Pápež František vo svojom včerajšom prejave na Synode o rodine potvrdil svoj plán na decentralizáciu Katolíckej cirkvi, ktorá pozostáva z udelenia miestnym biskupským konferenciám právo na vlastné riešenie problémov rozvodu a homosexuality.
Táto myšlienka samozrejme predstavuje nočnú moru pre konzervatívnych katolíckych kardinálov, vrátane tých vo Vatikáne. Mysleli si, že majú dostatočnú väčšinu Synody na to, aby zastavili akékoľvek zmiernenie zákazov týkajúcich sa prijímania rozvedených katolíkov, či postoja Cirkvi voči homosexuálom.
František však v posledný týždeň synody potvrdil, že táto decentralizácia bude zavedená zhora.
Vo svojom prejave o solidarite k miestnym biskupom, odkazujúc na seba ako na „rímskeho biskupa“ (na rozdiel od rímskej kúrie – t.j. Vatikánu), naznačil moc pontifikátu na prehlasovanie kardinálov. „Dej synody sa končí slovami rímskeho biskupa, ktorý je povolaný na hlásanie ako pastier a učiteľ všetkých kresťanov,“ povedal. Použil oveľa autoritatívnejšiu rétoriku ako bývalý pápež Benedikt XVI. V preklade to znamená: ja rozhodujem. Vy budete počúvať mňa, a nie naopak.
Tento konkrétny výrok priam šokoval konzervatívcov: „Podstata viery bráni separovaniu cirkevného učenia a cirkevného učenia sa, lebo masy sú sprostredkovateľom nových ciest, ktoré Boh Cirkvi odhaľuje.“ To znamená, že si budeme musieť počkať, kým sa pápež budúci rok úplne nevyjadrí k synode.
Jedná sa tak o znepokojujúci vývoj, ktorý si po ukončení synody žiada dôkladnejšiu analýzu. Chcel som napísať „potom, čo sa veci upokojili“, ale nepredpokladám, že sa tak v blízkej budúcnosti stane – aspoň do nasledujúceho konkláve, ktoré si mnoho konzervatívnych katolíkov želá čím skôr.
Tu je zopár dôvodov, prečo si myslím, že Františkova decentralizácia nebude fungovať:
1. Jedná sa o synodu, v ktorej prevažuje africká cirkev, ktorá je veľmi konzervatívna. Kardinál Robert Sarah z Guiney vyhlásil, že homo lobby je pre kresťanstvo rovnakou hrozbou ako Islamský štát. Sarah je prefektom Kongregácie pre uctievanie Boha a tým pádom tiež významným kardinálom. Vo svojom prejave zdôraznil, že reprezentuje názor 200 miliónov afrických katolíkov. Je otázne, či ich naozaj reprezentuje, avšak pravdepodobne len máloktorý z nich by nesúhlasil s jeho (doslovnou) démonizáciou homosexuality.
Poznámka: Sarah a ostatní africkí kardináli netvrdia, že nebudú tolerovať prijímanie rozvedených. Západné diecézy si môžu robiť, čo len chcú, akonáhle ich nechajú na pokoji. Tvrdia, že existujúce zákazy sa musia vzťahovať na celú Katolícku cirkev. Sarah považuje návrh kardinála Kaspera na povolenie miestnym biskupom (a kňazom) rozhodovať o prijímaní svätostí za šialený.
2. Liberálnejší otcovia synody využili výrok pápeža Františka vo svoj prospech a podporili Kasperov plán – ktorý budú môcť kňazi možno už čoskoro uplatňovať. Arcibiskup Cupich zo Chicaga (nominovaný pápežom a čoskoro vysvätený za kardinála) sa o rozvedených pároch na tlačovej konferencii vyjadril nasledovne: „Ľudia sa musia rozhodnúť podľa svojho svedomia. Vždy som bol zástancom roly svedomia v ľudských činoch.“ Ak má na mysli, že rozvedení katolíci budú môcť podľa svojho svedomia rozhodovať o tom, či dostanú prijímanie, tak protirečí kardinálovi Timothymu Dolanovi z New Yorku, ktorý spolu s vatikánskymi biskupmi podpísal list varujúci pápeža pred rozpadnutím Cirkvi. Hádka ohľadne svätého prijímania je najrýchlejšou cestou k schizme.
3. Pápež František stráca čoraz viac zástancov z pomedzi konzervatívnych kardinálov, a to hlavne od začiatku synody, ktorú podľa mňa riadil veľmi zle. Kňazi a laici, ktorí ho mali napriek jeho liturgickému štýlu spočiatku radi, a ktorí ho považovali za konzervatívneho napriek jeho „kto som, aby som súdil“ poznámkam, si dnes myslia, že pápež ohrozuje jednotu Cirkvi. Niektorí liberáli považujú rozpad za neodvratný, avšak Duch Svätý už podľa nich rozhodol, že Afričania sa podelia o svoj súcitný postoj voči katolíkom, ktorí pod vplyvom moderného zmätku obišli cirkevné učenie o sexualite.
4. Nie je celkom jasné, čo má pápež na mysli, keď hovorí o „synodalite“, avšak rozhodne to neznamená posilnenie Vatikánu. František sa dištancoval od Vatikánu, keď zmietol zo stola list prefektov Kongregácie doktríny viery, Kongregácie pre uctievanie Boha a Sekretariát pre ekonomiku. Možno sa nepresťahoval do Avignonu, avšak jeho odmietnutie žiť v pápežskom apartmáne je zo dňa na deň vážnejšie. Bojuje s Vatikánom – čo pápeži robia len na vlastné nebezpečenstvo. Kardináli Müller, Sarah a Pell (a ostatní poprední kardináli, ktorí sa báli list podpísať) vnímajú kúriu ako strážcu magistrátu, úschovňu viery. Veria, že sa mala udržať centralizácia svätého Jána Pavla II. Sobotňajšie slová pápeža Františka vnímajú ako zvrátenie tohto centralizačného procesu, čím sa v určitom zmysle ignoruje posolstvo Jána Pavla. Jeho učenie sa podstatne líšilo od Františkovej agendy. V ich očiach sa súčasný pápež považuje za najväčšieho pápeža v modernej dobe, ktorý je po kanonizácii vskutku považovaný za nadprirodzený element Cirkvi. Možno sa naozaj snaží o zmenu povahy pápežstva – počas života bývalého pápeža, ktorý teraz uvažuje nad tým, či si Boh naozaj želal, aby rezignoval.
Mnoho sa dá povedať o vplyve Františkom plánovanej reformy na sekulárne a náboženské divízie, ktoré sú čoraz širšie. Ale tomu sa budem venovať nabudúce. Mojou konečnou myšlienkou je, že ak chce pápež naozaj dôkladne zmeniť pastorálnu činnosť a doktrínu, tak existujú múdrejšie spôsoby ako organizovanie nesmierne rozdelenej synody s náznakom toho, že na konci rozhodne aj tak on sám.