo počet mŕtvych narodených plodov v rozvinutých krajinách od roku 1950 do roku 1975 bola lepšia prevencia a liečba infekcií a celkové zlepšenie pôrodníckej starostlivosti.
Autori zdôraznili, že „toto zníženie nastalo ešte pred začiatkom komplexnejšieho nazerania na plod a diagnostiky a udialo sa súčasne so znížením materskej a novorodeneckej úmrtnosti. V súčasnosti, to znamená o 60 rokov neskôr, nedostatočný pokrok v znížení všetkých týchto výsledkov v krajinách s nízkym a stredným príjmom nie je rozdielom vo vedomostiach, ale rozdielom v konaní.“